Organizácia Ochrana dravcov na Slovensku a Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) pomáhajú chrániť populáciu sokola rároha na Slovensku inštalovaním búdok na stožiaroch vedení vysokého napätia. Hniezdi v nich takmer celé populácia sokola. Sokol rároh nazývaný aj klenot našich nížin si nestavia sám hniezda a je odkázaný na postavené hniezda iných druhov vtákov. Likvidáciou hniezdnych biotopov a lesohospodárskou činnosťou hlavne v Malých Karpatoch, sokoly strácali priestor na rozmnožovanie. Posledných deväť párov dostalo tohto dravca na pokraj vyhynutia, uviedli ochrancovia v tlačovej správe.
„Sokola rároha sme často pozorovali v nížinách odpočívať na elektrických stožiaroch. Rozhodli sme sa, že sokolom pomôžeme a v spolupráci so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou, a.s., sme sa pustili do inštalácie búdok, v ktorých dnes hniezdi takmer celá populácia. Po minuloročnom rekorde, keď sme na západnom Slovensku zaznamenali doteraz najvyšší počet mláďat – 124, boli očakávania vysoké, avšak i opatrné. Z výsledkov máme nakoniec veľkú radosť,“ vysvetlil Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku, ktorý sa monitoringu sokola rároha systematicky venuje už 46 rokov. Na západnom Slovensku podľa neho vyviedlo 43 párov spolu 144 mláďat, teda o 20 viac ako v minulom roku. Ďalších päť párov na východnom Slovensku vyviedlo 19 mláďat, takže na území SR vyletelo zo všetkých hniezd spolu 163 mláďat. „Možno konštatovať, že tento druh je na Slovensku doteraz v najúspešnejšej pozícii úspešnosti prežitia,“ uviedol.
V SEPS dlhodobo pomáhajú pri v ochrane krajiny a prírody. Jedným z výsledkov je vďaka dlhoročnému partnerstvu s OZ Ochrana dravcov na Slovensku aj tohtoročný rekordný počet vyvedených mláďat vzácneho sokola, pre tlačovú správu uviedol Peter Dovhun, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS. Okrem toho sa venujú opatreniam proti nárazom vtáctva do vedení. Práve prebieha projekt LIFE Danube Free Sky, kde sa určujú rizikové miesta, kam budú inštalovať prenosné vedenia na zvýšenie viditeľnosti pre vtáctvo. Počas dvoch rokov by malo ísť o 70 kilometrov dlhý úsek inštalácie prenosných vedení.
Ochrana dravcov na Slovensku monitoruje sokola rároha od roku 1976. Približne do roku 2000 hniezdili sokoly v prirodzených podmienkach, postupne ich začali nahrádzať hniezdne búdky, ktoré sú inštalované na všetkých historických oblastiach výskytu na celom území SR. Búdky využívajú aj iné druhy, ako je sokol myšiar, krkavce a výnimočne aj výr skalný, či sokol lastovičiar.
