Celoplošné testovanie na prítomnosť koronavírusu v populácii Slovenskej republiky prebehlo. Ukazuje sa, že približne jedno percento populácie bolo testované pozitívne. Nemusia ochorieť na koronavírus, iba ho mali v nose, v tele. Nemusí sa prejaviť.
Pre poctivosť potvrdím, že som bol testovaný negatívne. Ale čo ďalej? Sme už zachránení? Testovanie bolo síce „prieskumom“, veľmi nákladnou vládnou akciou, ktorá bude mať ešte dozvuky. Ale tento počin iba konštatoval stav k 1. novembru 2020. A čo zajtra?
Otázok je viac ako odpovedí
A čo so „zvyškom“ populácie, ktoré sa na testovaní nezúčastnilo? Berme to objektívne, je tu množstvo ľudí nad 65 rokov veku, mnoho ľudí nemobilných, nie všetci sú v sociálnych domovoch pre starších. Nie všetci objektívne mohli a chceli sa ísť dať testovať. Aj vo voľbách predsa existujú tímy chodiace navštevovať nevládnych. To by malo byť teraz dôležité vykonať. Spôsob vykonania už mala mať armáda premyslený.
A čo s pozitívne testovanými? Čo im vie štát a zdravotníctvo poskytnúť okrem „domácej izolácie“? Aké lieky? Akú starostlivosť? Ako viete, že títo ľudia teraz nespanikária a nepodľahnú depresii či fóbii z onemocnenia? Vieme, ako sa správa človek, ktorému oznámia, že je možno nevyliečiteľne chorý? Možno chorý?!
Základná z otázok: a čo ďalej?
Všade okolo Slovenska rapídne stúpa počet nakazených a ochorení. Zavrieme teda konečne na dva-tri týždne hranice? Ani hlava dnu? Viete, testovanie a karanténa sú užitočné. Ale za správanie sa jednotlivcov sa nik nezaručí, lákadlá sú príliš veľké.
Ak sa všade okolo Slovenska zníži výroba a začne havarovať aj logistika distribúcie tovarov, vieme, ako budeme reagovať? Tu nejde o dodávky pre výrobné podniky ani o transporty cez hranice. Predovšetkým pôjde o každodenné zásobovanie obyvateľstva potravinami. Výživou. O zabezpečenie fungovania zdravotníctva. O prispôsobenie sa vo vzdelávacom procese i v pracovných postupoch. Nie všade sa dá nahradiť kontakt s ľuďmi prácou z domu.
Chýba núdzový program
Bez núdzového programu je aj núdzový stav a celoplošné testovanie iba politickým a mocenským prinútením.
Vychádzajúc z tých podmienok, za akých bolo obyvateľstvo Slovenska prinútené „k dobrovoľnosti“ testovania, existuje núdzový program na zabezpečenie poskytovania zdravotníctva v uzavretom hraničnom režime, ktorý nás bude chrániť pred pandemickým impaktom „zvonka“? Existuje program zabezpečenia potravinami a výživou vlastnými silami, ak sa import potravín jedného dňa pre rastúcu pandémiu zastaví? Dokážeme mobilizovať výrobu potravín tak, ako sme mobilizovali ľudí na celoplošné testovanie? Dokážeme si udržať energetickú úroveň bez porúch a odstavovania tepla, elektriny, ak začnú zlyhávať zahraničné dodávky? A vieme si udržať nepriechodnosť hraníc, ak sa v Európe rozhostí panika a nastane útek do najbližších „bezpečnejších krajín“, akou by napríklad mohlo byť Slovensko?
Ak nie je toto všetko zabezpečené, potom nie je zabezpečené nič. Takže otázka stále nezodpovedaná:
Bolo Slovensko zachránené?
