Vážime si a podporujeme činnosť charít, ktoré ľuďom bez bývania rozdávajú teplé deky a polievky. Keď štát nevie zabezpečiť svojim občanom dôstojné životné podmienky, sú tu aspoň malé neziskovky, ktoré neschopnosť vlády kompenzujú (a ktoré naša prezidentka z času na čas blahosklonne navštívi, aby ich pochválila za záslužnú činnosť).
Pragulic sa označuje za sociálny podnik, ktorý hľadá prácu ľuďom bez domova. Na ich stránke si vyberiete a objednáte svojho sprievodcu – človeka z ulice, ktorý vám následne ukáže „autentickú“ Prahu.
Pragulic sa pochválil novým nápadom – 24 hodín bezdomovcom. Stačí zaplatiť cca 3000 Kč (125 €) a môžete žiť celý jeden deň na ulici. Ak to zvládnete, obdržíte certifikát. Asi do životopisu, neviem.
Nerobme, prosím, z nešťastia druhých cirkusové predstavenie. Bezdomovectvo nie je zážitok na jeden deň. Je to celospoločenský problém a spôsob, akým ho (ne)riešime, odráža preferencie vlády, ktoré spočívajú v hromadení kapitálu u jednotlivcov. Bežní pracujúci ľudia si nepotrebujú platiť za deň strávený na ulici. Žijú totiž v neustálom strachu, že sa na nej ocitnú. Dlhodobo.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Bezdomovectvo, to je havária člena našej slovenskej spoločnosti. Do 1.januára 1990 tu v celom pätnásťmilionovom Československu nebol jediný bezdomovec!
Áno, niektorí „sa zabudli“ cestou z krčny a „vyspali“ sa v jame pri ceste, iných vyhodila vlastná žena tiež pre lásku k moku, pár žien trpelo násilím svojich mužov-alkoholikov, ale to nebolo trvalé bezdomovectvo aké dnes kvári tisíce občanov Slovenska. Áno! Občanov Slovenskej republiky: Dokážeme byť milosrdní voči utečencom z Ukrajiny, dokážeme byť humanitní voči ilegálnym imigrantom z Ázie/Afriky, ale vlastných utečencov si celospoločensky nevšímame.
A oni pritom – havarovali: Nikto z nich v presne určitom čase PREDTÝM nebol bezdomovcom, mali svoje domovy, byty, rodiny, svoje zamestnanie, svoje meno…
Ak sa udeje hromadná havária na diaľnici, privolajú štáb lekárov, záchranárov, psychológov, polícia to vyšetruje. Ak havaruje individuálne človek v kapitalistickej demokratickej spoločnosti, je to jeho problém. Jeho smola. Nik ani neštekne!
A to by mal byť systém dnes v roku 2022 jasný: Nikto sa nenarodil bezdomovcom, tak nikto ani nesmie zostať bez domova.
A srandu si z toho robiť, zážitok – to je hyenizmus. Fúj!.
A že práve v Čechách…viete, vážim si českú kultúrnu tvorbu a v mnohom je o úroveň vyššia ako na Slovensku: o problematike bezdomovectva tam bol ešte v 2001 nakrútený hraný film z tv-cyklu Oběti, volal sa Svědek a uviedla ho ČTV v 2002. Hlavú úlohu hral J.Hanzlík. Bezdomovca našiel psychológ a pomohol mu. Bezdomovec mu povedal smutný príbeh, ako ho súčasná spoločnosť dostala do bezdomovectva – taká je realita.
Možno to tu znesie i odkaz na link https://youtu.be/LStC7sqnLas?t=4024
či https://www.csfd.sk/film/613789-obeti/44400-svedek/recenzie/?page=3 kde citujem jednu recenziu:“Tenhle pribeh vypovida o tom jak snadno se clovek muze dostat na dno, je to hrozny….clovek nesmi soudit lidi aniz by znal jejich pribeh.hezky natocene a p.hanzlik potvrdil,ze je skvely herec“
čo my na Slovensku?
Som rád, že si niekto všimol tento problém a upozorňuje naň. Je to chrapúňstvo najhrubšieho zrna, zneužívať bezdomovcov na sebaprezentáciu a falošnú solidaritu. Ide ma rozhodiť od zlosti, keď v médiách sledujem, ako „bojovníci“ proti bezdomovectvu idú stráviť jednu noc vonku s bezdomovcami. Zaslúžili by si jednu po papuli. Veď ak chcú tým bezdomovcom naozaj nezištne pomôcť, tak nech ich na tú jednu noc pustia prespať k sebe domov. Ale to by asi pre nich nebol taký cool zážitok, o ktorom by mohli rozprávať pri telpej kávičke svojim známym a kolegom.