(Komentár nášho korešpondenta N. S. z Minska)
Zahraniční organizátori a vodcovia protestov v Bielorusku už viackrát vyhlásili, že v krajine prebieha „revolúcia“. To isté povedala aj takzvaná „národná vodkyňa“ v exile Svjatlana Cichanovská na fóre Európskeho parlamentu, ktorá udalosti, ktoré sa v krajine dejú, označila za „mierovú, demokratickú revolúciu“.
Ale tieto dámy a títo páni zjavne vedia len veľmi málo o filozofii a historickom materializme (ak o takej vede už niekedy počuli). Revolúcia je vždy skokom, zásadnou kvalitatívnou zmenou v celej sociálno-ekonomickej štruktúre spoločnosti, prechodom do vyššieho, progresívnejšieho stupňa jej vývoja.
A čo ponúkajú páni liberáli?
Navrhujú totálne zničenie národného hospodárstva a nezávislého politického vedenia krajiny, čo vráti Bielorusko späť o mnoho desaťročí. V skutočnosti nejde o revolúciu, ale o reakčný puč uskutočňovaný imperialistickými silami v súlade s politikou neokolonializmu.
Je potrebné poznamenať, že liberáli vyzývajú Bielorusov na protest a v iných prípadoch aktívne využívajú substitúciu konceptov, čo ďalej mätie ľudí, ktorí sa nedostatočne orientujú v politike. Takže súčasnú moc v krajine nazývajú okupačnou, zamestnancov bezpečnostných zložiek fašistami, seba a demonštrantov partizánmi a svojich potomkov bojovníkmi za slobodu a nezávislosť krajiny.
Aj keď v skutočnosti je všetko presne naopak. Sú to demonštranti, ktorí vystupujú pod vlajkami silne spojenými so zločinmi fašistov a ich miestnych stúpencov na bieloruskom území. Sú to demonštranti, ktorí sa často snažia sami zapredať suverenitu Bieloruska a zotročiť ho imperialistickými mocnosťami. Štátny prevrat sa podľa plánu mal uskutočniť na vlne masových protestov ihneď po voľbách!
Aby sme pochopili, že pripravujú skutočne reakčný štátny prevrat, a nie revolúciu, stačí si preštudovať ich liberálny program s názvom „Reanimačný balík reforiem pre Bielorusko“. Už sa o tom v Bielorusku veľa popísalo, ale tí, ktorí chcú na vlastné oči vidieť skutočne hrozné dôsledky navrhovaných reforiem, sa s nimi môžu oboznámiť na internete. Po nedávnom odstránení „reanimačného balíka“ z webu je tento softvér opäť k dispozícii na štúdium.
Reakcionársky charakter nadchádzajúceho puču v Bielorusku možno posúdiť aj podľa toho, kto podporil protesty v krajine a kto sa postavil proti nim. Krátko po voľbách 9. augusta a začiatku aktívnej fázy štátneho prevratu v Bielorusku vystúpilo na podporu protestov množstvo vysokých úradníkov v zahraničí. Medzi nimi, ako sám hovorí, „priateľ Bieloruska“, americký minister zahraničia Mike Pompeo, ktorý bol verejne hrdý na to, že USA poskytli Ukrajine zbrane na vojnu proti Rusom. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá vníma NATO ako záruku slobody a štítu, a to aj proti „ruskej agresii“, ako aj ďalší zahraniční predstavitelia, ktorí si nevšímajú zásadu obrany, zvrchovanosti a nezávislosti u iných, len u seba.
Mnoho krajín, politických a robotníckych organizácií na celom svete sa, naopak, zásadne postavilo proti vonkajším zásahom do záležitostí Bieloruska a dôrazne odsúdilo pokus o „farebný“ puč v krajine. Všetko sú to pokrokové organizácie, ktoré rešpektujú sovietsku minulosť Bieloruska a obhajujú nezávislosť krajín a národov od imperialistických mocností a ich agresie. Bieloruský ľud podporovali komunistické strany Nemecka a Severného Porýnia-Vestfálska, Francúzska, Španielska, Talianska, Grécka, Veľkej Británie, Slovenska, Novej komunistickej strany Juhoslávie, Maďarskej robotníckej strany, Rakúskej strany práce, Medzinárodného antiimperialistického frontu a mnoho ďalších.
Ako vidíme, pokrokové sily sveta sú na strane nezávislosti Bieloruska a bieloruského ľudu a reakčné sily na strane demonštrantov a ich zahraničných vodcov zdrogovaných liberálnou propagandou.
Boj značnej časti občanov Bieloruska proti imperializmu a jeho politike zotročovania nezávislých štátov teda nie je trestným činom. Je to právo a povinnosť slobodného občana. Dlh hrdinským predkom Bieloruska, ktorí bránili a oslobodili krajinu od nacistických okupantov v rokoch 1941 – 1945. Povinnosť voči súčasnej a novej generácii, ktorá by mala byť schopná sama určovať budúcnosť svojej krajiny, a nie žiť podľa diktátu zahraničných manipulátorov.
Aj keď, ako povedal Alexandr Grigorievič Lukašenko, došlo k excesom, veríme, že to úrady vyriešia, keď vášne opadnú.
N.S. Minsk, 15. septembra 2020
Preložené z ruského originálu. Preklad: Peter Nišponský
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
