Časť prvá: Čo je pôda
Všestranný záujem človeka o pôdu je determinovaný jej mnohostrannou úžitkovou hodnotou pôdy ako takej.
Hlavnými úžitkovými hodnotami pôdy z hľadiska človeka sú:
– pôda je stanoviskom rastlín, teda aj poľnohospodárskych a lesných plodín, rozhodujúcim podielom zabezpečujúcich obživu zvierat i človeka,
– pôda tvorí priestor na výstavbu priemyselných podnikov, bývanie, rekreáciu a odpočinok,
– je priestorom na budovanie dopravných sietí, zariadení na zásobovanie a uloženie odpadov,
– je priestorom na dobývanie surovín.
Ako vidíme, určitým využitím pôdy na pevnom povrchu Zeme je akákoľvek činnosť človeka, ktorá s rastom technického pokroku znamenala prakticky zvyšovanie tlaku najmä na nevýrobný, čiže neprodukčný spôsob využitia pôdneho krytu regiónu i štátu.
Pre štúdium týchto zmien je pôda aj archívom dejín nielen prírody, zmien klímy a vegetácie, ale aj histórie ľudskej spoločnosti, nielen spôsobov hospodárenia na pôde, ale aj spôsobu života vtedajších ľudí.
Preto prírodné vedy nepovažujú za pôdu len jej poľnohospodársky využívanú časť, ale pôdou sú aj tie časti zemského povrchu, ktoré sú označované viac-menej len z cenových dôvodov a z dôvodov jej stupňa beztak neúčinnej ochrany – či už ako stavebný pozemok, zelený či hnedý park alebo iným spôsobom.
Ten fakt, že pôda je jednou zo základných sfér našej Zeme a prírodným zdrojom od ktorého priamo závisí existencia všetkého života na Zemi, dávam do diskusie ako otázku – môže byť prírodný zdroj neobmedzeným a dedičným vlastníctvom jednotlivca len na základe uzákoneného užívacieho práva jeho predkov aj vtedy, ak ho terajší „majiteľ“ neužíva a nezveľaďuje?
Pôda je prírodnými vedami definovaná ako povrchová vrstva zemskej kôry, premenená komplexným pôsobením vonkajších činiteľov na horniny – teda pôsobením klímy (slnečné žiarenie, voda, teplo), organizmov žijúcich v pôde a na pôde (rastlín, živočíchov, mikroorganizmov) v priestore a čase. Pedosféra je teda vo svojej podstate prírodný útvar našej planéty, hoci do jej vývoja najmä spôsobom jej využívania zasahuje výrazne aj človek.
Pôda je teda prírodný útvar, ktorý tvorí:
– životný priestor a základ života pre rastliny, pôdne organizmy, zvieratá i človeka,
– je súčasťou látkového kolobehu v prírode, najmä kolobehu vody a živín,
– tvorbou pôdneho humusu z odumretých zvyškov rastlín pútajúcich slnečnú energiu v procese fotosyntézy zabezpečuje energetické obohacovanie Zeme,
– je univerzálnym médiom pre reguláciu procesov syntézy, resyntézy a rozkladu látok. Pre svoje pufrovacie a filtračné vlastnosti je dôležitá najmä pre kvalitu podzemných i povrchových vôd.
Z uvedeného vyplýva, že pôda je od človeka nezávislý prírodný útvar, nezodpovedá kritériu pre tovar, a preto zotrvávanie na takejto definícii sa rovná mocenskej snahe o nadradenie právnikmi formulovaných zákonov nad zákonmi prírody.
Úloha štátu v rozvoji agrosektora
Chcem hneď úvodom povedať, že moje nasledujúce úvahy určite vyzvú minimálne dve diametrálne protikladné stanoviská. Je to pochopiteľné, lebo pravdivé je poznanie – na čej strane stojíš, závisí od toho, kde sedíš. Doba, v ktorej žijeme, je dobou hromadenia majetku jednotlivcami bez ohľadu na spôsob jeho získania a posvätnosť jeho neskoršej zákonnej ochrany podľa zásady, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné.
Moje úvahy majú charakter strategického uvažovania a som si vedomý problémov, možno aj bolestivých, pri jeho realizácii. Opieram sa však o reálne a už v súčasnosti alarmujúce fakty rozhodovania o osude pôdy podľa nateraz zaužívanej legislatívy.
Budúcnosť nášho poľnohospodárstva
Najskôr k budúcnosti poľnohospodárstva ako výrobného odvetvia, ktoré je nateraz napriek verbálnej podpore na okraji záujmu vysokokvalifikovaných a mocou podporovaných laikov.
Otázka stojí takto – aké vyrábané komodity sú a budú potrebné ľudstvu pre jeho existenciu a bez ktorých nemôže živý tvor, teda ani človek existovať?
Ak bude človek, ba dokonca všetko živé tvorstvo počas svojho života niečo pre seba potrebovať, nebude to určite najluxusnejšie auto ani prepychová jachta. Bude to jedlo a voda.
Odpoveď je jednoznačná – pokiaľ bude existovať ľudská spoločnosť, bude potrebovať potraviny a vodu, teda produkty agrosektora získané hospodárením na pôde, a to aj napriek experimentom s výrobou syntetických, či za účelom zvýšenia produkcie geneticky manipulovaných rastlín a domácich zvierat.
Význam pôdy zdôrazňuje aj skutočnosť, že sa jej postavením permanentne zaoberá aj najautoritatívnejšia organizácia svetového spoločenstva OSN, ktorej odborné inštitúcie ako FAO a UNEP mnohokrát prijali odporúčania členským štátom rozpracované svetovými vedeckými autoritami.
- FAO na podnet Medzinárodného vedeckého spoločenstva ešte v 70. rokoch minulého storočia schválilo prvú Svetovú chartu o pôde, v ktorej bol formulovaný princíp, že pre odstránenie hladu na Zemi sa musí každý štát vo svojej praktickej politike snažiť, aby v čo najvyššej miere zabezpečil výživu vlastného obyvateľstva z domácich zdrojov.
„Optimálne využitie domáceho pôdneho fondu nemôže byť ponechané na živelné pôsobenie momentálnych trhových mechanizmov liberálneho kapitalizmu, lebo sa predpokladá, že ľudstvo bude v budúcnosti stále nástojčivejšie čeliť mnohým problémom, z ktorých sa jeden bude určite týkať aj ich výživy, a teda priamo aj dostatku pôdy, predovšetkým jej poľnohospodársky využiteľnej časti,“ hovorí sa v Charte. S dostatkom potravín aj pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva na svete bude menšia radikalizácia okrajových vrstiev ľudskej spoločnosti, ako aj menšia možnosť politického vydierania chudobnejších štátov.
Od roka 2015, ktorý Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo (asi nie z dôvodov uznania pôdy za tovar) za Medzinárodný rok pôdy, si každoročne 5. decembra pripomíname Medzinárodný deň pôdy.
Hospodárenie na pôde a jej obrábanie prináša množstvo rozmanitých pracovných príležitostí pre vidiecke obyvateľstvo a pri riešení nezamestnanosti je nielen významným zdrojom ich príjmov, ale aj zachovania pracovných návykov.
Okrem produkčnej funkcie pôdy je mimoriadne významná i jej mimoprodukčná funkcia v krajine, preto nemôžeme súhlasiť s jednostranným názorom postaviť poľnohospodársku výrobu v menej priaznivých prírodných podmienkach pred jednostrannú konkurenčnú konfrontáciu s podnikateľmi hospodáriacimi v lepších prírodných podmienkach. Tlak trhu a konkurencia výrobcov z vhodnejších prírodných podmienok si v boji o prežitie vynútil v niektorých štátoch intenzifikáciu výroby nad únosnú ekologickú hranicu. Znečistenie vody a pôdy poľnohospodárskou výrobou je zapríčinené intenzifikáciou výroby za účelom zvyšovania úrod v menej priaznivých produkčných podmienkach a nie je závislé od žiadneho politického systému.
Poľnohospodárska výroba nie je hoby ani práca pre nekvalifikovaných ľudí, ale podnikateľské odvetvie ako každé iné musí prinášať podnikateľovi primeraný zisk. Špecifikom tejto výroby však je, že sa neuskutočňuje vo výrobných robotizovaných halách, ale v rôznorodých, najmä pôdne – klimatických podmienkach, ktoré popri technologickom vybavení farmy v rozhodujúcej miere vplývajú na vhodnosť na pestovanie a množstvo produkcie získanej z jednotky plochy, a teda aj na výšku nákladov v menej priaznivých prírodných podmienkach. Aby mohli byť ceny potravín na trhu rovnaké, je povinnosťou štátu prostredníctvom diferenciálnej renty, ak chcete dotácií, uhradiť prvovýrobcom v marginálnych podmienkach vlastné náklady na výrobu, spolu s ich primeraným ziskom, aby mohli investovať do rozvoja podniku, a pritom primerane slušne žiť.
Preto obmedzenie až zákaz záberov najprodukčnejších pôd s vysokou produkčnou schopnosťou pre neprodukčné účely je najefektívnejším zásahom štátu pre zníženie výrobných nákladov poľnohospodárov.
Súčasné formy dotácie schválené orgánmi Európskej únie neplnia funkciu odôvodnenej diferenciálnej renty (ktorá by mala mať za cieľ vyrovnávanie rozdielnych prírodných pestovateľských podmieno hospodárov) sú v rozpore so stanoviskom orgánov OSN o zabezpečení výživy ľudstva, a podľa niektorých bohorovných, (aj našich) politikov, urážlivú formu pre poľnohospodárov, ktorú naozaj niektorí leniví a skorumpovaní „politici“ považujú za milodary pre akože lenivých poľnohospodárov, hoci v skutočnosti sú predmetom korupcie aj medzi členskými štátmi, nielen v rámci vnútroštátnom. Vyhovujú len silným medzinárodným monopolom liberálne zameraného obchodného kapitálu pre udržanie a rast ich ziskov a nie o zabezpečenie uspokojivej výživy aj pre najchudobnejšie vrstvy svojich občanov.
Výrobe musí byť prispôsobený výkup a odbyt dopestovanej úrody a živočíšnej produkcie.
Ak nie je zabezpečený odbyt vyrábaných priemyselných tovarov, znižuje sa ich výroba, alebo sa výrobok prestane vyrábať. Obmedzenie výroby potravín, či dokonca zastavenie výroby potravín, znamená obmedzenie podmienok života, lebo potraviny a vodu živý organizmus potrebuje nepretržite. Producent však nemôže produkovať, ak nemá odberateľa sprostredkujúceho transfer k spracovateľovi primárnej produkcie a ku konzumentovi. Predaj z dvora je zúfalá obnova praxe stredovekých remesiel – vyrobíš, spracuješ a ak máš šťastie, predáš, ak nie skrachuješ. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v období január až máj 2016 bolo pasívne v objeme – 599,5 mil. eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšilo o 157,2 mil. eur (35,5 %). Značná časť týchto peňazí mohla zostať našim výrobcom.
Kde tu je slovenský potravinársky priemysel?
Prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc., emeritný profesor, akademik SAV
Všetky tri časti sú spracované zo zaslaného materiálu akademika Juraja Hraška Hodnoty pôdy a boli redakčne upravené medzititulkami pre čitateľa (PZV).
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Z tohto pohľadu je pôsobenie ministra hospodárstva SR R.Sulíka priam trestné: Chce pôdu okolo Jaslovských Bohuníc nechať pre z hľadiska poľnohospodárstva neproduktívne využitie výrobcom vodíka, ako keby sa už nikde inde na Slovensku nenašiel kus neúrodnej pôdy pre výrobu vodíkových zariadení. Aj predchádzajúce vlády majú „máslo na hlave“: na najúrodnejších pôdach na Trnavskej tabuli a pri Nitre nechali vyrásť automobilky, nuž ale Z BLATNÍKOV SA NENAJEME!
Je to naozaj tak: Nielenže si verejnosť a politici nevážia pôdu, ale ani nevedia, čo to je. Správne je ilustrované na obrázku: Je to naše ZLATO! Čo by dali arabské štáty a národy, ktoré majú viac púšte ako vôbec nejakej pôdy, aby im rástlo zo zeme čokoľvek, čo zasadia…nevážili sme si to, prídeme o to!