Podľa vízie tvorcov strategického materiálu „Moderné a úspešné Slovensko“, ktorý je východiskom pre alokáciu finančných prostriedkov z Fondu obnovy, by Slovenská republika mala prosperovať vďaka digitalizácii, vzdelanosti, štíhlej verejnej správe, podpore vedy a techniky, inováciám, zeleným investíciám a nárastu príjmov obyvateľstva.
Po oboznámení sa s navrhovanými opatreniami spomínaného materiálu v časti „Fiškálne reformy“ sa však oveľa pravdepodobnejšou javí alternatíva, že Slovenská republika bude krajinou, kde:
- Majetkové rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa ešte viac prehĺbia.
- Dôchodcovia budú musieť pracovať, aby si zabezpečili dôstojnejší život.
- Zraniteľnosť nemocných, osobitne s chronickými chorobami, sa ešte viac zvýši.
- Kvalitné vzdelanie a zdravotná starostlivosť sa stanú luxusnými trhovými statkami.
- Stredná vrstva obyvateľstva majetkovo a finančne zoslabne.
- Súkromné poisťovne v oblasti životného a zdravotného poistenia získajú oveľa väčší priestor na rozšírenie svojich vysokoziskových aktivít.
- Odmeny za prácu zamestnancom vzrastú, ale nie reálne. V skutočnosti dôjde len k presunu odvodového zaťaženia zamestnávateľov na zamestnancov.
- Zadlženosť domácností prudko vzrastie.
Ministerstvo financií SR má zámer uskutočniť reformu daní a odvodov a na túto reformu plánuje využiť stovky miliónov eur z Fondu obnovy. Súčasný systém kritizuje pre vysoké odvodové zaťaženie zamestnávateľov. Treba uviesť, že prvá reforma daní a odvodov uskutočnená pravicovou vládou pod záštitou Ivana Mikloša viedla k zavedeniu rovnej dane. Bola šitá na mieru pre vysokoziskové zahraničné korporácie a najmajetnejšie vrstvy obyvateľstva. Znamenala aj vážny úder sociálnemu štátu. V tejto súvislosti sa priam žiada uviesť, že SR dnes patrí skôr do druhej desiatky krajín z pohľadu celkovej miery odvodového a daňového zaťaženia zamestnávateľa v rámci krajín OECD, avšak hodnota tohto indikátora je oveľa menšia ako v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku či Maďarsku. Medzi nezanedbateľné skutočnosti patrí aj to, že miera odvodového zaťaženia zamestnávateľov pôsobiacich na Slovensku je skreslená z dôvodu nízkych odmien za prácu zamestnancov.
Kým prvá tzv. fiškálna reforma poriadne zatriasla základmi sociálneho štátu, súčasná znamená jeho koniec. Argumentácia založená na odvodovom zaťažení zamestnávateľov bez zohľadnenia dôsledkov opatrení v oblasti zdaňovania, ktoré boli viac ako ústretové voči zamestnávateľom a najmajetnejšej vrstve obyvateľstva, je zavádzajúce. Nový koncept odvodovej politiky stavia Slovensko na úroveň Čile či Mexika. Tento ekonomický a sociálny experiment nás vracia do obdobia utopických socialistov. Svojou podstatou zodpovedá skôr manufaktúrnej výrobe ako vedomostnej spoločnosti. Predstavuje vážnu prekážku pre sociálny zmier. Po jeho zavedení sa stáva bezpredmetná diskusia o minimálnej mzde, nemocenských dávkach, rodinných prídavkoch, systéme sociálnej záchrany v nezamestnanosti alebo kvalite štátom hradenej zdravotnej starostlivosti. Všetko nahradí tzv. odvodový bonus a solidárny odvod – sivý priemer, ktorý zaplatí hlavne stredná vrstva obyvateľstva prostredníctvom ďalších odvodov a nepriamych daní, predovšetkým majetkového charakteru.
Nespravodlivosť navrhovaných opatrení spočíva jednak v oslobodení od platenia odvodov pre osoby, ktorých celkový príjem presahuje 23 000 eur, ale aj v presune odvodového bremena zamestnávateľa na zamestnanca. Najmajetnejšie vrstvy obyvateľstva ako aj zamestnávatelia získajú ďalšie výhody, oslabí sa solidarita v spoločnosti, zvýši sa existenčná neistota. S vysokou mierou pravdepodobnosti možno predpokladať nárast čiernej ekonomiky a ďalší nárast ziskov finančných inštitúcií. Všetky tieto dôsledky umožnia v plnej miere opäť postúpiť ďalej pri realizácii koncepcie minimálneho štátu.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Plne súhlasím. Ani sme si neuvedomili a v rámci volieb 2020 až teraz pocítime ten NEOLIBERÁLNY PREVRAT. Dial sa potichu obsadením funkcií stúpencami thatcherizmu a neoliberalizmu, až teraz to vychádza najavo.
„Táto krajina“ nebude pre ľudí, pre chudobu a pracujúcich. Každý z tých bodov tu spomenuých znamená „čílsku cestu“ a budúci „argentínsky pochod“ do sociálneho pekla.