Bieloruská olympionička – azylantka sa bojí stravovať v poľských reštauráciách

Bieloruská športovkyňa Kryscina Cimanovská, ktorá počas olympiády v Tokiu emigrovala do Poľska priamo z dejiska olympijských hier, sa ani vo Varšave necíti dobre. Všade vidí tajných agentov. Už predtým novinárom prezradila, že sa bojí vychádzať von, pretože sa obáva útoku príslušníkov bieloruských tajných služieb. V súčasnosti sa navyše bojí aj stravovať vo verejných stravovacích zariadeniach.

Povedala to v rozhovore pre prestížny britský denník Financial Times. S britskými novinármi sa síce stretla v reštaurácii, ale keď jeden z novinárov jej chcel ponúknuť nejakú dobrotu, rozhodne odmietla jesť. Vysvetlila to tým, že „jej zakázali konzumovať jedlo vo verejných stravovacích zariadeniach, aby ju neotrávili agenti bieloruskej rozviedky…“ Nuž, ďalší marazmus a politická fraška sú na svete…

Podobné články

Škandál s Cimanovskou vypukol počas olympiády v Tokiu. Členka bieloruskej reprezentácie v ľahkej atletike mala súťažiť v behu na 200 metrov, ale pre výpadok niekoľkých športovkýň vedenie bieloruskej olympijskej výpravy bolo nútené urobiť zmeny a rozhodlo, že Cimanovská bude reprezentovať aj v štafete 4 krát 400 metrov. Odmietla nastúpiť v štafete a vedenie bieloruskej výpravy ju chcelo poslať domov.

Cimanovskú odprevadili na letisko dvaja členovia bieloruskej delegácie v Tokiu – psychológ a jeden predstaviteľ národného olympijského výboru Bieloruska. Na letisku sa však obrátila na japonskú políciu a požiadala o ochranu. Vyhlásila, že sa nechce vrátiť do vlasti. Bieloruský tím neskôr uviedol, že Cimanovskú z OH stiahli pre jej „emocionálny a psychický stav“ a že sa nepredstaví v behu na 200 metrov ani v štafete 4 krát 400 m.

Podľa pravidiel OH 2020 musia športovci odísť z Tokia do 48 hodín po konci svojich súťaží. Preto Cimanovskú, ako každého iného športovca alebo športovkyňu, po súťaži posielali domov. Do Bieloruska sa však odmietla vrátiť a vyhlásila, že ju z Japonska chceli vyviesť bez jej súhlasu: Žiadam MOV o pomoc. Vyvinuli na mňa tlak a snažili sa ma vyviesť z krajiny bez môjho súhlasu, preto žiadam MOV, aby zasiahol,“ napísala bežkyňa na sociálnej sieti Telegram. Na letisku sa odovzdala do rúk japonskej polície.

Najprv nevedela, kam chce odísť. Televízna stanica Nippon TV oznámila, že Cimanovská bude hľadať azyl v Nemecku, denník Tokyo Sport uvádzal, že chce zamieriť do Rakúska a český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek, aj napriek tomu, že sa Cimanovská na českú stranu nikdy neobrátila, jej hneď ponúkol české vízum. Politická fraška sa začala rozohrávať. Nakoniec Cimanovská požiadala o azyl Poľsko a bola dopravená do Varšavy.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko epizódu s Cimanovskou označil za provokáciu, ktorá bola naplánovaná už dávnejšie, a Cimanovská konala podľa pokynov zo Západu. Ako sa hovorí, aj zlá reklama je reklama. Niektoré osoby, ktoré predtým boli vzdialené od politiky ako Zem od Marsu, si uvedomili, že sa ľahko dá „dostať do telky“, do „opatery západných kurátorov“ a zároveň si naplniť vrecká. Len musia tancovať tak, ako im rozkáže „dirigent“, a štekať na tých, na ktorých prstom (či bičom?) ukáže „šéf“…

Viacerí „šikovní“ ľudia pochopili, že postačí, keď seba vyhlásia za opozičníka, „bojovníka proti režimu“, nepriateľa súčasnej vlády niekde v Rusku, Bielorusku, Kazachstane, Kirgizsku a pod., a hneď sa o nich začnú starať „kompetentní“ z EÚ a USA, rýchlo získajú „materiálnu a sociálnu“ pomoc, bude postarané o ich ubytovanie, stravovanie, pohodu a dostanú aj štedré „vreckové“. Ale v rámci novej hry budú musieť útočiť na „diktátorský režim“, na vlastnú krajinu a jej obyvateľov, žiadať, aby na ich krajinu uvalili sankcie, ako to často robí gazdinka Cichanovská, len aby dostali svojich tridsať strieborných.

Cimanovská nie je ani prvý, ani posledný príklad špinavých hier a útoku Západu proti Východu. Nič nové. Pred očami mala „svetlý príklad“ dovtedy neznámej a radovej domácej gazdinky Cichanovskej, ktorá sa vyhlásila za líderku opozície a pekne si užíva život v zahraničí, dostáva štedré „vreckové“, prijímajú ju premiéri a prezidenti (veď sa bola pokloniť aj v Oválnej pracovni) a cíti sa fajn.

A bude to tak dovtedy, kým ju budú potrebovať západní šéfovia a sponzori. A keď ju už nebudú potrebovať, odhodia ju ako starú nepotrebnú hračku. A potom ju nebude potrebovať nik – ani doma, ani v zahraničí. Je to osud všetkých zradcov.

 

Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU

Ďalší článok

Komentáre 3

  1. Skeptik says:

    No, ani nám nechutia poľské prebaľované kurčatá, a to nie sme ani disidenti…a poľské zemiaky sú plné vody – že ich oni pestujú ako ryžu vo vode?

  2. Spišák says:

    Črtá sa nám tu nová aféra „SkripaĽ“.

  3. Juraj Pacolt st. says:

    Keď sa bojí jesť,v poľských reštauráciách,tak nech sa nauči variť,alebo nech sa vráti domov,do Bieloruska!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *