S blížiacim sa termínom prezidentských volieb v Bielorusku (voľby sa majú konať 9. augusta 2020) narastá aktivita pro- i protilukašenkovskej propagandy v Európskom mainstreame i v samotnom Bielorusku.
Úradujúci bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, sa v augustových voľbách bude uchádzať o šieste funkčné obdobie. Predchádzajúce prezidentské voľby sa konali v októbri 2015. Lukašenko v nich zvíťazil so ziskom 83,5 % hlasov.
Slovenské korporátne médiá sa v tejto súvislosti prekonávajú v oslavovaní aktivít bieloruskej opozície.
Včera (vo štvrtok 30. júla) večer sa v Parku priateľstva národov v Minsku konalo zhromaždenie prívržencov opozície, najmä opozičnej kandidátky Cichanovskej, na ktoré podľa bieloruského novinára Franaka Viačorku prišli tisíce ľudí. Cichanovská sa stala kandidátkou volieb po tom, ako úrady jej manželovi, štedro podporovanému a dotovanému politickými neziskovkami zo zahraničia, neumožnili kandidovať. (Koncom mája bol totiž obvinený z viacerých trestných skutkov a odvtedy je vo vyšetrovacej väzbe). Všetko nasvedčuje tomu, že cieľom ich celého snaženia je za pomoci dnes už štandardných nástrojov politickej manipulácie organizácia „Majdanu“ podľa vzoru doteraz Západom iniciovaných zmien režimov vo východnej Európe.
Kým spravodajský portál Novaja gazeta (NG) dosiaľ informoval o najmenej 25 000 účastníkoch zhromaždenia, agentúra AP píše, že ich bolo najmenej 34 000. Podľa AP tak ide o najväčší protest opozície v Bielorusku za posledných desať rokov. Slovenské médiá z toho urobili okamžite dvojnásobok a Slovenský rozhlas RTVS dnes ráno informoval bez zaváhania o „vyše 60 tisícoch účastníkov“. Tak v propagande rastú geometrickým radom čísla, ktoré nikto nevie zodpovedne potvrdiť ani vyvrátiť len preto, aby mainstream urobil na Slovákov dojem o mohutnosti protilukašenkovskej opozície, samozrejme, „demokratickej“, odsudzujúcej „diktatúru“ a túžiacej po spojenectve s Európskou úniou, Amerikou a nenávidiacej Rusko. Pritom 99 % občanov Slovenska sa zo slovenských médií nemá žiadnu šancu dozvedieť skutočnú pravdu o politike, ekonomike, kultúre ani o reálnom živote v súčasnom Bielorusku. Všetky relevantné informácie sú spravodajsky cielene ignorované, zamlčiavané alebo prekrúcané, no väčšinou je okrem floskúl o „diktatúre“ všetko o Bielorusku tabu!
V samotnom Bielorusku, v jeho provládnych médiách, naopak, „kraľuje“ prolukašenkovská propaganda. Robí všetko preto, aby eliminovala negatívne postoje rôznych skupín obyvateľstva prejavujúcich kritické myslenie a verejné prejavy odkrývajúce nedostatky, chaotické riadenie a väzby Lukašenka na domácu, prezidentovi lojálnu oligarchiu.
Aby to nebolo len také čierno-biele, ako si želajú propagandisti z jednotlivých protichodných propagandistických táborov v boji o ohlúpnutie občana a manipuláciu s naším vedomím, dovolím si tu citovať hodnotenie samotných Bielorusov, konkrétne predstaviteľov aktívnej a naďalej vplyvnej radikálnej ľavice.
„Sme proti „Majdanu“ v Bielorusku, ale to neznamená, že podporujeme súčasnú vládu, prezidenta alebo systém. Pochopenie toho, čo na nás skupina za „spoločné ústredie“ pripravuje, si nevyžaduje veľa inteligencie. Stačí si prečítať a načúvať tomu, čo ponúkajú aj slovami (je zrejmé, že v skutočnosti nebude všetko také farebné) konkrétni kandidáti: privatizácia nerentabilných podnikov, neobmedzené prijatie zahraničného kapitálu do ekonomiky, prioritu súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, súkromné podnikanie vo veľkom rozsahu, otváranie malých a stredných podnikov, súkromné školstvo a vzdelávanie, súkromné zdravotné poisťovne, privátne zdravotníctvo, rozchod s Ruskom, ašpirácia vstupu do Európskej únie.“ Vstup do NATO zatiaľ nesľubujú, lebo by to bolo pre nich v súčasnosti kontraproduktívne.
Stručná analýza politickej situácie v Bielorusku
(07/30/2020 Analytika)
„Bielorusko je teraz kapitalistický štát, ktorého vodcom je ochranca bieloruskej buržoázie – súčasný prezident A.G. Lukašenko. Svojou povahou, osobnosťou a sovietskou výchovou verbálne nesúhlasí so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov, je proti svojvôli kapitalistov (nazýva ich „tučnými mačkami“). V skutočnosti však obhajuje záujmy časti veľkoburžoázie, ktorá je úzko spojená s vládou. Sám Lukašenko je majetný, veľký kapitalista.
V rukách súčasného prezidenta sa sústreďuje obrovská moc, ale opäť ju využíva hlavne v záujme malej skupiny veľmi bohatých jednotlivcov. Vidíme, že časť ľudí, ktorí rok čo rok žijú iba zo mzdy (robotníci, kolchozníci, pracujúci, zamestnanci), stráca svoje práva a slobody: právo na slušnú mzdu, bezplatné vzdelanie a lekársku starostlivosť, bývanie; sú zbavení slobody zhromažďovania, slobody prejavu, slobody tlače atď. Diktatúra bujnie, ale nie ľudová diktatúra pracujúcich, nie diktatúra občanov, ale diktatúra novodobej, vyvolenej domácej buržoázie.
V Bielorusku narastá rozpor medzi národnou buržoáziou a zahraničnou (západnou na jednej strane a ruskou na strane druhej). Existuje aj rozpor medzi veľkburžoáziou, strednou a malou domácou buržoáziou. Zároveň sa prehlbuje rozpor medzi pracujúcimi (zamestnancami) a kapitalistami, ale väčšina vidí tento rozpor ako rozpor medzi ľudom a prezidentom s jeho vertikálnou silou.
Mnoho ľudí verí, že ťažkosti v ekonomike, zhoršovanie ich života sú spojené s vládou súčasného prezidenta, ktorý je pri moci 26 rokov. Nacionalistická a liberálna prozápadná opozícia podporuje tento názor v spoločnosti prostredníctvom svojich médií. Lukašenka nazýva diktátorom, čím podvádza ľudí a skrýva skutočnosť, že obyvatelia Bieloruska sú pod jarmom buržoázie, nie pod jarmom prezidenta. Verejnosti predkladá mýtus, že zmena súčasného prezidenta za kohokoľvek iného zlepší postavenie a životnú úroveň ľudí v krajine.
Pred súčasnými prezidentskými voľbami opoziční vodcovia v Bielorusku stavili na nacionalizmus, na konflikt s Ruskom a na vstup do „civilizovaného sveta“ – Európskej únie. Na rozdiel napríklad od Ukrajiny však v Bielorusku nacionalizmus nebol implantovaný a štátna politika sa po mnoho rokov zameriavala na zjednotenie Bieloruska a Ruska, ako aj ďalších krajín na území zničeného ZSSR do jednej únie. Preto myšlienka nacionalizmu, ktorá by prerušila vzťahy s Ruskom a pripojila sa k Európskej únii, je bieloruskému ľudu cudzia, a preto len veľmi malá časť obyvateľstva podporuje nacionalistickú opozíciu, a to len vďaka jej štedrému financovaniu zo Západu.
V súčasnej volebnej kampani sa objavili tri osoby, ktoré sa líšia od obvyklej bieloruskej nacionalistickej opozície. Sú to Siarhej Cichanovskij, Viktar Babaryka a Valeryj Cepkalo. Cichanovskij sa predtým zaoberal šoubiznisom v Rusku a asi pred rokom začal svoj blog na youtube, v ktorom ukazoval život bieloruských malých miest a dedín: chudobu, ničenie, nezodpovednosť, svojvoľnosť úradníkov atď. To znamená, že ukázal problémy, ktorým mnohí ľudia v Bielorusku čelia a s ktorými žijú každý deň. So skúsenosťami v oblasti šoubiznisu bol Cichanovskij schopný prilákať publikum a presláviť sa v niektorej časti spoločnosti. Pri plánovaní nominácie na prezidentského kandidáta Cichanovskij nemal žiadny program – prilákal iba publikum, vytvoril masovú účasť na jeho podujatiach.
Na druhej strane Babaryka a Cepkalo boli nominovaní ako kandidáti s návrhmi na zmeny v krajine. Na pozadí nacionalistov, ktorí po celý čas, keď bol Lukašenko pri moci, robili iba to, že pochodovali s nacionalistickými symbolmi, kričali o nacionalizme a potrebe prerušenia kontaktov s Ruskom. Babaryka a Cepkalo sa prakticky nedotkli národnej otázky, hovorili o spojenectve s Ruskom z obchodného hľadiska. Navrhli konkrétne reformy v hospodárskom, politickom a sociálnom živote krajiny, ktoré sa v skutočnosti scvrkli na liberalizáciu všetkých sfér spoločnosti: privatizáciu priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, prechod na platené zdravotné poistenie, platené lieky a zdravotníctvo, platené vzdelanie atď.
Počas zhromažďovania podpisov kandidátov „opozície“ v Minsku a niektorých ďalších mestách Bieloruska sa vytvorili rady ľudí, ktorí sa chcú podpísať za „kohokoľvek okrem Lukašenka“. A po zatknutí bankára Babaryku, ktorý sa chcel stať prezidentským kandidátom, sa ľudia začali zoraďovať nielen preto, aby dali podpisy na podporu „opozičných“ kandidátov, ale aj z dôvodu solidarity so zadržaným bankárom Babarykom a ďalšími zadržanými opozičnými lídrami. „Linka solidarity“ sa začala zmeniť na „Reťaz solidarity“.
V dôsledku zvýšenej politickej aktivity určitej časti obyvateľstva sa na sociálnych sieťach vytvorili čety, ktoré mali údajne komunikovať s ľuďmi, ktorí sa zasadzujú za zmeny v krajine. Rozhovory boli okamžite inzerované na niektorých populárnych opozičných stránkach sociálnych sietí. V skutočnosti sa ukázalo, že v týchto rozhovoroch, ako aj v opozičných kanáloch sociálnych sietí sa aktívne pripravujú na „farebnú revolúciu“, t. j. na štátny prevrat. Zároveň organizátori prevratu konajú v súlade so známou „školiacou príručkou“ Gene Sharpa „Od diktatúry k demokracii“.
Organizátori pripravujú politicky aktívnych ľudí na pokojné masové protesty, pre ktoré vyberajú vhodné dôvody. Ako test sily pred voľbami boli takými dôvodmi zatknutie Babaryku, oslava Dňa nezávislosti 3. júla, odmietnutie registrácie Babaryku a Cepkala. Ďalšie masové zhromaždenie je naplánované na 3. augusta, t. j. v deň začiatku predčasného hlasovania. Potom – 9. augusta, v deň volieb, a 10. augusta – po oznámení výsledkov volieb.
Z udalostí na Ukrajine a v iných krajinách vieme, že masové pokojné protesty sa rýchlo vyostrili a premenili na konflikty s políciou, poriadkovou políciou a armádou po provokatívnom zabití ľudí z oboch protichodných strán ostreľovačmi. Demonštranti, policajní dôstojníci a poriadková polícia sú zabíjaní. Okrem toho masové mierové protesty, ktoré sa údajne konajú spontánne, bez organizátorov, sú vedené v pravý čas tými, ktorí ich pripravili, a sú nasmerované „správnym smerom“ – vykonať štátny prevrat.“
Práve takýto vývoj udalostí je v Bielorusku očakávaný. Z obsahu kanálov sociálnych sietí a komunikácie ich účastníkov je zrejmé, že konanie demonštrantov nie je spontánne, že sú ovládaní a riadení tak, že samotní demonštranti majú pocit, že neexistujú vodcovia a že samotní ľudia konajú podľa svojich vlastných motívov.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
