S vyostrením napätia na Ukrajine a otvoreným vojenským konfliktom eskaluje cenzúra na Slovensku. Pokým tí tzv. „najväčší demokrati“ radi odsudzujú tzv. totalitný socializmus za neslobodu slova a prejavu, nevidia si na špičku vlastného nosa – pokým odsudzujú socializmus, idú v šľapajach fašizmu.
Cenzúra na Slovensku nie je novinka, no v posledných dňoch je do očí bijúca násilná propaganda, ktorá okrem presadzovania jedného videnia situácie a sveta so sebou nesie inkvizičné odsudzovanie, eskalovanie agresie a nenávisti voči všetkým, ktorí by čo i len náznakom zapochybovali o tejto pravde kompradorov amerického imperializmu – Čaputovej, Hegerovi, Matovičovi, Naďovi, Korčokovi a ďalším bábkam svojich chlebodarcov vo Washingtone.
Buržoázne médiá šíria nenávisť a organizujú hony na čarodejnice vo všetkých sférach verejného života. Povolená je len jedna pravda – pravda americkej ambasády. Cenzúra a inkvizičné praktiky sú zakrývané hlasným trúbením o „slobode a demokracii“. Bábka amerického imperializmu v Prezidentskom paláci produkuje frázy o dialógu a slušnosti, ktorými len zakrýva fašizmus – vysmieva sa nám alebo je taká drzá a arogantná? (Aj keď možno jej pririecť slová, nie však myšlienky, tie jej akiste formulujú iní). Minister zahraničných vecí chce rokovať o legislatívnych zmenách, ktoré by umožňovali vypnúť internet a tzv. „šírenie dezinformácií“. A kto bude určovať kritériá pravdivosti informácií? Bude zriadené aj ministerstvo pravdy?
Dialóg si títo vojnoví štváči predstavujú tak, že vymažú všetkých s náznakom čo i len pochybnosti o zlom ruskom režime. Pozor, tí, ktorí nekričia o zlých Rusoch, sú určite ruskí agenti. Slovenská filharmónia zmenila program a vyradila Prokofieva, aby jeho kantáta Alexander Nevskij náhodou nepoburovala verejnosť, zajtra bude možno poburovať boršč v jedálnom lístku reštaurácií, alebo si v knižnici neprečítame Dostojevského, možno jeho knihy budú hlasné trúby „slobody slova“ rituálne páliť na námestí. Čo má Prokofiev s imperialistickým konfliktom o Ukrajinu? Počúvať Prokofieva neznamená sympatizovať s ruským imperializmom.
Ale (a)logika súčasných kompradorov je jasná: ak nie si za nás – teda za americký imperializmus, si proti nám! Už vymysleli na to aj pojem „hybridná vojna“ – teda inkvizičný hon na všetkých, ktorí pochybujú o „spravodlivých“ a „správnych“ záujmoch amerického imperializmu. Nie, ruský imperializmus nie je lepší, pretože je to imperializmus, ale mentálna kapacita „našich“ ústavných činiteľov nedovoľuje pochopiť fakt, že nie je nutné sympatizovať s americkým imperializmom, aby sme sa vymedzili proti tomu ruskému.
A tak sú tu fakty týchto dní: šéf spravodajstva a publicistiky RTVS je odvolaný pre pozvanie diskutéra s nepohodlným názorom. Pre istotu a zo strachu redakcií médií z televízie na nás vyskakujú vojnoví štváči: Dzurinda, Mikloš, Valášek a ďalší. Doplnia ich „nezávislí“ analytici s tým „správnym“ podporným pohľadom na vec. Tam je istota, že si vypočujeme, čo si vládnuca trieda želá, aby sme počuli. Toto je „sloboda a demokracia“, toto je „dialóg“? Zo slovenského verejného života sa sloboda slova vytratila alebo sme doteraz len nedovideli na jej mantinely.
