Vzťahy medzi Európskou úniou a Bieloruskom sa aj naďalej zhoršujú pre snahu Bruselu a spol. o organizáciu štátneho prevratu a nastolenie bábkovej vlády v tejto krajine. Ako na bežiacom páse Brusel uvaľuje sankcie na Minsk. Bielorusko často opakovalo, že je pripravené na dialóg s európskymi partnermi, ale ak sa Brusel bude aj naďalej miešať do vnútorných záležitostí krajiny a pokračovať v sankčnej vojne, Minsk odpovie recipročne. A razantne odpovedal – vystúpil z „Východného partnerstva“.
Východné partnerstvo je projekt EÚ v rámci Európskej susedskej politiky zameraný na zintenzívnenie vzťahov so šiestimi krajinami ležiacimi východne od EÚ – Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, ale hlavne bol orientovaný na obmedzenie alebo vôbec odstránenie ruského vplyvu v týchto štátoch. Projekt bol iniciovaný Poľskom a návrh bol vypracovaný v spolupráci so Švédskom. Oficiálne založené bolo na summite v Prahe 7. mája 2009 počas českého predsedníctva.
Bieloruské ministerstvo zahraničia 28. júna oznámilo, že Minsk pozastavuje svoje členstvo vo „Východnom partnerstve“. Argumentovalo to tým, že nemôže plniť svoje záväzky v tomto spolku za podmienok nepriateľského konania EÚ a sankčnej vojny, ktorú rozpútala proti Bielorusku. Pritom Minsk jasne dal najavo, že už nebude brániť migrantom, aby prenikali do EÚ, čo hneď pocítili pobaltské krajiny, do ktorých začal prúdiť sedemnásobný počet ilegálnych migrantov z krajín Blízkeho východu a Afriky v porovnaní s minulým rokom.
Už od začiatku existencie tohto spolku členské krajiny mali odlišný vzťah k danému projektu. Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko by sa chceli stať členskými štátmi EÚ a NATO. Za otrockú poslušnosť a nasadenie hnilých „západných hodnôt“ vo svojich krajinách dostali od Bruselu bezvízový vstup a niektoré finančné výhody. Ostatné tri krajiny boli iba formálnymi členmi spolku. Najväčším „magnetom“ pre Brusel vždy bolo Bielorusko, ktoré „západná civilizácia“ vždy chcela vytrhnúť spod vplyvu Ruska a nasadiť tam poslušnú vládu voči Bruselu a Washingtonu. Bez Bieloruska „Východné partnerstvo“ úplne stráca zmysel.
Pokus o organizáciu štátneho prevratu a likvidáciu prezidenta, podpora opozície, uvaľované sankcie ako na bežiacom pase odradili Minsk od spolupráce s Bruselom. Vedenie krajiny si uvedomilo, že k žiadnej normalizácii vzťahov s EÚ nedôjde, pretože Brusel chce zotročiť Minsk a odtrhnúť ho od Ruska, ako sa mu to podarilo v prípade Ukrajiny. EÚ pripravuje ďalší balík sankcií proti Minsku, čiže nie je žiadna nádej, že Brusel bude konať triezvo, rozvážne a diplomaticky. V takejto situácii sa Bielorusko rozhodlo vystúpiť z „Východného partnerstva“, považujúc svoju účasť na tomto nezmyselnom projekte za bezpredmetnú.
Bruselu sa podarilo urobiť iba to, čo robí pomerne často: svojimi krokmi dosiahol akurát opačný výsledok a Bielorusko sa nielen nevzdialilo Rusku, ale, naopak, ešte viac sa priblížilo. Brusel mu fakticky nenechal iné východisko. Presne tak USA a EÚ, útočiac zároveň na Rusko a Čínu, dosahujú opačný výsledok a zapríčiňujú to, že sa Moskva a Peking rýchlo zbližujú. Všetko svedčí o tom, že amatérsku vládu máme nielen na Slovensku, ale rovnakí amatéri a lajdáci riadia aj celú Európsku úniu. Svojím konaním iba poškodzujú záujmy obyvateľov Únie a dosahujú presne opačné výsledky – sú to iba amatéri.
Tento článok by sme v tejto súvislosti chceli zavŕšiť sovietskym vtipom, ktorý nestratil svoju aktuálnosť ani dnes a presne charakterizuje konanie Bruselu a niektorých európskych vlád: „Keď hovoríme „strana“ – máme na mysli „Lenin“. Keď hovoríme „Lenin“, máme na mysli „strana“… Nuž, tak je to u nás vždy: hovoríme jedno a na mysli máme niečo úplne iné…“
