Prečo sa uchyľujeme k extrémizmu? Nie je to otázka, skôr úvaha, kam sme sa ako národ dostali. Ciele kapitalizmu sú jednoznačné. To, pred čím varoval socializmus, sa stalo skutočnosťou po prevrate 1989 a dnes iba splácame daň, ktorú sme si sami vyčíslili. Všetko sa dá pochopiť, lebo kapitalizmus sleduje iba JEDEN cieľ a všetci sme si tohto cieľa vedomí. Čo ma však zaráža, je ľudský faktor, ktorý neustále zlyháva aj v tých najprirodzenejších prúdoch života. Sme si vedomí, kde je PRÍČINA, no odstrániť ju nechceme. Radšej si volíme iné spôsoby, cestičky, ktoré nikam nevedú a iba predlžujú agóniu tejto spoločnosti.
Prečo sa nevieme zjednotiť a povedať Dosť! príčine tohto útlaku? Zjednocujeme sa do rôznych skupiniek, bojujeme proti systému, ale príčinu tolerujeme! Ľudská komédia? Zviditeľňovanie sa za každú cenu? Divadlo? Alebo ako to nazvať ? Ľudská hlúposť? Uvedomme si, že ak neodstránime kapitalistické zriadenie spoločenského systému, budú tu vždy iba dve triedy, bude tu priepasť, bude tu vykorisťovanie a nikdy tu nebude ani demokracia v pravom zmysle slova! Demokracia v kapitalizme je iba ilúzia, zásterka bohatých, ktorou sa oháňajú pri praní svojich aktivít. Iba návrat k socializmu zmení štruktúru vzťahov, to slovo mnohí nemajú radi, ale ako inak sa dá pomenovať spoločnosť bez vykorisťovania človeka človekom?
Systém, v ktorom sa práve nachádzame, ktorý prežívame a ktorý nás zotročuje, je veľmi nebezpečný aj pre intelekt, ktorým disponujeme. Populizmus na úrovni par excellence z úst predstaviteľov Slovenskej republiky však nastoľuje ešte inú tému. Je ňou skutočnosť, ktorá nadobúda v potlesku mienkotvorných médií čoraz hrozivejšie kontúry.
Svet 21. storočia sa mení rýchlejšie, ako si uvedomujeme. Paradoxne s vysokou technológiou dostupných informácií degraduje ľudský potenciál myslenia. Je to preto, že zmeny prebiehajú nepozorovane, pod lampou, kde zvyčajne býva najväčšia tma. Málokto si všíma rozdiely medzi včerajškom a dneškom, hoci denne klesá životná úroveň a jej následkami sa zvyšuje i úmrtnosť tých, ktorí tvoria piliere spoločnosti po všetkých smeroch. Donekonečna však volíme tých istých ľudí, čo šliapu po našej dôstojnosti a bezohľadne využívajú svoje postavenie na úkor väčšiny. Ctižiadosť a pýcha elitárskych politikov sa znásobuje túžbou zapáčiť sa tým, ktorí im zabezpečia moc, postavenie, komfort. Kolosálna tragédia. Civilizácia tak smeruje k svojmu smutnému finále. Aby sme ako-tak pochopili rozmery tejto tragédie, musíme zhasnúť povestné svetlo pod lampou a v tme nahmatať jej príčinu. Len vtedy, ak budeme cítiť zmyslami túto obludnosť, padnú masky a my môžeme pochopiť, čo manipuluje naším vedomím v slede udalostí, v ktorých prežívame svoje životy.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
veru ano, Sonka, mate pravdu. problemom laviciarov je umelohmotny internacionalny pohlad na svet. pekny priklad poskytuje Eduard Chmelar, ktory sa neustale pokusa vyhrat nejake volby ale vzdy dopadne slabo, lebo nevie oslovit bezneho cloveka ktory jeho INTERNACIONALIZMU nedoveruje