K Vám všetkým, čo vyšli hrdo do ulíc
K Vám všetkým, čo spája ľudských rúk práca
K Vám všetkým pod vlajkou, kde Tatra stojí
Ubitá zradcami naša Vlasť vzhliada
Bez práv a úcty človek pokorený
Viac nechce – nebude! hľadieť do zeme
Už viac ho nehodí do kolien judáš
Ćo prišiel, pošliapal, predal bezbožne
Neznejú spevy jak v dávnych dňoch Slávy
Keď pradedo do rúk vidly prudko sňal
A zemou slovenskou hnal svojho pána
Ktorý mu slobodu s bičom v ruke vzal
Dnes jeho vnuci stoja pod vlajkami
Neuhnú odnože tohto semena
Ktorá tu opäť túži plieskať bičom
A ako v oných dňoch – zodrať človeka
Tu odrodilcov Slovensko je plné
Ich hlasy jak síra otravujú vzduch
Oni tento dav, v uliciach tak hrdý
Vedia len od chrbta urážať a pľuť
No odrodilcom odbíjajú zvony
Nebudú to vidly, čo vnuk bude brať
A zemou slovenskou v hromoch a bleskoch
Hnevom ich spod Tatier navždy bude hnať!
