Bojové prípravy na boj o mesto však začali už podstatne skôr. Už 2. apríla sa chystali prípravy na útok po oslobodení Bernolákova, Ivanky pri Dunaji a Vajnor. Nemecká obrana krátko pred útokom poškodila, respektíve zničila niekoľko administratívnych budov a Most Štefánika (dnešný Starý most). Aj napriek tomu, že Nemci plánovali v tomto priestore ustúpiť a zaujať obranné pozície pred Viedňou, nemecké velenie rozhodlo o tom, že bude zabezpečená obrana hlavného mesta Slovenska už len z toho dôvodu, aby nacistické velenie mohlo preskupiť svoje sily pod Viedňou. Tak vysunuté nemecké jednotky obsadili priestor Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky. Silné jednotky nemeckej a maďarskej armády obsadili petržalský breh Dunaja a svahy Malých Karpát.
Útok na mesto sa začal ráno 4. apríla vysunutou pechotou podporovanou 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ako aj bojovými plavidlami sovietskej dunajskej flotily. Útok sprevádzala prudká delostrelecká paľba a letecká príprava zabezpečujúca smer útoku. Do bojovej pohotovosti boli nasadené aj vojská sovietskej dunajskej flotily, ktoré od skorého rána ostreľovali petržalský breh a zabránili nasadeniu nemeckých a maďarských vojsk umiestnených v Petržalke. Smer útoku bol vedený na východné predmestia Bratislavy, pričom krátke šarvátky medzi postupujúcimi sovietskymi pešími jednotkami a nemeckou obranou sa udiali najmä v oblasti dnešnej Vajnorskej ulice či Trnávky. Po nasadení sovietskej tankovej brigády a rumunského tankového pluku sa obrana na východnom predmestí totálne rozsypala a nemecké vojská chaoticky ustúpili v smere do centra mesta, kde prebiehali tvrdé pozičné boje. Zvlášť tvrdé boje prebiehali v oblasti hradu, ktorý bol definitívne získaný až po štvrtej hodine popoludní.
V popoludňajších hodinách sovietske vojská dosiahli západné okraje mesta a posledné boje utíchli v neskorých večerných hodinách toho istého dňa. Bojovalo sa nielen v západných okrajoch mesta, ale aj v Petržalke a v smere na Kitsee.
Neskoro večer sovietske hlavné velenie rozkazom číslo 330/45 na pamiatku oslobodenia hlavného mesta Slovenska nechalo vystreliť 20 sálv z 220 diel.
Aj keď bitka o Bratislavu nedosiahla taký význam ako boj o Budapešť či Viedeň, mala dôležitý strategický význam pred útokom sovietskych vojsk v smere na Viedeň a sčasti aj na Moravu. Pri oslobodzovaní mesta padlo 742 sovietskych vojakov a 121 civilistov.
velka vdaka za oslobodenie patri vsetkym cervenoarmejcom a zvlat tym co polozili za nasu slobodu to najcennejsie co mali, svoj zivot…vdaka vsetkym z vtedajsieho ZSSR, ze spolocnym usilim nesmiernymi utrapami civilov aj vojakov porazili vtedajsi hnedy mor…dufam, ze sa Zapad spamata a nepokusi sa o nic podobne ako aj vtedy zapadom podporovany Hitler, dopadli by omnoho horsie ako dopadlo Cervenou armadou na hlavu porazene Nemecko….