Budeme sa len tak prizerať alebo konečne sa odhodláme k vlastnej záchrane?

Každému, kto sa aspoň trochu zaujíma o dianie v spoločnosti je dnes jasné, že sociálno-ekonomické, politické ako aj bezpečnostné podmienky života bežného občana, t.j. občana ktorý žije len z biednej mzdy za svoju prácu, či dôchodku sa dnes rapídne zhoršujú.
Čiastočne súhlasím s autorkou, že pokiaľ máme na mysli politické strany, ktoré majú akú takú šancu sa dostať do parlamentu, tak tieto nereagujú vo svojich volebných programoch na zhoršujúce sa podmienky nášho života nejakými zásadnými zmenami. Určitou výnimkou, aspoň podľa mojich vedomostí je strana Republika, ktorá má vo svojom volebnom programe požiadavku vrátiť EÚ k čisto hospodárskemu združeniu suverénnych štátov a rovnako považuje NATO za prežitú organizáciu, odmietajú jej agresívnu politiku a požadujú neutralitu Slovenska. Realizácia uvedených bodov programu by nezmenila kapitalistickú povahu našej spoločnosti, ale by zabránila tomu, aby sme boli vtiahnutý do vojny proti Rusku a rovnako by nás zbavila nutnosti, podriaďovať sa nezmyselným rozhodnutiam EÚ. V uvedenom smere napríklad volebný program Smeru nedáva žiadnu záruku k tomu, že sa nedostaneme do vojny s Ruskom, pretože naďalej je oddaný NATO ako aj transatlantickému spojenectvu a rovnako nás neochráni pred hlúposťami EÚ, o ktorej tvrdí, že je dnes len „zle“ riadená.
Strany, ktoré majú vo svojom programe odstránenie kapitalistického systému, t.j. strany KSS ako aj Socialisti.sk nemajú takú politickú podporu občanov, aby mohli niečo zásadné zmeniť.
Na uvedenom základe je už dnes jasné, že po voľbách sa nič podstatné nezmení a čiastočné zlepšovanie niektorých podmienok nášho života bude len dočasným oddychovým časom pred nástupom ešte ostrejších sociálno-ekonomických a politických problémov.
Súhlasím s autorkou, že v danej situácii by mali ľavičiari konať, otázkou je „Čo robiť?“ Za súčasného stupňa politickej uvedomelosti občanov, za súčasného stupňa uvedomelosti samotnej ľavice, za súčasného stupňa mediálnej moci buržoázie by jadrom volania po „konaní“ mala byť snaha sa konečne organizovať, v prvom rade do diskusných združení, v rámci ktorých by sa museli vyjasniť rozdielne pohľady na celý rad otázok ľavicovej politiky a hlavne by sa mal vyjasniť ako strategický cieľ ľavice, ako aj praktické ciele politiky opierajúce sa jednak o strategický cieľ a jednak o konkrétne podmienky jeho realizácie.
Aj diskusia na týchto stránkach ukazuje, že zástancovia ľavice sa v mnohých a to aj podstatných otázkach odlišujú a z toho plynie aj nutnosť prvého kroku, vytvoriť diskusnú skupinu a v jej rámci si vyjasniť základné otázky ľavice k dnešným pomerom, nájsť ideovú jednotu, bez ktorej je uvedomelé praktické konanie nemožné.
Je jasné, že aj v prípade úspešného ustavenia nejakej diskusnej skupiny, by cesta k jej premene na politickú organizáciu nebola krátka.
Sú tu samozrejme aj možnosti vstupu do KSS alebo vstupu do strany Socialisti.sk a z ich pozícii, a spolu s nimi sa snažiť o kvalitatívnu premenu spoločnosti. Z môjho subjektívneho pohľadu však z dnešných pozícií KSS nie je možné bojovať za komunistickú spoločnosť a pozícia strany Socialisti.sk sa z môjho pohľadu opiera o Marxovu ideu komunistickej spoločnosti, veľmi nejasne až „hanblivo“.