Ekonomicky rozvinuté krajiny, ktorých hospodárenie je založené na trhovom systéme, prešli od druhej svetovej vojny niekoľkými krízami. Napriek tejto skutočnosti však bez akejkoľvek pokory prezentujú ako úspech vysoké tempá rastu HDP na obyvateľa. V poslednom čase sa dokonca môžeme stretnúť s populistickými názormi, že krajiny ako Slovensko alebo Česká republika dosahujú približne o tretinu nižšiu hodnotu spomínaného ukazovateľa v porovnaní s Rakúskom alebo Fínskom z dôvodu tzv. socialistického ekonomického experimentu. V skutočnosti ide o vyjadrenie typické pre liberálnych ekonómov vyznávajúcich teóriu minimálneho štátu. Zároveň je potrebné uviesť, že kapitalizmus doteraz prežil len vďaka tomu, že trhový mechanizmus bol rozšírený o ekonomické nástroje, ktoré sú typické pre socialistickú ekonomiku, napr. verejné výdavky a sociálne transfery. Ďalším mimoriadne významným faktorom, ktorý umožnil dosahovať vysoké tempá hospodárskeho rastu vyspelým kapitalistickým krajinám, bolo otvorenie trhov v krajinách východného bloku po roku 1989.
Napriek oživeniu ekonomiky vo vyspelých krajinách hospodáriacich na trhových princípoch možno s určitosťou uviesť, že kapitalizmus založený na tzv. neviditeľnej ruke trhu je v hlbokej kríze a ďalší ekonomický rozvoj sa stáva neudržateľným, ak nedôjde k zásadnej reforme systému hospodárenia presadzovaným súčasnými predstaviteľmi vulgárnej liberálnej ekonómie vynášajúcimi do výšin trhový mechanizmus a minimálny štát. Toto konštatovanie možno podporiť viacerými argumentmi.
V prvom rade treba uviesť, že ukazovateľ HDP na obyvateľa nie je vhodným indikátorom ekonomického rozvoja. Výrazne skresľuje úroveň dosahovaného ekonomického blahobytu, pretože nezohľadňuje podmienky tvorby celkového produktu a nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť o ekonomickej rovnováhe. Okrem toho neobsahuje úžitky, ktoré trh nie je schopný finančne vyjadriť, napr. zdravie, voľný čas. Vychádzajúc z poznatkov významného anglického ekonóma J. M. Keynesa možno na základe podrobnejšej analýzy dokázať, že ekonomický rast vyjadrený prostredníctvom indikátora HDP na obyvateľa dosahujú najvyspelejšie kapitalistické krajiny už niekoľko desaťročí v podmienkach hlbokých štrukturálnych nerovnováh, pričom ďalší ekonomický rast sa javí finančne aj environmentálne neudržateľný. Súčasní liberálni ekonómovia a vládni predstavitelia vo vyspelých kapitalistických krajinách prezentujú dosahovaný ekonomický rast ako svoje úspechy, zároveň však ignorujú požiadavku J. M. Keynesa, aby hospodársky rast viedol aj k ekonomickej rovnováhe. Tento ekonóm považoval za mimoriadne dôležité, aby hospodárska politika zohľadňovala v čo najväčšej miere vzájomné súvislosti medzi úsporami a investíciami, verejným dlhom a saldom obchodnej bilancie. Veľmi dobrým príkladom krajiny dosahujúcej ekonomický rast na úkor ekonomickej rovnováhy, ktorá sa stáva neudržateľnou, sú USA. Táto krajina už niekoľko desaťročí vykazuje ekonomický rast v podmienkach kontinuálneho rastu verejného dlhu, zadlženia domácností a firiem a prehlbujúcich sa deficitom obchodnej bilancie. Takýto trend ekonomického rastu sa uskutočňuje na úkor terajších zamestnancov, ale aj budúcich generácií a iných štátov. Narastajúca ekonomická nerovnováha je zároveň výsledkom toho, že vládne investície a úspory sú nahrádzané pri stimulácii ďalšieho ekonomického rastu tlačením peňazí prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania peňazí do obehu. V konečnom dôsledku tak dochádza k nárastu celkového národného dlhu spojeného s presunom vytváraných hodnôt do rúk finančných konglomerátov a ku kumulácii bohatstva v tomto sektore. Nasledujúce grafy potvrdzujú, že veľmi podobná situácia ako USA je aj vo vyspelých európskych krajinách.
Zo všetkých prezentovaných grafov je zrejmé, že dôležitým cieľom hospodárskej politiky socialistických krajín bývalého tzv. východného bloku bolo odstraňovanie štrukturálnych nerovnováh a všeobecná orientácia na dosahovanie ekonomickej rovnováhy. Po uskutočnení transformácie centrálne riadenej ekonomiky na podmienky trhového hospodárenia došlo na Slovensku ako aj v ostatných krajinách východného bloku k výraznému nárastu úverového zaťaženia obyvateľstva v dôsledku obmedzenia sociálnych transferov a nízkych miezd k výraznému nárastu úverového zaťaženia obyvateľstva. Postupne narástol aj verejný dlh v týchto krajinách. Obidva tieto ukazovatele sú v prípade Slovenska oveľa nižšie ako priemerné hodnoty, ktoré dosahujú členské krajiny Eurozóny.
Československo predstavovalo pred rokom 1989 významný potenciál na zvýšenie ekonomického rastu vyspelých krajín s trhovou ekonomikou. Vzhľadom na terajšie hraničné hodnoty verejného dlhu a vysokú mieru úverového zaťaženia domácností a firiem vo vyspelých európskych ekonomikách ako napr. Nemecko, Francúzsko, Anglicko, vystupuje čoraz silnejšie do popredia problém udržateľnosti ekonomického rastu v celej Európskej únii. Paradox je, že štáty s najvyšším zadlžením domácností na dospelú osobu – Dánsko, Nórsko a Švajčiarsko, patria k najbohatším a najúspešnejším. Dlh domácností sa zmenil za posledných 30 rokov z nízkonákladného požičiavania najmä na bývanie, na veľkoobjemové úverovanie pre všetkých na rôzne účely. Veľkým bremenom a prekážkou ekonomického rastu súčasnej kapitalistickej ekonomiky je aj nadmerné úverové zaťaženie firemného sektora. Stimulácia dopytu prostredníctvom tlačenia úverových peňazí spôsobuje, že ekonomický rast v kapitalistickej ekonomike plodí finančné krízy spôsobujúce obrovské hospodárske škody.
Prosím vás, reagovať na nejaký výplod poslanca NRSR za SaSku,doteraz som ani nevedel, že nejaký „kazda“ existuje. Ale upíja si z našich peňazí každomesačne päťtisíc eur a ešte som ho nikde nečítal ani nevidel pod nejakým dobrým návrhom. Tieto fejsbúkovské výplody nech si strčí niekam…dobre ste zareagovali, to che skutočne informovanosť o minulom režime a nie také drísty poslanca čo nás os..i.ra za naše peniaze.
Pozrite sa, do parlamentu sa vďaka „ľudovosti“ a liberalizmu dostali ľudia, ktorí „frčia“ na antikomunizme a oslavujú kapitalizmus ako dieťa „ježíška“. Od týchto ľudí sa skutočné fakty a objektívneho hodnotenia nedočkáte. Som rád, že sa niekto ujal posudzovania pohľadu na minulosť odborne a vecne. Takého „gazdu s ká“ by asi nechcela žiadna seriózna firma, pretože už sám v sebe skresľuje údaje, ktoré vie prečítať. A máte pravdu, HDP, čiže hrubý domáci produkt, nič nedokáže vyjadriť okrem faktu, že v tej krajine je vysoká návratnosť kapitálu. Ak by sa „hádépé“ spätne meralo v kolonizovaných krajinách 19.storočia v Afrike, žasli by sme, aké vysoké cifry by to boli – viď Belgické Kongo, Britská India a podobne – a ľudia tam pritom umierali na uliciach od chudoby.