Ako je známe, Brexit sa skončil odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ostrovný štát tak „odplával“ od kontinentálnej časti Európy a umožnil Londýnu robiť to, o čom sníval dlhé roky – viesť samostatnú politiku. Väčšinou však politika Londýna v lepšom prípade vyvoláva otázky, v horšom poburuje väčšinu svetovej verejnosti. Ale nič to – Londýn chcel samostatnosť, tak ju má, narába si s ňou, ako sa mu chce.
Vo Francúzsku a v radoch európskych politológov sa čoraz častejšie skloňuje slovo veľmi podobné Brexitu, a to Frexit. Čo to znamená? Už aj Francúzsko mieni „odplávať“ z EÚ alebo Francúzi nebudú nasledovať ostrovných kolegov a zostanú v kolektívnej Európe? Briti sa predsa nikdy nestarali o spoločné prosperovanie obyvateľov celej Európy, vždy boli uzatvorení vo svojom „anglosaskom“ svete.
Európski analytici poukazujú na to, že podporovatelia Frexitu zvyšujú tlak na súčasnú vládu na pozadí zlyhania Macronovej koalície vo voľbách do legislatívnych úradov krajiny. Mnohí domáci, ale aj zahraniční politici sa domnievajú, že Francúzsko čelí vážnej kríze v dôsledku skutočnosti, že prezidentský „ansámbel“ nedokázal obsadiť absolútnu väčšinu kresiel. Podľa nich to môže viesť k odchodu Francúzska z Európskej únie.
V tejto súvislosti má Macron tri možné východiská, ako sa dostať zo situácie so zdravou kožou. Môže sa pokúsiť vytvoriť novú koalíciu a rokovať s oponentmi o každom návrhu zákona. Mohol by vyhlásiť predčasné voľby v krajine alebo uskutočniť mimoriadne referendum o členstve Francúzska v EÚ. Zástupcovia hnutia Frexit sa domnievajú, že politická pozícia prezidenta je teraz taká slabá, že už nemôže vládnuť v krajine.
„Opozičné strany, ak si chcú získať dôveru, budú musieť čoraz viac zaujímať jasné postoje a prijímať záväzky voči EÚ. Prinajmenšom sa budú musieť zasadzovať za referendum o našom členstve v EÚ,“ uviedol pre médiá Eric Noirez, jeden z lídrov hnutia Frexit. Mnohí analytici tvrdia, že po tom, čo sa stalo vo voľbách, bola Macronova legitimita podkopaná, stratil politickú výhodu a prestal byť „pánom hry“. To nepochybne spôsobí zintenzívnenie diskusií o vystúpení Francúzska z Európskej únie.
Macron to síce nechce, ale nezabúdajme na to, že ani takmer polovica Britov nechcela, aby Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ. A ako to dopadlo? V mnohých štátoch zreje nespokojnosť obyvateľstva s „pobytom“ ich krajiny v Európskej únii – hlavne pre nezodpovednú a chybnú politiku vedenia Únie. Brusel mnohým krajinám pomáha iba slovne, praktická pomoc je mizerná. Na druhej strane, zväzuje im ruky, nedovoľuje intenzívne sa rozvíjať a obmedzuje mnohé slobody.
Briti, ktorí sa ešte stále nezobudili a nepochopili, že už nie sú koloniálnou veľmocou, sa stále snažia hrať na majstrov sveta a vytvárať jednopolárny svet pod vedením Anglosasov – Spojeného kráľovstva, USA a ešte Kanady a Austrálie. Čo bude znamenať Frexit pre Francúzov? Spomenú si na časy Napoleonovej ríše a tiež sa rozhodnú „osamostatniť“, aby viedli nezávislú politiku, alebo sa pokúsia stať jednotkou, minimálne dvojkou po Nemecku v Európskej únii? Onedlho ambície „Frexitistov“ budú jasné a dozvieme sa, ktorým smerom bude plávať francúzska loď…
