Ku krátkej úvahe ma vyprovokovala snaha súčasného vedenia KSS vytvoriť spolu so stranami SNS, Slovenský patriot, Národná koalícia a stranou ŽIVOT – Národná strana spoločnú kandidátku do nadchádzajúcich volieb. Zatiaľ je to len návrh, ku ktorému by mal zjazd KSS zaujať stanovisko. Na úvod poznamenávam, že nie som členom strany KSS a ani členom žiadnej inej strany, ale svojím svetonázorom sa hlásim k Marxovej idei komunistickej spoločnosti.
Kladiem si otázku, prečo sa strana chce v rámci volieb do parlamentu spojiť so stranami, ktoré samy seba kvalifikujú v prvom rade ako pronárodné či vlastenecké strany a ktorých programom nie je budovanie socialistickej spoločnosti, tak ako to má v programe KSS, ale ktorých programom je maximálne „vylepšovanie“ buržoáznej spoločnosti.
Aktivizácia pronárodných a vlasteneckých strán je na pozadí súčasnej politiky jednostranného podriaďovania záujmov Slovenskej republiky záujmom USA, NATO, ako aj záujmom EÚ celkom pochopiteľná. Tieto strany však nevidia hlavnú príčinu súčasnej „protinárodnej“ politiky v jej buržoáznej podstate, ale v jej zvláštnej buržoáznej forme, ktorá sa bežne klasifikuje ako politika neoliberalizmu. Politiku neoliberalizmu chcú nahradiť inou buržoáznou politikou, politikou obhajoby záujmov Slovenskej republiky, politikou orientovanou sociálne, pronárodne či vlastenecky, politikou orientovanou na mierovú spoluprácu. Ako príklad sa bežne uvádza politika Maďarska.
Je nesporné, že buržoázna politika, ktorá by realizovala suverénnu mierovú politiku štátu, a vnútri by realizovala rozvinutú sociálnu politiku, by bola pre občanov Slovenskej republiky prijateľnejšia ako súčasná politika pohybujúca sa opačným smerom. To, že na takejto možnej zmene buržoáznej politiky sa chce podieľať aj KSS, je pochopiteľné, pretože ak nemôže realizovať svoj strategický program budovania socializmu, tak sa snaží prispieť k politike, ktorá je pre občanov, ako aj pre pracujúcich menším zlom ako súčasná politika.
Otázkou však je, či forma spoločnej kandidátky do volieb s buržoáznymi pronárodnými či vlasteneckými stranami je tou správnou formou politiky KSS smerujúcej k podpore „menšieho“ zla pre pracujúcich.
V čom vidím hlavné problémy takejto politiky KSS? V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že triedna politika komunistických strán v sebe obsahuje významný pronárodný moment. Veď najvýznamnejšou a najdôležitejšou zložkou národa, za ktorú sa zasadzujú aj komunisti, je jej pracujúca časť, ktorá svojou prácou, či už fyzickou alebo duchovnou vytvára všetky základné hodnoty, prostredníctvom ktorých sa národ neustále reprodukuje a rozvíja vo svojom spoločenskom bytí. Triedny moment v politike komunistickej strany sa však neohraničuje národným momentom, pretože pokiaľ sú súčasťou danej spoločnosti, tak ako je to v prípade slovenskej spoločnosti, aj iné národnostné menšiny, tak aj v ich prípade sa komunisti zasadzujú za pracujúcu časť národnostných menšín. Preto je triedny princíp v ich politike vo svojej podstate internacionálnym princípom, ktorý v sebe zjednocuje záujmy národností žijúcich v danom štáte. Politika komunistickej strany, pokiaľ sa drží svojho triedneho princípu, je teda nielen triednou, ale vo svojej triednosti je aj pronárodnostnou politikou zahŕňajúcou záujmy národností žijúcich v danom štáte. Z takejto pronárodnostnej politiky sú vylúčené len tie vrstvy spoločnosti, ktoré sa priživujú na práci iných.
Pronárodná politika buržoáznych strán má inú podstatu ako pronárodná politika komunistických strán. Napríklad SNS sa považuje za reprezentanta a obhajcu slovenského národa, ale nediferencuje medzi tou časťou národa, ktorá je vykorisťovaná a druhou, menšou časťou národa, ktorá žije z práce tej prvej časti. Záujmy národnostných menšín žijúcich v danom štáte nie sú vôbec predmetom záujmu SNS. Vo svojich stanovách napríklad píše, že: „Poslaním SNS je zjednocovať Slovákov doma i vo svete, udržiavať štátnu zvrchovanosť Slovenskej republiky, dvíhať, upevňovať a zvyšovať vlastenecké povedomie slovenského národa, obzvlášť na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky a prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti“.
Tým, že buržoázna pronárodná či vlastenecká politika necháva rozpor rozdeleného národa neriešený, tak fakticky, či už otvorene alebo skryto, podporuje ekonomické vykorisťovanie pracujúcich ako dominantného národa, tak aj národnostných menšín a ich následné sociálne, kultúrne a politické utláčanie. Pronárodný charakter buržoáznej strany je tak len formálne pronárodný, pretože vo svojej podstate smeruje proti rozhodujúcej časti národa, pracujúcemu ľudu.
Uvedený moment spomínam najmä preto, že reprezentanti KSS by mali byť na kandidátke buržoáznej, pronárodnej strany SNS. To znamená, že KSS volebnou podporou svojich kandidátov súčasne podporí buržoáznu pronárodnú politiku, ktorá však odporuje pronárodnostnej či internacionálnej politike KSS. Aby sa do popredia dostal spoločný záujem strán na kandidátke SNS, rozdiely medzi stranami musia ustúpiť do pozadia, zdôrazňuje J. Hrdlička. Predseda vidí možnosť dosiahnutia zhody medzi stranami na spoločnej kandidátke v otázkach sociálnych, v oblasti kultúrnych tradícií, v boji proti neoliberalizmu, ako aj vo vzťahu k NATO a situácii na Ukrajine. (Za rohom, 26.03.2023, Slobodný vysielač). V čom konkrétne by mal ich spoločný záujem spočívať, nie je zatiaľ nikde jasne formulované. Ale vychádzajúc z toho, že dominantnou silou daného zoskupenia je SNS spolu s ďalšími buržoázne orientovanými stranami, tak mám vážne pochybnosti o tom, že by spoločný cieľ strán na kandidátke bol formulovaný aj v záujme KSS. KSS sa v tomto zoskupení buď podriadi väčšine alebo v ňom nebude.
Iným aspektom volebnej „koalície“ je fakt, že aj v tom najlepšom prípade, ak by sa nejaký člen KSS dostal do parlamentu, tak svojím politickým „výtlakom“, ako sa tomu dnes hovorí, nielenže nebude schopný ovplyvňovať celkovú politiku, ale svojím „výtlakom“ nebude schopný ovplyvňovať ani politiku zoskupenia poslancov, s ktorými sa dostane na spoločnej kandidátke do parlamentu. Uvedený moment spomínam preto, že v našom volebnom systéme sa zvolení poslanci nemusia držať toho, čo vo voľbách nasľubovali, a tak „pronárodná“ politika zvolených poslancov môže nadobudnúť veľmi nečakané reálne podoby. Jednoducho, strana nebude mať pod svojím vplyvom povolebnú reálnu politiku, ale bude za ňu tiež niesť zodpovednosť.
Ak teda uvažujem o cieľoch navrhovanej volebnej politiky KSS, tak žiadny, ktorý by stranu priblížil k realizácii jej strategického cieľa tu nevidím. Chápem to tak, že KSS sa snaží daným krokom nejako oživiť a zviditeľniť samu seba, pretože s ohľadom na svoj vplyv v spoločnosti je už dlhodobo mimo sféry záujmu nielen občanov, ale aj samotných pracujúcich, t. j. je v politickej kríze. Uvedený krok však dlhodobú krízu v strane nijako nevyrieši, skôr naopak, môže ju ešte prehĺbiť, a to práve tým, že vo volebnom procese bude musieť svoju komunistickú podstatu skôr skrývať, podriadiť ju záujmom „pronárodných“ síl, a tak navonok demonštrovať oportunistickú politiku odporujúcu jej princípom.
KSS by sa mala preto venovať v prvom rade hlbokej analýze svojej vlastnej dlhodobej neúspešnej činnosti, aby spoznala, v čom robí chybu a aby sa mohla opätovne stať skutočnou obhajkyňou záujmov pracujúcich. Bez takejto reálnej „sebaobnovy“ je pre ňu úplne zbytočné sa zaoberať otázkami volieb.
Domnievam sa, že jedným zo závažných dôvodov, prečo sa KSS nachádza v kríze, je predovšetkým fakt, že KSS sa na jednej strane považuje za pokračovateľku politiky bývalej KSS, pričom zdôrazňuje veľké sociálno-ekonomické úspechy, ktoré spoločnosť pri budovaní socializmu pod jej vedením nesporne dosiahla. Lenže bývalá KSS dosiahla nielen veľké úspechy, ale svojimi hrubými chybami doviedla socializmus súčasne aj k jeho pádu. Výsledky obetavej práce miliónov pracujúcich počas štyroch desaťročí priviedla nazmar. Hlbokú a vecnú analýzu tohto zlyhania bývalej KSS jej nástupkyňa, súčasná KSS, nebola schopná vykonať ani za uplynulých 30 rokov. Stačí sa začítať do jej Programu z roku 2018 a hneď v prvom odseku sa dočítame, že príčina pádu socializmu je tu doslovne odbavená v jednej vete o nejakých objektívnych a subjektívnych príčinách.
Takýto prístup k pádu socializmu sa v KSS udržiava stále. Stačí si vypočuť prejav Jozefa Hrdličku k 1. máju v Prievidzi, kde konštatoval, že socializmus považuje KSS za historický zázrak a dnes do tejto minulosti máme pozerať práve preto, aby sme sa úspechmi mohli inšpirovať. Následne konštatoval že: „Boli chyby, deformácie, samozrejme, taká bola doba, doba povojnová, bola tu studená vojna“ a pod týmto vplyvom bol socializmus vybudovaný.
Toto hľadenie do minulosti len pre inšpiráciu z úspechov, ktoré socializmus kedysi dosiahol a nie hľadenie do minulosti pre poučenie sa z chýb, ktorých sa strana dopustila, je tým momentom, vďaka ktorému súčasná KSS nemôže získať dôveryhodnosť v spoločnosti, a to napriek tomu, že mnohí súhlasia s tým, že socializmus dosiahol veľké úspechy a že život v ňom bol pre pracujúcich lepší, ako je dnešný život. Veď ak súčasná KSS nepozná skutočné dôvody pádu socializmu, nepozná, ktoré hrubé chyby KSS k tomu viedli, tak na základe čoho by jej mali pracujúci opätovne dôverovať? Na základe čoho sa chce KSS vyhnúť opakovaniu tých istých chýb, ak ich nepozná a nepozná ani príčiny týchto chýb. Súčasná KSS by preto nemala byť len „dedičkou“ bývalej KSS, ale mala by byť „kritickou“ alebo „dialektickou“ dedičkou, ktorá pozitívne momenty uchováva a negatívnych sa zbavuje.
Neviem, ako sa KSS vyjadrí k volebnej účasti na kandidátke SNS na májovom zjazde, ale dôležitejšie je to, že hoci sa strana považuje za stranu pracujúcich, tak tézy a okruhy problémov, ktorými sa bude zaoberať, sú skryté v „kabinetoch“ odborníkov, hoci by mali byť podľa mňa verejne známe a prístupné širokej diskusii. Aj v tejto neverejnej forme prípravy zjazdu postupuje nová KSS rovnako ako tá minulá. Strana takto nevyužíva ani tie možnosti oslovenia pracujúcich, ktoré má k dispozícii. Hlavnou otázkou zjazdu v súčasnej situácii strany by nemala byť otázka volieb, ale jej hlavným cieľom by malo byť hlboké skúmanie toho, prečo jej vplyv na pracujúcich je už dlhodobo na bode „nula“. Myslím si, že ak sa súčasná KSS sama dialekticky „nezničí“, t. j. nenájde cestu svojho vnútorného prerodu, tak je isté, že skôr či neskôr úplne zanikne.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Topiaci sa aj slamky chytá.
To áno, otázkou je skôr, prečo sa dotyčný topí. Samozrejme, nemám žiadne ilúzie o úrovni politiky KSS, či jej kádrového zloženia. Ale: čo by jej prospelo? Tu na Iskre sa má všeobecne za to, že príčinou je akýsi „sociáldemokratizmus“. Ale to je zjednodušujúce. Sociáldemokratické strany mali v minulosti masovú členskú aj voličskú základňu, aj politickú váhu. Prečo dnes sociálno-demokratická politika zlyháva, je na inú diskusiu. Ale je aspoň „predajná“ voličovi. Kým tá „revolučno-komunistická“ nie je. Možno niekedy znova bude, ja neviem, ale dnes rozhodne nie je. Väčšina ľudí, napriek nostalgickým spomienkam, reálne nechce návrat k prednovembrovému režimu. Ak by náhodou chceli, médiá im iste radi pripomenú rady na toaletný papier, jazdu trabantom a podobne, a chuť ich hneď prejde. Dnešný konzument nechce „aby sme sa všetci mali dobre“, dobre sa chce mať on sám a hlavne lepšie, než jeho sused. Nechce rovnostársky systém. A to sa ešte celý čas bavíme len o tzv. normalizačnom socializme, na ktorý sa vzťahuje spomínaná nostalgia. Koľko ľudí pociťuje nostalgiu za 50. rokmi v ČSSR? Prípadne za 30. rokmi v ZSSR? Čo myslíte?
Takže nie, tzv. „revolučnosť“ nebude tým zázračným prútikom, ktorý prinesie KSS masovú voličskú podporu. Samozrejme, istý „radikalizmus“ by KSS prospel, ale nie je to všeliek. V podstate ten pokus o budovanie imidžu „patriotickej ľavice“ nemusí vôbec byť taký scestný, tento „segment politického trhu“ na Slovensku dosť absentuje, keďže valná väčšina nacionálno-patriotických strán je vyslovene pravicovo orientovaná, kým napr. SMER a podobné politické sily sú výrazne kozmopolitné a globalistické (napriek občasnej opačnej rétorike).
.. potom poprosím o rozlišovacie body medzi nerevolučnou, radikálnou patriotickou ľavicou, akceptujúcou kapitalizmus a fašizmom.
Najlepšie v piktogramoch ..
.. pre ochranu zákazníkov na politickom trhu.
Pre „ochranu zákazníkov na politickom trhu“ by bolo v prvom rade treba definovať alternatívu k dnešnému kapitalizmu. Alternatívu jednak udržateľnú, jednak reálne dosiahnuteľnú (za tých okolností, ktoré tu sú, s tými silami, ktoré máme). A to, mám dojem, nie je v stave ponúknuť nikto. Preto sa podsúvajú staré modely v novom obale, ale v podstate sa jedná buď o oprášený sovietsky model s centrálne riadeným hospodárstvom (ktorý sa ukázal ako neudržateľný a dnes je aj nedosiahnuteľný), alebo sa jedná o rôzne formy sociálnej demokracie, čiže „kapitalizmus ľudskou tvárou“, ktoré sa síce v povojnovej záp. Európe pomerne dobre osvedčili, sú ale v prostredí súčasného globalizovaného kapitalizmu čoraz ťažšie uskutočniteľné.
Mimo tohoto je v ponuke minimum. Preto asi „najosvedčenejšou“ metódou vôbec je vyhnúť sa priamej odpovedi a ponúkať „mačku vo vreci“, čiže prázdne nálepky bez obsahu – „sme proti kapitalizmu“, „za nový socializmus“, prípadne „demokratický socializmus“, „za socializmu bolo lepšie“ a mnohé podobné.
..vynechali ste možnosti, v našej slobodnej, pluralitnej a demokratickej spoločnosti nepublikovateľné .
A tam niekde je aspoň kúsok toho psa zakopaný…
tatko: ak máte na mysli nejaké „revolúcie“ a „znárodnenie všetkého“, to som zahrnul do pojmu „sovietsky socializmus“. Čo dnes reálne chce minimum ľudí, napriek občasnému nostalgickému zaspomínaniu si. A keď len málo ľudí chce návrat do normalizačného obdobia, koľkí potom budú chcieť návrat do situácie 50. rokov? O nejakom 1917-tom škoda aj hovoriť.
A čo sa toho „všeobecného znárodňovania“ týka – čo chcete znárodňovať? Montážne linky? Diely na montáž vám dodá kto? A hotové, zmontované výrobky budete kam exportovať? Kde vezmete technológie? Kde investičný kapitál? Odhliadnuc od toho, že sa okamžite dostanete do otvoreného konfliktu so zvyškom sveta. Čo to spôsobí môžeme názorne vidieť na východ od nás, kde embargá spôsobujú až katastrofálne problémy, a to sa jedná o obrovskú krajinu, nie prťavé Slovensko. Dnes nestačí na chod hospodárstva rýľ a motyka, nežijeme v 19. storočí.
Toto si mnohí uvedomujú, aj aj spomedzi tej menšiny, ktorá by bola ochotná podporiť model všemocného štátu na čele s neomylnou štátostranou. Aj títo inštinktívne cítia, že táto cesta schodná nie je.
Odpoveď Glumovi na jeho otázky týkajúce sa hospodárstva, že „kto dodá súčiastky “ atď.:
Tak predovšetkým znárodňovať, teda dostať vlastníctvo pod štátnu vlastnícku kontrolu, v prvom kroku treba finančné inštitúcie ako dôchodkové sporiteľne DSS, zdravotné poisťovne, všeobecne poisťovne, banky, dopravné podniky autobusové, atď, nemocnice, školy, energetické výroby ( elektrárne, rafinériu, plynovod, ropovod,) distribučné rozvodné siete elektriny, vodárne, teda celá, celá infraštruktúra – dali by ste otázku odkiaľ vziať na prevádzku: ako doteraz, zo štátneho rozpočtu! Lebo azda si nemyslíte, že do infraštruktúry týmto všetkým neprispievame my v zvýšených poplatkoch a priamo zo štát.rozpočtu cez dane a odvody?
V druhom kroku – ešte stále je dosť výrobných podnikov, závodov, firiem, ktoré sú aj v iných oblastiach ako automobilky – a na druhej strane, tak silný dodávateľský systém všetkých, čo sa volá automotive, nepotrebujeme import, máme na Slovensku – a čo treba elektroniku, čipy, to dnes i tak nakupujú i automobilky z Číny, výrobky z Indie, nie z EU.
V treťom kroku – no veď štát zainvestuje – namiesto dotácií štátu cudzím investorom bude štát vytvárať vlastné investičné celky – výrobu. Obchod.
Nebojte sa, národohospodári majú v tom jasno a presne vedia. Aj v prípade potravín a poľnohospodárstva.
pán Manda,
KSS má síce v názve slovo komunistická, ale podľa stanov i činnosti je to sociálno – demokratická strana. Nie je nástupkyňou KSČ ako sa mnohí domnievajú. Tou bola SDĽ, ktorú pohltil Smer. Súčasná KSS vznikla v roku 1992 a s KSČ je spojená len niekoľkými starými komunistami, ktorí nechápu, že nie všetko čo má v názve komunistická je aj v skutočnosti komunistické.
Ja sa vôbec nedivím že sa spájajú so stranami ako je SNS, Národná koalícia atď., pretože „Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá“.
práve naopak, pani Kuliková, asi ste neboli v tom čase už na Slovensku. Pamätám si to veľmi dobre, som pamätník aj keď som bol novinár a nie člen KSS.
Peter Weiss sa postavil do čela KSS ( kedy? asi v 1990) a bol zjazd, na ktorom delegáti KSS prijali nový názov Komunistická strana Slovenska – Strana demokratickej ľavice ( hlavne kvôli tomu, aby zmiernili „násilie“ na členoch komunistickej strany a zastavili odhadzovanie členských legitimácií kariéristami). S tým ale nesúhlasili mnohé organizácie KSS, ktoré neprijai nový názov a nevymenili si členské preukazy, takže vznikali strany ako KSS, Klub komunistov, tam sa to vrbilo postupne, až z časti vznikla KSS terajšia a časť prešla do ZRS, kde sa postavil na čelo J.Ľupták. Obe, KSS i ZRS, ale nakoniec i SDĽ sa zdiskreditovali, keď ZRS i SDĽ spoluvládli ( vraj aby horšie už nebolo) a KSS sa dostala do parlamentu a tam „zhorela“… Až potom, po neúspechu SDĽ na čele s Migašom vo voľbách ( do vedenia sa potom postavil Koncoš), pri trucovitom „odchode“ R.Fica z SDĽ a založení si vlastnej strany Smer-Sociálna demokracia, Fico postupne integroval ministraničky typu SDA (kde bol Ftáčnik), SOC.-DEM. (kde bol i Zala ) a SDĽ (asi Koncoš ako posledný?) …no a dostali sa ako Smer SD do parlamentu keď „upozadili“ bývalých funkcionárov SDL či SD.
Ten procšes odchodu od cieľov komunistických ku sociálno demokratickým bol dlhý a postrácali pri ňom státisíce ľavicových voličov – naposledy víťazil Smer SD nad všetkými tým, že prijal do svojich radov obrrrovské množstvo „ľavicovo CÍTIACICH!“ podnikateľov, živnostníkov, štátnych úradníkov a mal veľmi príjemnú rétoriku. To bolo v 2012.
„Karma“ ľavicu dostala – toľko aparátnikov a úradníkov v organizáciách a v parlamente a vo vláde a po ministerstvách „zabilo“ aj revolučnosť ľavice a z SMER SD sa stal „skrášľovací spolok“ kapitalizmu.
Ale KSS medzitým sa dostala do finančnjých problémov, dlžila a asi dodnes dlží peniaze, nevysporiadala sa s tým, že namiesto ideológie treba bojovať o každodenný život občana v chudobe a nehľadať furt proletariát, ktorý už nie je.
No už som sa prezradil. Súčasná KSS by urobila najlepšie, ak by sa rozpustila, zaplatila dlhy a založila sa znova. Na názve nezáleží.
na Slovensku som bola a chcela by som vedieť v čom ma vlastne chcete opraviť? Povedali ste to isté čo ja, akurát širšie a bez presnejších dát.
Peter Z-V a zas útočíš na komunistov! Nie je Ti hanba?! Keby nie ich, kde by si bol? A buď taký láskavý zdrž sa reakcií na moje komentáre
Keď sa ma v 1991 pýtal môj šéf Emil Polák v redakcii Nové Slovo, prečo nevstúpim do SDĽ, odpovedal som poctivo, že nie som komunista, ale som rád, že som zažil socializmus v tom najlepšom. Na Klube Nového Slova, ktorý som spoluzakladal v Bratislave, bolo vtedy v ľavicovej „elite“ často zdôrazňované, že „komunizmus nechceme taký aký bol“ a len sociálny demokrat, starý pán Ján Sekaj bránil socializmus slovami, že len počkajte, ešte bude horšie a horšie, veď tu žiadny komunizmus nebol. Keď sa ale ďalej a ďalej osier.al socializmus a mnohí bývalí a aj ľavičiari síce kritizovali „prevrat“ ale nevedeli nájsť nič pozitívne na socializme, ktorý sme prežili, keď som videl ako všetci tí kaviarenskí ľavičiari uhýbajú do sociálnej demokracie a komunisti sa uzatvárajú do svojich snov o revolúcii a proletariáte, pochopil som, že som prežil niečo výnimočné a stal sa zo mňa socialista. Ale nie ideologicky, prakticky som na ekonomických a sociálnych faktoch zistil, že tak dobre ako za socializmu 1948 – 1989 slovenskému ľudu nebolo ( a dnes viem, ž ani nebude).
Na textové invektívy nereagujem… nech každý zváži, kde že tu útočím a na koho. 🙂
Peter si ekonóm a mohol by si vedieť že socializmus i kapitalizmus sú ekonomické a nie politické smery. Skutočne nechápem prečo do všetkého miešaš ideológiu. Prestaňte všetci filozofovať a ukážte ľuďom príklad, a teraz myslím všetkých, ktorí sa pokladáte za ľavičiarov a socialistov
3:) ajajaj odkedy že je socializmus iba ekonomický model? takže predsa len, žili sme v komunizme? =lebo vedúca úloha KSČ? Ešteže všetci nadávajú „na ten socializmus“ a nik na komunistov 3:)
bolo by vhodné ak by si si naštudoval aspoň základné pojmy, ako napr. proletariát, komunizmus, socialista, fašista atď. a nezosmiešňoval sa. Predpokladala som že keď máš vzdelanie, tak vieš a myslieť, čo bol z mojej strany omyl.
Tvrdí sa, že tu bola komunistická totalita, takže socializmus, v ktorom „bolo ľuďom dobre“ asi riadili komunisti. Deštrukčné sily v spolupráci s deštrukčnými silami v zahraničí spôsobili jeho pád. Chybou bolo, že sa do komunistickej strany dostali ľudia, ktorí komunistami v skutočnosti neboli, v mnohých prípadoch to boli prospechári a karieristi. Poznám mnohých, dnes sú z nich pravičiari, milovníci kapitalizmu. No a kto robí, robí aj chyby.
A ,komunisti, učme sa od pána Jána Čarnogurského, oznámil, že bude voliť Smer-SSD:
„My sme nezabudli na minulosť. Ani sme sa nevzdali svojich názorov. Ale pozeráme sa do budúcnosti a rozhodujeme sa podľa toho, čo je v tomto dramatickom čase najdôležitejšie pre Slovensko. Tak, ako sa pred 80 rokmi museli spojiť do Vianočnej dohody stredopravé strany s komunistami, aby porazili fašizmus, tak sa dnes musíme spojiť, aby sme zabránili extrémnym centristom a militaristom nastoliť tu diktatúru a zavliecť nás do vojny, ktorá zničí všetko, čo sme doteraz vybudovali. Nepodceňujte riziká a pochopte charakter tohto zápasu. Ide naozaj o všetko.“
To je frajer!!!👍
pani Slávka, Čarnogurský je skutočne veľký frajer! Celý život rozbíjal socializmus a keď ho v kapitalizme odsunuli na vedľajšiu koľaj rozbíja kapitalizmus
Pani Katarína, nehovorím o tom, čo robil, ale o tom, čo robí:“…aby sme zabránili …militaristom nastoliť tu diktatúru a zavliecť nás do vojny, ktorá zničí všetko…“ 👍
A povedzme si na rovinu, aj my, komunisti, sme v niektorých smeroch tiež pochybili.
A čo sa týka tej vedľajšej koľaje, ten kto má charakter, rovnú chrbticu, ten je vždy na vedľajšej koľaji. Povzniesť sa nad osobné, aby som podporil verejné blaho, je podľa mňa frajerstvo.
„Jediný rozumný človek na svete je môj krajčír. Berie si mieru po každý raz, keď k nemu prídem. Iní ľudia majú stále moju starú mieru a myslia si, že sa na mňa bude hodiť stále.“ — George Bernard Shaw
čo mám povedať na to, keď tvrdíte že Čarnogurský má rovnú chrbticu? Podľa mňa nemá žiadnu! Aj vďaka nemu 15 miliónov ľudí v bývalom Československu živorí a ja sa mám tváriť že sa nič nedeje a pomôcť mu do sedla z ktorého ho zhodili? Tak až tak naivná nie som
Pani Kulíková, zase Vás musím poopraviť.
15 miliónov ľudí v býv. ČSSR rozhodne neživorí. Asi preto sú dnes vypredané zahraničné dovolenky a dopyt vzrástol tuším o 250 %, že všetci živoria. Áno, je tu istá skupina obyvateľstva, ktorá živorí. Možno už pomerne početná, ale netrúfol by som si ju nazvať ani väčšinou. Kým nepochopíte REÁLNU SITUÁCIU v spoločnosti, nepohnete sa dopredu, budete len ďalej púšťať tie svoje „výkriky do tmy“, typu „SLOVENSKO HLADUJE!!!“. Pretože kapitalizmus produkuje naozaj ekonomické hodnoty, len ich nedistribuuje rovnomerne, ale generuje sociálnu nerovnosť. To ale neznamená, že celé, alebo takmer celé obyvateľstvo štátu v kapitalizme živorí. Ak by tomu tak bolo, už dávno tu máme socializmus resp. nikdy by neskončil.
Ďalej: za pád socialiszmu vo vých. bloku nemôže Čarnogurský, ale tie masy tzv. „čestných komunistov“, v skutočnosti kariéristov a prospechárov, ktorí zo svojich radov vyzdvihli Gorbačova a tisíce a tisíce ďalších komunistických papalášov. Ak sa mýlim, pripomeňte mi prosím tie demonštrácie „verných komunistov“ a „proletariátu“ proti deštruktívnej politike Gorbačova.Aj v ČSSR, našlo sa spomedzi toho tuším jeden a pol milióna straníkov aspoň pár tisíc ľudí, ktorí by verejne demonštrovali proti organizovanému prevratu?
Ako tu už napísali aj iní, pokračujete vo vytváraní politickej sekty.
Pani Katarína, nebola som členkou komunistickej strany, nie som ňou ani dnes, v tom zmysle, že nemám legitimáciu, no svojím srdcom a hlavou ňou som. Tak ma vychovali rodičia, tak to aj cítim. Cítim sa byť komunistkou a som ateistka, napriek tomu si myslím, že pán Čarnogurský rovnú chrbticu má, za svoje presvedčenie predsa skončil vo väzení, neohol sa. A nesúhlasím s nn, že Slovensko neživorí, respektíve ešte neživorí. Okrem ekonomickej chudoby predsa existuje aj morálna chudoba. Kapitalizmus vyťahuje z človeka to najhoršie, čo v ňom je. Poznám ľudí, ktorí boli za socializmu úplne iní, ľudskí, dnes sú z nich cynickí, bezohľadní individualisti.
A na záver:
Čítam komentáre a uvedomujem si, že každý má v niečom pravdu. Diskusia obohacuje. 🕊️
Nastolili ste veľmi aktuálnu a veľmi ťažkú tému, p. Manda. Ale, myslím si, veľmi potrebnú. Na vami položenú otázku: “ V čom konkrétne by mal spočívať spoločný záujem tej politickej zostavy s účasťou KSS“ by som odpovedal, že v návrate suverinity SR. Pokiaľ sa toto nestane, tak iste uznáte, že ak bude SR aj naďalej riadená z Washingtonu a z Bruselu, tak tu lepšie nikdy nebude. Dosiahnutie tohto cieľa u mňa ospravedlňuje aj ideologickú nekompatibilnosť tej zostavy, ktorá sa snaží zostaviť spoločnú kandidátku. Pre KSS by tam bol aj sekundárny efekt a síce, že jej akceptácia potenciálnymi koaličnými partnermi ju dostáva z izolácie, do ktorej ju zahnal bezbrehý a šialený antikomunizmus po novevembri 89. No a ak by motyka vystrelila a KSS by mala v budúcom parlamente čo len jedného poslanca, mohol by to byť pre stranu veľký prínos, ak by tento post obsadila kvalitným človekom, ktorý by múdro, odborne a aktívne prezentoval názory a stanoviská strany či už k zákonom, alebo k aktuálnym javom a témam v spoločnosti.
Ivan, v čom by bol prínos hoci aj desiatich poslancov KSS v stopäťdesiat člennom parlamente, ak si aj odmyslíme ich sociálno – demokratické smerovanie?
Hm, a aký by bol prínos hoci aj 150 poslancov KSS v stopäťdesiat člennom parlamente? A to aj v prípade, že by nemali „sociálno – demokratické smerovanie“? Len pre zaujímavosť.
pre „nn“ trochu idealisticky odpoveď, aký by bol prínos 150tich poslancov KSS pre Slovensko:
Najprv extrémne negatívny variant: Okamžite by „svet“, demokratické médiá, všetci politici (aj Smeru a Republiky) zjačali, že voľby boli falšované a že „moskva zasiahla“. A aktivizovala by sa výsadková armáda američanov na našich základniach, ale i v Poľsku a v ČR a Ukrajina by poslala z Donbasu výpomoc v počte aspoň troch divízií. Pravdepodobne už deň po by nás Európska centrálna banka za dlžoby nechala v defaulte a žiadala by to isté, čím drvila Grécko. atď
Teraz extrémne pozitívny variant: Tých 150 poslancov by si odhlasovalo zníženie platov na minimálnu mzdu, veď poslanecké pôžitky pre službu vlasti postačia. Vytvorili by vládu, hlasovali o zákonoch, ktoré by znárodnili všetky banky, automobilky, priemysel, dopravu a obchod. Spustili by okamžitý program na obnovu poľnohospodárskej produkcie, menili by podielové družstvá na družstvá podľa JRD. Vrátili by dôchodcom na doplatkoch o čo ich okradol vývoj po roku 1989.Ale museli by mobilizovať do armády a uzatvoriť hranice. Vrátiť sa ku korune slovenskej. A prevziať cenzúru na všetky médiá masovej komunikácie. Aj na internet. Otvorili by „stranu“ aby tam vliezlo čo najviac obyvateľov, ale asi namiesto diktatúry proletariátu by vyhlásili diktatúru slovenského národa.
A ten normálny variant? Stačilo by ich aj 76. Prehlasovali by všetko v ústavnej väčšine a mohli by vláde prikazovať zákonmi, ako z toho von.
Ale: koľko je voličov Komunistickej strany Slovenska? Spočítal to už niekto?
Ja osobne mám problém s oboma variantami.
Ten „extrémne negatívny“ by takto rozhodne neprebiehal. Takýto priebeh je možný v krajinách 3. sveta, ale až ako metóda druhej voľby. Štandardne sa na to dnes používajú metódy farebných revolúcií, najmä vo vyspelých krajinách. Inými slovami, občania (za výdatnej asistencie mimovládok a iných, menej viditeľných organizácií) sami odstránia neželané politické vedenie. Na Slovensku vzhľadom k jeho politickej roztrieštenosti to veľký problém nepredstavuje. Máme tu minimálne 1) oblasť hlavného mesta a okolia, ktorí nikdy nepodporia takúto variantu, 2) masu ľudí do 30 rokov, vrátane prvovoličov, ktorí urobia všetko, aby takémuto vývoju zabránili. Okrem toho tu máme 3) silnú maďarskú menšinu, ktorá volí prevažne podľa etnického príznaku. Potom tu máme samozrejme pestré a účinné metódy ekonomického vydierania, rôznych embárg, pozastavenia financovania, s ktorými už majú svoje skúsenosti napr. Maďarsko či Poľsko. Toľko k tomu.
Ten „extrémne pozitívny“ je absolútna utópia. Už len to odhlasovanie si minimálnych platov by som rád videl. Ale budiž, to je z toho celého ešte najmenej utopické.
Na rozdiel od zákonov, „ktoré by znárodnili všetky banky, automobilky, priemysel, dopravu a obchod“. Toto by viedlo v okamžitom účinku a za súčasnej situácie pravdepodobne k hladomoru, keďže Slovensko vo väčšine spomínaných odvetví nie je sebestačné. Čo by prospelo znárodnenie montážnych liniek automobiliek? Odkiaľ by sme doviezli potrebné diely na montáž? A kam vyviezli hotové autá? Či tí kapitalisti by prehltli znárodnenie svojho majetku a aj naďalej by nám posielali diely a odoberali hotové výrobky? Mimochodom, aj za takéhoto extrémne nepravdepodobného scenáru, nemuseli by sme aj naďalej pracovať podľa ich podmienok? Pretože by nám proste prestali posielať tie dielce a začali si to montovať niekde v Rumunsku či v Indii? Hm, a ako by fungoval ten znárodnený obchod? Podľa centrálne plánovaného hospodárstva, ako pred 89-tym? To naozaj dnes považujete za reálne? Ďalej – banky. To čo docielite poštátnením bánk? Pokiaľ tam nemajú zlato, tak sa jedná len o jednotky a nuly v počítačoch. Ktoré sa mimochodom oficiálne nazývajú Eurom. Predpokladám teda správne, že ďalším krokom by bola mena peňazí? V takom prípade, akú kúpnu silu by asi mala? Kam by sme vyvážali výrobky a aké? A kde by sme vzali potrebne devízy na dovoz nevyhnutných výrobkov a technológií?
A tak ďalej a tak podobne. Tipnem si výsledok – ľudia by takýchto „znárodnovateľov“ po krátkom čase sami hnali svinským krokom.
Skúste porozmýšľať, nebojte sa zapojiť aj fantáziu, možno na niečo prídete. Trochu vám napoviem: ak Hrdlička dnes oznámi, že poriada tlačovku, čo myslíte, koľko novinárov tam príde a v koľkých médiách sa objaví to čo chcel zvestovať svetu ?
Ivan, ja Vám rozumiem, ale pri suverenite, ktorú by bolo potrebné nastoliť je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ v štáte nie skutočným suverénom pracujúci ľud, potiaľ je „suverenita“ štátu v rukách kapitalistov, a tí sa eminentne riadia záujmom kapitálu a nie záujmom občanov štátu, t.j. riadia sa protiľudovým záujmom. Okrem toho som si prezrel stránku SNS, a žiadny aktuálny politický program tam nie je, takže tá proklamovaná suverenita môže dopadnúť všelijako.
Rovnako sa obávam, že KSS je akceptovaná SNS len z čisto politických pragmatických cieľov SNS.
Pokiaľ ide o „kvalitného človeka“, komunistu v parlamente, ktorý by „múdro, odborne a aktívne prezentoval názory a stanoviská strany“, tak v tom by som s Vami súhlasil. Ale ak by mal prezentovať stanoviská obsiahnuté v Programe KSS (2018), tak tam, z môjho pohľadu žiadne skutočne komunistické stanovisko nie je, pretože celý program je komunistický len formálne, ale nie vo svojom obsahu. Tu samozrejme narážam aj na to, čo v príspevku zdôrazňujem, že pokiaľ KSS nie je vyrovnaná s tým, že jej predchodkyňa, na ktorú nadväzuje, priviedla socializmu ku krachu, tak aj jej „múdre“ stanoviská k súčasnosti nebudú celkom dôveryhodné, pokiaľ nezaujme „múdre“ stanovisko predovšetkým k svojej minulosti.
oprava, pán Manda: Fakticky sa Danko vyjadril, že „neberie“ na kandidátku „svojej“ SNS celú stranu, ale iba jej predsedov, teda menovite Hrdličku a možno ešte dvoch-troch za ním. Oni nejdú robiť koalíciu, ba ani len integráciu strán ako Fico. Je to faloš, na ktorú dúfam zjazd KSS príde.
Byť KSS, nehnal by som sa do volieb. Nech si spočítajú, koľko hlasov potenciálne dostanú – a nech začnú doma od príbuzných v rodine, či dostanú vôbec hlasy od členov. KSS majú dnes iné starosti.
Mne by vôbec nevadilo, keby sa kroky k návratu štátnej suverenity diali v réžii buržoáznych politických strán. Ak by sa našla politická strana, ktorá by mala jasné a premyslené kroky k eliminácii vplyvu mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia, alebo ak by zakázala médiám finančné dotácie zo zahraničia, alebo by zakázala činnosť Atlantického klubu na Ministerstve zahraničných vecí, no tak ich okamžite idem voliť.
V prostredí štátnej suverenity sa aj opozičná politika dá robiť lepšie, má väčšiu váhu a silu.
Aby sme nepranierovali len súčasnú úroveň KSS, tak si myslím, že vaše slová o „impotentnom“ politickom programe KSS platia úplne rovnako na politický program Socialistov. Sú tam také hlúposti, že ani oni nemôžu byť pre širokú verejnosť dôveryhodní.
Ivan, ani mne by nevadilo, ak by „návrat“ k štátnej suverenite bol v réžii nejakej buržoáznej strany. Lenže nie som si istý, či sme tu po 89 takúto suverénnu politiku skutočne mali, v každom prípade dnešný stav našej „suverenity“ je práve výsledkom aj tej minulej „suverénnej“ politiky. Je tu teda otázka, či taký malý štát ako je Slovensko vôbec môže viesť nejakú suverénnu politiku, respektíve za akých podmienok by ju mohol viesť? Môžeme ako člen EÚ a dokonca člen eurozóny viesť suverénnu ekonomickú politiku, keď rozhodovanie majú v rukách najbohatšie krajiny? Môžeme ako člen NATO viesť suverénnu bezpečnostnú politiku, keď NATO je len vojenskou palicou USA? Preto mám vážnu obavu, že by nejaká buržoázna či dokonca sociálno-demokratická strana ako napríklad Smer, nastúpili cestu k suverénnej politike, hoci ich programový dokument sa tak aj nazýva. Dokonca mám obavu, že by nejaká zo súčasných politických strán prinútila občianske organizácie platené zo zahraničia k tomu aby sa registrovali ako zahraniční agenti, kým aj nesporne sú.
Absolútne bezvýhradne podpisujem!
A preto by sme nemuseli od talentovaného dorastenca, práve prejdeného rýchlikom očakávať maratón za štyridsaťdva minút, ale dopriať mu aspoň infúziu ..
pre nn
koľko nikov máš Peter?
Pre KK:
To fakt pripomínam PZV? 🙂
V tomto prípade je v tom nevinne, som samostatná existencia 😀
to sotva!
Ja Vás čítam, súdružka, ale veď to už je tu paranoidné, ozaj.
Naozaj sa všetci zverejňujú keď sem píšu? Naozaj potrebujete vedieť, kto je Peter?
Na provokáciu odpoviem tiež provokáciou,
ale pozitívnou, lebo témou tu je predsa nie trollovanie, ale článok V.Mandu, či KSS zanikne neskôr alebo úplne a či je dobré pridať Hrdličku na Dankovu kandidátku SNS.
Viacerí sem píšu celé state, niekedy väčšie ako samotný článoček.
A tak trochu sa teda k nim pripojím:
Písal som, že som sledoval rozpad komunistickej politickej partaje od 1990 a som rád, že sa toho rodičia nedožili. Nie som, nebol som členom KSS a ani pre svoje povolanie v zahraničnom obchode som členstvo v partaji nepotreboval. Aj to potvrdzujem, že som socialista, lebo som prežil svoju mladosť za čs.socializmu a som rád, že som zažil toto obdobie histórie Slovenska na vlastnej koži.
Ale nie som voličom KSS, aj keď tu mám veľa známych a poznajú ma. Realisticky ako dr.Čarnogurský počas týchto volieb budem voliť Smer -SSD, lebo je najsilnejší. Bol som rok členom Smeru, ale odišiel som, ked sa Smer po 2012 zvrhol. Lenže dnes je to po skúsenosti najlepšie organizovaná politická sila na Slovensku. A ten bordel už treba zastaviť.
TAKŽE AK BY SOM MAL VOLIŤ KSS, ČO BY SA MUSELO STAŤ?
1. Predsedníctvo, či ústredný výbor strany, by sa muselo zložiť do takej konštelácie, v ktorej budú realistickí ľudia, ktorí prestanú šliapať na ideologické mantry a budú chcieť zásadnú premenu hospodárskeho a politického režimu. Ale realistickým programom! A budú interne aj zomknutí v tom, že vedia ako na to, aký postup v reálnej situácii uskutočňovať.
2. Predsedom strany bude človek rozumejúci vývoju sveta a slovenskej spoločnosti a bude schopný pozitívne (nie zapšklo a negativisticky, ba urazene) organizovať činnosť celej strany, teda nielen výboru, ale aj pléna tak, aby sa stala príťažlivou pre obyvateľstvo Slovenska ako celok, aby vedel vysloviť optimistickú víziu pre slovenskú spoločnosť na desťročie dopredu, nestrašil, nehromžil, ale viedol. Viedol ľud Slovenska.
3. Predseda strany by sa musel obklopiť „tieňovým vládnym kolektívom“, schopným v každej oblasti života slovenskej spoločnosti realisticky analyzovať deje a situáciu a vedieť postupovať k určenému cieľu – k socializmu. Odborníkov na Slovensku je dosť, najmä v radoch ľudí ešte aktívnych, ale nemajúcich možnosť pracovať, teda dôchodcov, pričom v takom každom tíme by mali byť mladí ľudia schopní potom uskutočniť tie ciele.
4. Dobre, chcete príklady – niekto, kto bude mať v osobnosti črty Husáka (múdrosť a rozvaha), Clementisa (elegancia a dipolmacia), Dubčeka ( ľudskosť a srdečnosť) a pritom aj odvahu Povstaleckého ilegálneho výboru KSS z 1944.
Pretože ho čaká ťažká, priam metafyzická práca.
Rozhodne takých v terajšej KSS nevidím…nuž ale dajme sa prekvapiť.
Zjazd je už v sobotu 20.mája a ja len dúfam, že účastníci zjazdu nepodľahnú pokušeniu „vyslať“ do kandidátky Dankovej SNS Hrdličku a zopár partajníkov, ktorí si buď natresnú vo voľbách hubu, alebo si osobne príjmom v prípade zvolenia prilepšia.
S KSS som mal ako nestranný pozorovateľ trpezlivosť, vie o tom mnoho ľudí, bol som predsa redaktorom ľavicových novín, neviem prečo si mnohí mysleli mylne, že som komunista. Ale toto zdĺhavé skoro tridsaťročné umieranie partaje ľudu slovenskému nepomáha.
Nemyslím si, že sa splnia teraz, zajtra, tie očakávania, to by bola skôr bežecká dráha na pár rokov.
Želajme zjazdu len to najlepšie.
pani Slávka mám Vám vyhovárať že Čarnogurský nie je super človek? Načo, keď Vy nie ste schopná pochopiť rozdiel medzi dobrom a zlom?
Pani Katarína, viem rozoznať dobro od zla a vedela som sa zlu postaviť, draho som za to zaplatila. Ale aj tak si myslím, že ľudí nemôžeme deliť na čiernych a bielych.❤️
môžeme a aj musíme! Had vždy ostane hadom
Ja sa nezastávam čiernych, ale tých odtieňov sivej. Svetlosivej!
A samozrejme máte pravdu v tom, že zlu sa nemá ustupovať. To určite nie! V tom s Vami súhlasím.
Pred rokmi som si aj zaveršovala:
Zlo prosí, klope na dvere,
iba sa chce zohriať.
Nevpúšťaj ho dnu,
môže si ťa zobrať.
Takže, ja určite nepatrím k tým, ktorí zlo nevidia a nevedia sa mu postaviť.
keď nepatríte k tým, ktorí nevidia zlo, tak neobhajujte zloduchov a nevynášajte ich do nebies!
Vy ma zle chápete, pani Katarína. Ja predsa nevynášam pána Čarnogurského do nebies, samozrejme, že ho vnímam ako disidenta, ktorý sa podieľal na páde socializmu a pomáhal reštaurovať kapitalizmus. Obhajujem ho ako človeka, ktorý sa vyjadruje záporne k vojne a napriek tomu, že je členom rusofóbneho KDH, ktoré podporuje militantnú politiku súčasnej vlády, dokáže vyjadriť svoj vlastný názor a volá po mierovom riešení konfliktu na Ukrajine. V čase, keď boli hrubo porušované ľudské práva, videla som ho na námestiach protestovať. A preto ho za zloducha nepovažujem, zloduch je príliš silné slovo. Kňažko…, to áno, ten si vykričal koridor do luxusu, užíva si ho na úkor iných a na porušovanie ľudských práv dne kašle, nevadí vojna, nevadí chudoba.🤢🖤
K článku: 20.mája už prebehol 10.zjazd KSS. Kde je správa? Výsledky?