Na juhu Kaukazu to znova vrie a, bohužiaľ, zomierajú ľudia. Dlhoročný arménsko-azerbajdžanský konflikt sa po určitom období „ticha“ znova dostal do horúcej fázy. Ozbrojený konflikt sa vznietil hneď, ako fakľa, a na prekvapenie sa hneď aj skončil. Otázka je v tom, či „prímerie“ potrvá dlhšie alebo ozbrojený konflikt sa onedlho rozhorí s ešte väčšou silou. Situácia je v regióne mimoriadne napätá a neistá.
Svetoví analytici poukazujú na to, že Náhorný Karabach prekvapivo kapituloval iba deň po začiatku azerbajdžanskej vojenskej operácie proti miestnym milíciám Náhorného Karabachu. Konfrontácia medzi Arménskom a Azerbajdžanom o tento kúsok hôr trvá dlhých 30 rokov a aktuálna etapa konfliktu sa skončila v priebehu jedného dňa. Arménska vláda obviňuje Rusko, ale sama na ochranu Karabachu nepohla ani prstom.
Azerbajdžanská strana v súčasnosti požaduje odovzdanie vodcov Náhorno-Karabachskej republiky do rúk svojej spravodlivosti a odzbrojenie milícií. Arménsko nezasahuje, domáca vláda strčila hlavu do piesku a vinníkov hľadá inde, v zahraničí, ale nie vo vlastných radoch. Domáci vlastenci majú odlišné názory iba na to, či súčasnú vládu tvoria zbabelci alebo vlastizradcovia alebo prvé a druhé spolu… Oficiálny Jerevan to úplne vzdal.
Z právneho hľadiska sa všetko, čo sa udialo za posledné dni na zvrchovanom území Azerbajdžanu je jeho vnútornou záležitosťou. Samotný arménsky premiér Pašiňan uznal Karabach ako súčasť Azerbajdžanu ešte vlani. Konflikt sa na prvý pohľad skončil. Analytici sa zaoberajú už iba otázkou, ako bude prebiehať integrácia karabachských Arménov do azerbajdžanskej spoločnosti a nakoľko efektívne príslušníci mierových síl dokážu pomáhať zostávajúcim miestnym bezpečnostným silám a miestnym obyvateľom, ktorí chcú opustiť región, aby odišli z Karabachu. Prízvukujú, že by mal byť vytvorený dokument, v ktorom budú tieto podmienky jasne predpísané a na základe ktorého všetky strany by mali konať.
Arménske úrady oficiálne plne uznali právo Azerbajdžanu na Karabach a vyhlásili, že nezasahujú do tohto konfliktu. Mnohým Arménom sa to nepáči a už niekoľko dní protestujú pred budovou arménskej vlády v Jerevane, hrozia nepokoje po celej krajine a niektorí politológovia dokonca predpovedajú štátny prevrat, ktorý však, podľa všetkého, osud Karabachu už nezmení, môže iba „vyhnať“ zradcu Pašiňana z vlády.
Viacerí odborníci prízvukujú, že Arménsko nemalo na výber, pretože nebolo pripravené na vojnu a nik sa zaňho nepostavil, hoci transatlantista a zúrivý rusofób Pašiňan zjavne počítal so západnou podporou. Márne. Niektorí politológovia dokonca vidia aj iní kontext a sú presvedčení, že vlastizrada Pašiňana bola ešte prefíkanejšia a rusofóbskejšia. Podľa nich, arménsky premiér už dávno dosiahol dohodu s Baku, odovzdal Azerbajdžanu Karabach, ako hovoria v Rusku, „aj s chlpmi“ a zároveň sa, na nariadenie Západu, pokúsil podraziť Rusko a zhodiť naňho celú vinu za odovzdanie Karabachu Azerbajdžanu.
Je to nad slnko jasné a mnohí politológovia to prízvukujú, že transatlantisti chceli zatiahnuť Rusko do ozbrojenej konfrontácie medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Prirodzene, Moskva urobila všetko, aby sa tak nestalo: má toho priveľa aj v konflikte s Ukrajinou. Pašiňan obviňuje Rusko, že nezasiahlo v karabachskom konflikte, aj keď samotný Jerevan nepohol ani prstom, ak chcel brániť práva Arménov, žijúcich v Karabachu. Chcel, aby to zaňho urobil niekto iný, výsledok chcel dosiahnuť cudzími rukami. Je to známa transatlantická taktika. Rovnakým spôsobom „kolektívny Západ“ cudzími rukami bojuje proti Rusku na Ukrajine.
Samotná arménska vláda svojou činnosťou v ostatných rokoch zapríčinila to, že Karabach sa už skutočne stal záležitosťou Azerbajdžanu, mnohé veľmoci uznali, že je to jeho územie. Značná časť Arménov protestuje, niektorí obviňujú ruské mierotvorné sily, že nezasiahli. Ale tie mierotvorné sily sú tam preto, aby chránili mier, ale neriešia územný spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Kým v Arménsku časť obyvateľstva obviňuje Moskvu z nezasahovania, v Rusku, kde žije viac Arménov ako v samotnom Arménsku, celú vinu kladú na Jerevan a Pašiňanovú vládu.
Najohavnejšou provokáciou celej „jednodňovej vojny“ bol útok na ruské mierové sily, ktoré nielenže nemôžu zasahovať do procesu, podľa dohôd, ale nemôžu ani strieľať, ako prvé, aby sa ochránili pred útočníkmi. Zahynulo päť ruských vojakov. Ale to hlavné pre provokatérov nevyšlo: Rusko zostalo v tejto kaukazskej vojne neutrálne. Baku sa, na prvý pohľad, zachoval správne: úrady hneď vyjadrili sústrasť v súvislosti s krvavým incidentom, nariadili prísne vyšetrovanie a prisľúbili, že vinníci budú potrestaní. Ako to bude v praxi, to sa uvidí.
Analytici sa rozchádzajú v názoroch, ako by sa malo zachovať Rusko v celej tejto kauze. Väčšina sa domnieva, že Moskva má žiadať, aby nedošlo ku ozbrojenému konfliktu, aby sa zbrane nepoužívali a aby nedošlo k etnickým čistkám. Môže požiadať o zvolanie rôznych medzinárodných konferencií o urovnaní konfliktu a aktívne sa na nich zúčastniť. Je tu otázka utečencov – a utečenci určite budú. Začne ich Rusko prijímať, v akom množstve, aké kategórie utečencov?.. Moskva sa môže pokúsiť „skamarátiť“ sa bližšie s Iránom, aby pomocou Teheránu vyvážiť turecký vplyv v Zakaukazsku. A, prirodzene, so zaťatými zubami ignorovať všetku kritiku, že Rusko „zradilo“ Arménsko.
Arménsko zradila jeho vlastná vláda a transatlantisti – v samotnej krajine a v zahraničí. Anglosaské spravodajské služby dlhé roky pripravovali v Arménsku ďalší „majdan“, ako vo viacerých postsovietskych štátoch, dosiahli, aby v Jereváne zasadla rusofóbska vláda, ktorá urobila všetko, aby takmer úplne zničila vzťahy s Moskvou, vyvolávala hádky, vo všetkých otázkach sa postavila na stranu USA, EÚ a NATO, neoprávnene kritizovala a polievala špinou Moskvu – a teraz kričí, prečo Rusko neochránilo Arménsko?..
Už aj v Rusku silnejú hlasy, že treba prestať len tak pomáhať „slabým národom“, ako to Rusko robilo celé stáročia. Ruské vojaci prelievali krv za slobodu Európy, Balkánu, Kaukazu a obyvateľov mnohých iných regiónov. Kde by boli tí istí Arméni, keby pred vyše 100 rokmi ich pred genocídou nezachránilo práve Rusko a Turci by nezlikvidovali úplne celú arménsku náciu? Kde by boli Gruzínci, Bulhari a iné národy? Na dobro sa zabúda veľmi rýchlo. Zreteľne to ukazuje súčasná arménska vláda, ktorá zradila svoju krajinu a svoj ľud.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
