Úžitkové hodnoty prírodného zdroja pôda
Aj keď je pôda z pohľadu prírodných vied povrchovou vrstvou zemskej kôry, pod vplyvom komplexného pôsobenia vonkajších podmienok našej planéty na geologický (z pohľadu pedológie ako náuky o pôde materský) substrát, nadobudla nové, nielen morfologické, ale najmä úžitkové vlastnosti pre človeka.
Využitiu pôdy pôvodne dominovalo len zabezpečenie obživy pre domáce zvieratá a pre ľudí, ktorých v tom čase nebolo viac ako pár miliónov. Pôda ako najvýznamnejší prvok prostredia patrila pôvodne celému spoločenstvu ľudí, teda kmeňu, ktorý územie obýval. (pozri list náčelníka Indiánov Seatla z roku 1854 prezidentovi Spojených štátov Abrahámovi Lincolnovi). S výmerou pôdy korešpondoval aj pôvodný pojem bohatstva i zvykové, neskôr zákonné úpravy vrchnosti, ktoré sú vo svojej podstate platné doteraz.
Je celkom pochopiteľné, že ľudská komunita, najmä pri svojom početnom náraste a generáciami získaných skúsenostiach, si prakticky uvedomila všestranné úžitkové hodnoty pôdy a podľa toho pôdu aj hodnotila. S mierou technického pokroku rástli požiadavky na iné využitie nielen na pestovanie plodín pre obživu a priadnych rastlín. Nie je úlohou mojej úvahy robiť exkurz do dejín ľudskej populácie, chcem len pripomenúť, že význam pôdy ako zdroja bohatstva s rozvojom civilizácií postupne stále narastal a spory o ovládnutie priestoru rôznymi kmeňmi či etnikami, v podstate spory o ovládnutie zemského povrchu, teda pôdy, boli v minulosti hlavným dôvodom vojenských konfliktov.
Všestranný záujem človeka o pôdu je teda determinovaný jej mnohostrannou úžitkovou hodnotou.
Zásady pre rozhodovanie o využití pôdneho krytu štátu
Optimálne, vecné rozhodovanie tejto otázky, či dať prednosť zalesneniu pôdy, či mokradiam, či poľnohospodárskej výrobe, alebo rôznym druhom výstavby, či už priemyselnej, bytovej, dopravnej a pod., považujem pri existencii súkromného vlastníctva pôdy za relatívne neriešiteľné. Ak je rozhodovanie robené ľuďmi majúcimi často protichodné ekonomické záujmy aj za nenáležitú, lebo ľudská komunita, najmä v súlade s technickým pokrokom, potrebuje aj priestor pre priemyselné podniky, aj pre bývanie, aj tomu zodpovedajúcu dopravnú sieť, aj lesy, aj jedlo, suroviny, pre ktoré poskytuje poľnohospodárska výroba. Touto otázkou som sa podrobne zaoberal už v roku 1985 (pozri Geografický časopis, ročník 37, str. 314 – 324 ), kde som rozpracoval kriteriálne ukazovatele pôdnych vlastností pre zvolený spôsob využitia pôdy rôznymi rastlinnými spoločenstvami i situovaním rôznych druhov výstavby na pôde, čo prakticky znamená jej vyradenie z prírodného látkového kolobehu. Bol som si vedomý toho, že pre výstavbu nie je kritériom produkčná hodnota pôdy, ale len statická únosnosť pre uvažované stavby. Pri výstavbe rozsiahlych priemyselných podnikov rozhoduje pre ich situovanie aj reliéf územia, ktorý je rovnako aj jedným z rozhodujúcich kritérií pre poľnohospodárske využitie v kultúre orná pôda. Často preferovanú momentálnu dopravnú výhodnosť pre výstavbu nepovažujem za podmieňujúcu, len za momentálne finančne výhodnejšiu pre investora, a to bez ohľadu na nenapraviteľné dlhodobé negatívne dosahy pre spoločnosť. Na tento dlhodobý aspekt nedbajú ani mladšie generácie vlastníkov pôdy, ktorí na pôde nehospodária a nemajú k pôde ako objektu podnikania žiadny vzťah, ale, naopak, vítajú, ak sa pôdy výhodne a čím skôr zbavia, pričom im je jedno na aké ciele.
Nedostatkom je aj to, že ekonomické prostredie trhového hospodárstva nedefinuje podnikateľa na pôde ako majiteľa pôdy.
Pôda sa chápe oveľa menej ako základný výrobný prostriedok pre poľnohospodársku výrobu a pre lesné hospodárstvo, ale chápe sa viac ako objekt vhodný na uloženie bezcenných papierových peňazí, na predaji ktorého sa dá vo vhodnej dobe dobre zarobiť. To je tiež jeden z dôvodov, prečo v súčasnej spoločnosti je záujem o vlastníctvo pôdy najmä z hľadiska perspektívneho zisku ľudí, ktorí na pôde nehospodária, a vynakladajú značné úsilie, aby docielili jej prekvalifikovanie na stavebný pozemok. Politici a právnici potom nakladajú s pôdou ako majetkom a považujú ju za tovar (v orgánoch Európskej únie sa v rozpore so zdravým rozumom lobuje už aj za to, aby tovarom a súkromným majetkom bola okrem pôdy aj voda).
Pripadalo by nám komické, keby výrobcovia automobilov začali masovo skupovať povedzme továrne na výrobu textilu, avšak na druhej strane považujeme takmer za prirodzené skupovanie poľnohospodárskej pôdy bankami, advokátmi, zbohatlíkmi i podsvetím, ktoré sa robí len za špekulatívnym účelom bezpečného uloženia často záhadne rýchlo získaných peňazí, považujeme za úplne prirodzené. Navádza na to otvorene aj americký bankár maďarského pôvodu George Sörös v jednom z rozhovorov, keď sa jasne vyjadril: „Som presvedčený, že poľnohospodárska pôda sa stane jednou z najlepších investícií našej doby,“ ktorému ešte kontroval Barton Biggs, riaditeľ fondu TRAXIS PARTNERS: „Pôda je investíciou, ktorá je teoreticky bezpečná, generuje príjem a navyše predstavuje zaistenie proti inflácii“.
Prosím, aby sme sa v zamysleli, kto je za takýto stav, ktorý osobne považujem za nenormálny, zodpovedný.
Súlad planetárnych a hospodárskych funkcií pôdy
Často diskutovanou otázkou je problém podielu zalesnených plôch a poľnohospodársky využívanej pôdy. Z principiálneho hľadiska, teda z hľadiska tvorby novej organickej hmoty rastlinstvom v procese fotosyntézy, považujem túto otázku za druhoradú, lebo každá zelená rastlina púta pri fotosyntéze slnečnú energiu, púta oxid uhličitý a uvoľňuje do ovzdušia kyslík. Rozdiely sú v osude vyprodukovanej fytomasy z pohľadu človeka a v potrebe každoročnej náhrady úrodou odcudzovaných minerálnych látok poľnohospodárskymi plodinami, v modifikovanom vodnom režime najmä na svažitom území, v periodickom zasahovaní mechanizmov do povrchových vrstiev pôdy, čo viac alebo menej úspešne riešia niektoré technologické postupy pestovania poľnohospodárskych plodín.
Treba otvorene povedať, že súčasný stav využitia pôdneho fondu nášho štátu nie je odrazom vedecky zdôvodneného optimálneho spôsobu jeho využívania, ale je odrazom tých vlastníckych vzťahov, ktoré sa vytvárali už od čias feudalizmu, preto je neopodstatnené tento stav zapísaný v katastri tabuizovať.
Ak posúdime územie Slovenska z hľadiska klimatickej vhodnosti, dochádzame k záveru, že celé územie nášho štátu vyhovuje kritériám pre lesné porasty, ale len časť pre poľnohospodárstvo (v našich geografických podmienkach je tento faktor sprostredkovaný hlavne cez nadmorskú výšku územia, ktorá limituje najmä dĺžku vegetačného obdobia a podmieňuje teplotu ovzdušia i pôdy).
Z hľadiska reliéfu je celé naše územie rovnako vhodné pre lesné hospodárstvo, okrem strmých zrázov (ak neberieme do úvahy produkciu drevnej hmoty), avšak poľnohospodárske využitie je limitované sklonmi do 22 – 25° a pre ornú pôdu dokonca len 12°, a to najmä z hľadiska rizika možnej erózie, čo je kombinované často aj pôdnymi substrátovými podmienkami.
Z hľadiska vhodnosti samotnej pôdy (vrátane substrátu) je tiež celé územie nášho štátu vhodné pre lesné hospodárstvo (s výnimkou vysokohorských štítov, ktoré sú prakticky bez jemnozeme a asi 8 500 ha extrémne alkalických pôd, ktoré dreviny neznášajú).
Pre poľnohospodárske využitie sú však rozhodujúce a limitujúce najmä hĺbka pôdy, štrkovitosť a kamenitosť (ako stabilné pôdne vlastnosti) a zamokrenie (ako relatívne stabilná vlastnosť). Z hľadiska obrábateľnosti a rizikovosti hospodárenia sa uplatňuje najmä textúra (zrnitosť) pôdy (stabilná vlastnosť, ktorá sa nedá upraviť ani zmeniť).
Prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc., emeritný profesor, akademik SAV
Všetky tri časti sú spracované zo zaslaného materiálu akademika Juraja Hraška Hodnoty pôdy a boli redakčne upravené medzititulkami pre čitateľa (PZV).
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Dôkazom ako hlboko sme na Slovensku klesli je povolebné účinkovanie Mičovského ako ministra pôdohospodárstva a účinkovanie Budaja ako ministra životného prostredia. Ale to už sú len dôsledky „revolúcie“ a volebného oľajno víťazstva: predtým na ornici, teda na tom čo vidíme v článku na obrázku a čo sa tvorí možno do hĺbky 40-60 cm storočie, bola pôda odpratávaná ako odpad a zalievaná na cestách asfaltom i betónom: dnes tam stoja automobilky a stovky distribučných logistických skladov plus parkoviská. A vraj socializmus zaberal pôdu pre výstavbu sídlisk: čo sú to dnes tie satelitné „kempy“ na prenocovanie okolo Bratislavy a čo sú to tie mohutné diaľničné južné úseky? Iba ničenie ornice.
Došli sme do priepasti: v horúcich arabských krajinách investujú miliardy na vznik pôdy a zavlažovanie, u nás investujú kolonizátori milióny na zničenie ornice.