Nie je žiadne tajomstvo, že transatlantisti, najmä tí, ktorí sa usalašili v Oválnej pracovni, v Pentagone alebo na Downing Street 10, sa snažia likvidovať alebo aspoň poškodzovať svojich nepriateľov, konkurentov a oponentov cudzími rukami. Rôzne pestrofarebné revolúcie, „majdany,“ krvavé štátne prevraty, vyvolávanie nepokojov a protivládnych nálad sú obľúbenými metódami najmä Anglosasov.
Za hlavného nepriateľa, konkurenta a oponenta, takpovediac, „tri v jednom,“ transatlantisti niekoľko desaťročí považovali Sovietsky zväz a v súčasnosti Rusko. Tiež treba uznať, že vo svojej deštrukčnej práci dosiahli značné úspechy: rozvrátili celý socialistický systém, rozbili Varšavskú zmluvu, spôsobili rozpad Sovietskeho zväzu, zorganizovali štátne prevraty v okolitých štátoch susediacich s Ruskom.
Vrhli Rusko na kolená, ako to už začínalo vyzerať v 90. rokoch minulého storočia. Lenže prakticky každá akcia vyvoláva aj reakciu a často tá reakcia býva mohutnejšia ako predchádzajúca jej akcia. Rusko dokázalo oponovať „kolektívnemu Západu,“ postavilo sa na nohy, úspešne sa rozvíja, a preto transatlantisti sa vynasnažili dokončiť obkľúčenie Ruska nepriateľskými štátmi – bývalými „bratskými republikami“ – Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Kazachstanom, Kirgizskom, Ukrajinou, Bieloruskom atď.
S Bieloruskom im to zjavne nevyšlo, v mnohých ďalších krajinách sa snažia „nainštalovať“ rusofóbne proatlantické režimy, ale na Ukrajine sa im podarilo zorganizovať krvavý „majdan“ a nasadiť v Kyjeve bábkovú proamerickú vládu, ktorá je, fakticky, riadená z Washingtonu. Bol to bod, ktorý transatlantisti nemali prekročiť. Začali budovať na území Ukrajiny svoje vojenské základne, čo znamenalo smrteľné nebezpečenstvo pre Rusko, veď letový čas rakiet od ukrajinských hraníc do Moskvy je iba pár minút… A Moskva sa rozhodla brániť tým spôsobom, ktorý nechcela a ktorý je tragédiou tak pre Rusko, ako aj pre Ukrajinu.
Viacerí odborníci však poukazujú na to, že transatlantisti sa predsa len prepočítali a výsledkom bude ich krutá prehra. Napríklad, americký plukovník Lawrence Wilkerson poukázal na hrubú chybu „kolektívneho Západu.“ Podčiarkol, že v snahe čo najviac poškodiť Rusko transatlantisti stavili na zlú kartu. Poukázal aj na to, že to poriadne „preháňajú“ s vojenskou pomocou Kyjevu.
Skúsený vojenský odborník je presvedčený, že Severoatlantická aliancia prinajmenšom poskytuje vojakom ukrajinskej armády údaje na zasiahnutie ruských cieľov. Takéto informácie sa získavajú prostredníctvom práce špionážnych lietadiel NATO. Expert zdôraznil, že poskytnutie takýchto informácií možno považovať za vojnový akt proti Rusku. „Pravdepodobne, poskytujeme aspoň spravodajské informácie z lietadiel, ktoré lietajú v tejto oblasti. Toto je vojnový akt NATO proti Rusku a jeho spojencom,“ podotkol vojenský analytik.
(Video: youtube.com/@dialogueworks01)
Lawrence Wilkerson zdôraznil, že Severoatlantická aliancia sa čoraz nebezpečnejšie a hlbšie zapája do konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. Prízvukujú, že za podobné kroky môžu západné krajiny zaplatiť veľmi draho. Poukázal aj na nebezpečenstvá pre štáty, ktoré sa vôbec nechcú priamo zúčastňovať na konflikte, ale predsa sa tým alebo iným spôsobom „zaplietli“ do konfrontácie. Priznal, že Spojené štáty a Európa zároveň spia a vidia, ako podkopať stabilitu Ruska s pomocou ukrajinských vojakov.
Americký expert prízvukuje, že táto „neodolateľná túžba“ priviedla západných kurátorov kyjevského režimu do slepej uličky. Dnes sú iba jeden krok od rozsiahlej vojny s Ruskom. Samozrejme, takýto vývoj udalostí môže zapríčiniť katastrofálne následky. Na Západe nikto nechce bojovať vlastnými rukami a nemá chuť zomrieť na bojisku. Lenže transatlantisti už viackrát prekročili rôzne „červené čiary“, keď vyvolali rozsiahle krvavé konflikty na planéte. Americký expert ich varuje, aby podobnú chybu neurobili v prípade ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a nedostali sa do vojny s Ruskom.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU