Jednou zo základných tém predvolebného boja je problematika slobody a demokracie. Bez ohľadu na stanoviská jednotlivých politických subjektov k daným témam dnešné spory jasne dokumentujú, že celosvetový buržoázny systém už nie je schopný si udržať rozhodujúce postavenie v spoločnosti prostredníctvom tých slobôd a demokracie, ktoré sám donedávna presadzoval. Svoje vedúce postavenie v spoločnosti si už môže udržiavať len posilňovaním svojich mocenských nástrojov.
Viac ako 30-ročný vývoj buržoáznej slobody a demokracie v našej spoločnosti nás opätovne vrátil do podobnej situácie, v akej sa spoločnosť nachádzala na konci socializmu. Vtedy rovnako ako dnes sa v spoločnosti prejavovala nespokojnosť s nedostatkom slobody a demokracie. V období konca socializmu to bol nedostatok socialistickej slobody a demokracie, ktorý sa stal jedným zo silných ideologických motívov, podporujúcich reštauráciu kapitalizmu. Dnes je to nedostatok buržoáznej slobody a demokracie, ktorý sa stáva zdrojom nespokojnosti más a predmetom politických sporov.
Buržoázna forma slobody a demokracie nepriviedla našu spoločnosť k skutočnému rozvoju, ale ako dokazuje mnoho faktov, buržoázna sloboda a demokracia priviedla našu spoločnosť do úpadku a rozkladu. Či je to jednostranne rozvinutý automobilový priemysel, zanikajúce poľnohospodárstvo, bieda širokých vrstiev obyvateľstva, rozpad zdravotníctva, úpadok školstva, všeobecného vzdelania, kultúry, morálky, hlboký úpadok parlamentnej demokracie až po starnutie obyvateľstva, predlžovanie veku odchodu do dôchodku a odchod mladých ľudí do zahraničia za lepším životom, nenájdeme v našej spoločnosti významnú oblasť jej života, o ktorej by sme mohli povedať, že sa od reštaurácie kapitalizmu pozdvihla na vyššiu úroveň.
Jediná sféra života kapitalizmu, ktorá bola na vyššej úrovni ako za socializmu, bola sféra politickej slobody a v jej rámci najmä sloboda slova, ktoré sú dnes obmedzované a postupne likvidované.
Aby sa spoločnosť dostala z tohto akoby začarovaného kruhu hľadania slobody a demokracie, je potrebné sa vrátiť k otázke socialistickej demokracie a najmä k príčinám, ktoré viedli k tomu, že tzv. reálny socializmus neumožnil jej plný rozvoj.
Možno niekoho prekvapí, že ak chceme hovoriť o socialistickej demokracii, tak je potrebné začať hovoriť o diktatúre proletariátu.
Pri hlbšom skúmaní príčin pádu socializmu, ak sa opierame o Marxovu metódu historického materializmu, prídeme k záveru, že socializmus nebol porazený kapitalizmom, ale vo svojej podstate bol porazený svojimi vlastnými, nesprávnymi metódami budovania novej spoločnosti.
Bol to predovšetkým nesprávne uplatňovaný princíp diktatúry proletariátu, ktorý viedol k deformáciám a nakoniec aj k pádu socializmu. Jeho nesprávne uplatňovanie možno považovať za základnú systémovú príčinu pádu socializmu. Princíp diktatúry proletariátu bol deformovaný tak v politickej, ekonomickej, ako aj ideologickej rovine.
Diktatúra proletariátu je podľa Marxovej teórie politickou formou spoločnosti prechodného obdobia, obdobia medzi kapitalistickou a komunistickou spoločnosťou, t. j. politickou formou socializmu. Vlastným obsahom a prvoradým cieľom diktatúry proletariátu je vybudovať materiálno-technické a duchovné základy komunistickej spoločnosti tak, aby sa komunizmus mohol rozvíjať na svojich vlastných základoch a nie na pozostatkoch bývalej buržoáznej spoločnosti. Preto je socializmus nutne poznačený rozmanitými „znamienkami“ buržoáznej spoločnosti, ktoré je nutné postupne prekonať.
Súvisiace:
(Video: Noc v archíve/RTVS)
V dnešnej teórii, ale aj v bežnej skúsenosti občanov, ktorí zažili socializmus, sa však pri spomenutí princípu diktatúry proletariátu dostáva do popredia nie jeho „organizačno-budovateľská“ funkcia, ale jeho druhá funkcia, t. j. funkcia obrany daného systému, ktorá si v určitých prípadoch vyžaduje aj mocenské potláčanie nepriateľov. Uvedená funkcia nie je prirodzene niečím zvláštnym, čo by bolo vlastné len diktatúre proletariátu. Ako dnes môžeme pozorovať aj na vlastnej skúsenosti, táto mocenská funkcia potláčania odporcov systému je prítomná aj v systéme buržoáznej slobody a demokracie.
Pri pohľade do dejín budovania socializmu v našej spoločnosti je nutné konštatovať, že nielen v 50. rokoch, ale aj v období, „normalizácie“, rovnako ako v období po normalizácii spoločnosti, mocenská funkcia diktatúry proletariátu dominovala nad jej „organizačno-budovateľskou“ funkciou.
V dôsledku nesprávneho uplatňovania diktatúry proletariátu, skutočná tvorivá aktivita pracujúcich, ktorá dominovala na počiatku budovania socializmu, postupne upadala a v záverečných rokoch socializmu to už reálne vyzeralo tak, že občania boli tvorivo aktívni len na svojich záhradkách či chalupách a v práci si plnili len povinnosti.
Pri budovaní socialistickej spoločnosti bola diktatúra proletariátu nesprávne uplatnená v prvom rade v politickej sfére života spoločnosti a následne bola nesprávne uplatnená aj v rozhodujúcej sfére života spoločnosti, t. j. v ekonomickej sfére.
(Video: youtube.com/@LearnFromMasters)
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Tak, ako nám dnes tvrdí propaganda, že žijeme v demokracii, tak v socializme nám tvrdili, že žijeme v diktatúre proletariátu. Podľa mňa, obidve tvrdenia nie sú pravdivé. Pretože v tvrdení, že dnes žijeme v tzv. buržoáznej demokracii je pravdivé len to slovo buržoázna. Demokracia je predsa niečo iné.
Bola za socializmu naozaj diktatúra proletariátu ? Nebola to len diktatúra KSČ ?
A ani to nie je úplne výstižné, nebola to skôr diktatúra len najvyšších funkcionárov KSČ a aj to iba niektorých z nich ?
Títo súdruhovia mali iste tie najlepšie úmysly a boli zapálení pre vec socializmu, len u mnohých tie ich schopnosti výrazne za nadšením zaostávali.
Vyplýva z toho otázka: Dokáže proletariát vygenerovať v podmienkach diktatúry, elitu, z ktorej by vznikli kvalitní lídri a štátnici ? Odpoveďou by mohlo byť aj konštatovanie autora, že: “… mocenská funkcia diktatúry proletariátu dominovala nad jej „organizačno-budovateľskou“ funkciou.”
Predpokladám, že autor príspevku bude súhlasiť s tvrdením, že proletariát reálne neexistuje. Takže aj proletariát musí mať nejaké prívlastky, aby reálne mohol existovať. Vzniká ďaľšia otázka: „Ak je soboda buržoázna, demokracie je tiež buržoázna môže byť aj proletariát buržoázny“ ? Ak áno, aký je rozdiel medzi buržoáznym a socialistickým proletariátom ?
Rovnako by bolo vhodné, aby autor v ďalšej časti definoval rozdiely aj medzi pojmami socialistická sloboda a demokracia a buržoázna sloboda a demokracia.
Nie som si totiž istý, či článok pojednáva výlučne o Slovensku, alebo sa má týkať celého kapitalistického systému. Ak by to mal byť kapitalizmus globálny, tak tam nachádzam protirečenie v argumntácii, že naši mladí ľudia odchádzajú do zahraničia za lepším životom !? A tam ho nachádzajú a zostávajú tam žiť. No keďže masove neodchádzajú do Mongolska alebo Rwandy, ale na “Západ”, tak tam už tá kríza buržoáznej demokracie a slobody nie je ? Nie je to istá “schizofrénia” toho dnešného buržoázneho proletariátu, že stačí len viac peniažkov a ostatné – nevadí, nevadí, nevadí … ?
Nesúhlasím ani s názorom, že: “Jediná sféra života kapitalizmu, ktorá bola na vyššej úrovni ako za socializmu, bola sféra politickej slobody.” To sú veľmi ružové okuliare, bolo toho určite viac, ale to je na ďaľšiu tému.
Správne položené otázky a definované problémy… áno, problém socializmu tak ako bol vždy definovaný, je už v základných pojmoch ako trieda, proletariát, diktatúra proletariátu vs. diktatúra strany atď. atď. Ono ten „socializmus sovietskeho typu“ nejak fungoval, len úplne inak než predpokladala teória. Pochopiť toto znamená prekonať konečne paralýzu spôsobenú krachom tohoto prvého pokusu o socialistické zriadenie a vykročiť novým smerom.
Marxisticky teória videla socializmus ako hrubú a neforemnu poločnosť. Marx, Engels a Lenin to zrejme tak formulovali na základe pozorovania RT, ktorá sa mala zmeniť z ovládanej triedy na vládnucu, bez skúseností z praxe riadenia statu
…
Spochybňovanie klasického socializmu len ako pokusu a omylu spochybňuje zákonitý charakter dejín a teda aj socializmu ako súčasti logiky dejin.
Ak ho môžem vytvoriť hocikedy, bez nadväznosti na úroveň materiálnej základné, t.z., že nie je zákonitý a teda nemusí byť vytvorený vôbec.
A kapitalizmus je tu dodnes oprávnené a nič lepšie neexistuje.
Ja osobne nevidím nejaký závažný dôvod pre „zákonitý“ prechod od kapitalizmu k socializmu. Už rozhodne nie v zmysle klasickej definície ako „diktatúru robotníckej triedy“. Čo je vlastne ten „proletariát“? Ak aj existuje, je to veľmi heterogénny útvar. Aká je miera jeho vnútornej kohézie, súdržnosti? Hodí sa vôbec na úlohu hegemóna spoločnosti? U buržoázie je to jednoduchšie, tam by som ten „zákonitý prechod“ od feudalizmu ku kapitalizmu skôr veril. Lebo má na ruke podstatne lepšie karty, než nejaký vágny „proletariát“. Je majetná, uvedomelá, vzdelaná, vysoko motivovaná… Toto všetko proletariát nemá. A ak poviete, že „nemá, ale bude mať“, tak hneď namietnem, že v skutočnosti vývoj postupuje úplne opačným smerom. Uvedomelosť nižších vrstiev bola v minulosti podstatne vyššia než v súčasnosti, dnes široké vrstvy pracujúcich ohromným tempom degradujú – intelektuálne, morálne i majetkovo. Ako môžu za takých okolností hrať úlohu hegemóna spoločnosti, ako môžu vyraziť moc z ruky buržoázie?
Nemá podľa Marxa robiť revolúciu „trieda, ktorá je na vzostupe“? Jedinou triedou, ktorá je dnes skutočne na vzostupe, rozhodne v ekonomicky vyspelých krajinách, je trieda finančnej oligarchie a globálnych korporácií.
Myslím, že uverejnovat takéto názory diskusie v predvolebnom období a v situácii, v akej sa Slovensko a EU nachádza, znamená buď kus detskej naivity alebo cieleného zaskodnictva.
Autor a diskutéri pritom to nevedia teoreticky ani prakticky podložiť, ide len o produkt ich subjektívnych pocitov, nič iné.
Všetky tie texty je možné teoreticky i prakticky vyvrátiť. Pretože vývoj socializmu dobre zodpovedá marxistickej teórii i celej dejinnej praxi. Zopakujem, dejinnej praxi, programu, ktorý lavica diletantsky obchádza. Nešlo o žiaden sovietsky model socializmu, ale model, ktorý vychádzal z vtedajších podmienok.
Pán Antal, prosím, mohli by ste vysvetliť, čo je myslené pod: „uverejnovat takéto názory diskusie v predvolebnom období a v situácii, v akej sa Slovensko a EU nachádza, znamená buď kus detskej naivity alebo cieleného zaskodnictva.“
Dani, pýtať sa na toto svedčí o tom, že lavica má naozaj problém sama so sebou.
…
Písať dnes zo strany lavice, že socializmus bol chybný a teda nepriamo potvrdzovať koncepciu, že bol zlocinny a požadovať ospravedlnenie zaň ľuďom, znamená, že sa vôbec spochybňuje koncepcia socializmu a teda aj legitimity strán, ktoré sa k nemu hlásia.
Pritom to nie je teoreticky podložené, len subjektívna domienka, že sa treba ospravedlniť.
Ak niekto cíti takú potrebu, a sám napísal také ospravedlnenie za seba, rešpektoval by som to. Ale prečo sa ma niekto iný ospravedlniť za moju domnienku a najmä v predvolebnom období. A kto sa ma ospravedlniť? Dobré, KSS. Ale je teraz nevyznamnou silou. Je náznak, žeby sa aj Smer mohol príklonit viac doľava, smerom k socializmu, takéto diskusie ho jednak poškodia a jednak môžu zabrzdiť jeho ľavý príklon.
Ďakujem za odpoveď, dovolím si však oponovať. Nazdávam sa, že práve teraz je tá správna doba, alebo inak, s tou správnou sa mešká niekoľko desaťročí, teraz je tá posledná možnosť, kedy tak urobiť. Priznať chyby, pomenovať ich a ponúknuť riešenia. Práve tento systém vytvoril „ochotu“ ľudí, alebo skôr toleranciu, na priznanie omylov. Veď posúďte: každý hlavný hrdina vo filmoch trpí slabosťami, popové hviezdičky sú trosky, ľutujú svoje kroky neústále, politici sa priznávajú ku všetkému možnému… a je im odpustené, dav zabúda, odpúšťa prirýchlo.
Dať hlavu do piesku a zotrvať v pozícii neomylnosti je cesta do pekla. Ľudia sú nespravodliví, porovnávajú socializmus s dokonalosťou, čo je samozrejme hlúpe, ku kapitalizmu majú zhovievavý postoj, odpustia mu. Ale prečo? Keď neustále zlyháva? No zároveň sa neustále kajá.
Dôležité je, aby sa „osvietené hlavy, rada starších, ľavičiarska elita) zamkla niekam na chatu na samote a nevyšla odtiaľ, pokiaľ sa nedohodnú na tom, čo sa bude ľudu komunikovať. Aby boli konečne odpovede na to, prečo komunisti, ľavica, socialistické zriadenie zradilo svoj ľud, prečo ho vydali do pazúrov svojho úhlavného nepriateľa. Avšak, okrem oficiálnej správy, musia vydať aj zjednodušenú, tzv. ľudovú verziu. Tou musí byť vyzbrojený každý antikapitalista, každý stúpenec socializmu, aby bol vyzbrojený na každodenný boj v teréne, vo svojom okolí, aby mohol agitovať. Ľudia sa pýtajú, no musia dostávať jednoduché a jasné odpovede.
Ešte k Smeru. Ospravedlňujem sa, ale „Je náznak, žeby sa aj Smer mohol príklonit viac doľava, smerom k socializmu, takéto diskusie ho jednak poškodia a jednak môžu zabrzdiť jeho ľavý príklon“ je z ríše fantázie, nie objektívnej reality. Smer nie je ľavicová strana, nikdy nebol a nikdy nebude. Nerozumiem tomu, Fico kade chodí, tade vykrikuje, že je presvedčený sociálny demokrat, chce byť v EÚ a chce byť v NATO. Napriek tomu, je obrovská skupina občanov, ktorá je práve proti účasti v týchto štruktúrach a napriek tomu je zamilovaná do svojej fantázie o Ficovi a Smere. Je Robert až, tak bezvýznamný, že jeho vyhlásenia neberú vážne? Alebo mu len neveria?
Istejšie, ako spoliehať sa ničím nepodložené prianie, že sa Smer stočí smerom k socializmu, ba, že sa vôbec stane ľavicovou stranou, je podať si športku. Tam je aspoň teoretická možnosť.
Juraj, Tvoj pokus o otvorenie komunistickej diskusie cez Iniciatívny skupinu komunistov 2023 oceňujem, diskusie sú potrebné. Ale k tomuto smerovaniu diskusie sa nehlásil.
…
Bol by som rád, keby sa utvorila skupina, ktorá sa plne prihlási ku klasickemu socializmu 1917 – 1991, so vsetkymi jeho prínosom aj chybami, ale nekladie si za cieľ navrat. Ale v súlade s dialekrickou koncepciou a dejinnym vývojom , nadväzujúce na rok 1989 pokračovať na jeho diele, utvárania liberálneho, demokratického socializmu, utvárania celistvej gobálnej a komunistickej spoločnosti, založenej na plné demokratických , liberalnych základoch, slobodách, širokej rozmanitosti spôsobov života. Založenej na poznatkoch, jednote spoločnosti, prírody a vesmíru, rešpektujúc a využívajúc prírodné a vesmírne princípy a sily v prospech väčšej slobody ľudí.
Spochybnovanie klasického socializmu len ako chybného pokusu o socializmus, za ktorý by sa mali komunisti ľuďom ospravedlniť, legitimizuje antikomunisticke prenasledovanie komunistov ako oprávnené. j žaloby proti KSS.
Pritom by sa mali antikomunisti ospravedlniť za pohon na komunistov, pretože socializmus mal plné historické oprávnenie, mal právo brániť sa proti pokusom ho zlikvidovať. Trestá dnes niekto kresťanov, že zlikvidovali pohanov? Trestá niekto USA za to, že zlikvidovali Indiánov? Trestá niekto kapitalistov za to, že zlikvidovali feudalov a likvidujú ich aj dnes v mene ľudských práv?
Pán Manda chce, aby sa komunisti ospravedlnili. Prečo však nepožaduje, aby sa antikomunisti a ľudia ospravedlnili komunistom za prenasledovanie. Poznám mnoho komunistov a marxistov, ktorí boli vyhodení z práce a nikto sa nestaral, či neskončia pod mostom. Mnoho marxistov a komunistov zomrelo pod týmto tlakom. Napr v r. 1995 zomrel docent filozofie, veriaci človek, o ktorom to vedeli aj na UV KSS a nikto ho z práce nevyhodil, ale bol to dobrý človek a jeho srdce zrejme nevydržalo rolky nápor lásky, dobroty s humanizmu.
Kedy sa dočkáme ospravedlnenia za antikomunizmus?
Ospravedlňovať sa netreba, v tom máte pravdu. Pokiaľ ste sa teda nezúčastnili osobne nejakých represií, čo pochybujem. Každý nesie zodpovednosť za svoje skutky a len za ne by sa mal „kajať“.
Čo by naopak bolo treba, je jednoznačne sa dištancovať od určitých praktík, ako aj teoretických východísk, ktoré k takýmto praktikám viedli. Ukázať ľuďom, že ste sa poučili a že minulé chyby sa opakovať nebudú. Že sa vás už nemusia obávať.
Pretože, ak reálne chyby a aj zločiny, ku ktorým došlo za minulého režimu, odbijete jednoduchým konštatovaním, že sa „jedná o antikomunistickú propagandu“, prípadne „bola to politická nevyhnutnosť“, veľa dôvery u ľudí s tým nevzbudíte.
Pritom je tiež pravda, že viac než represie za socializmu vás v očiach väčšiny ľudí diskreditujú skôr iné veci. Predovšetkým ekonomické zaostávanie oproti kapitalizmu (trhovému hospodárstvu, aby som bol presnejší). A tiež tá nevídaná a hanebná zrada, ktorej sa MASOVO dopustili komunistické elity v 80. rokoch minulého storočia. Rusko táto zrada vyšla veľmi draho a možno ho čoskoro bude stáť aj samotnú existenciu.
Vážený pán Antal, viete čítať s porozumením? Doložte svoje tvrdenie o tom, že požadujem aby sa strana ospravedlnila citátom môjho textu. V opačnom prípade o mne šírite obyčajné klamstvo. Rovnako ma obviňujete zo „záškodníctva“, pretože podľa Vašej logiky, hovoriť že bývalý socializmus bol chybný znamená nepriamo potvrdzovať, že bol zločinný, požadovať ospravedlnenie znamená spochybňovať socializmus vôbec a tým aj legitimitu strán, ktoré sa k nemu hlásia. Žiaľ Vaša logika odporuje realite.
To, že bol náš socializmus chybný plynie jednoducho z faktu, že zanikol. Ja som z jeho zániku nikde nevyvodil, že bol „zločinný“ a ani to, že by sa mal niekto za socializmus ospravedlňovať. Môj text nikde nespochybňuje „socializmus vôbec“ , veď predsa v texte jasne hovorím o potrebe návratu k socializmu, ale samozrejme nie k tomu zdeformovanému, ktorý zanikol.
Takže môj text nemôže spochybňovať snahu politických strán, ktoré sa o socializmus pokúšajú. S tou legitimitou, je to ale inak. To by ste musel rozumieť rozdielu medzi legalitou a legitimitou. Pokiaľ viem tak strany, ktoré sa u nás snažia o socializmus sú legálne uznané. Žiaľ voliči im doteraz vo voľbách nedali legitimitu k tomu, aby zastupovali ich záujmy alebo povedané inak, doteraz neprejavili veľký záujem o socializmus, ktorý tieto strany ponúkajú.
Ak Vás teda trápi legitimita niektorej z týchto strán, tak sa musíte pozrieť do obsahu ich politickej činnosti a v nej hľadať „škodcu“ či záškodníka, ktorý hati jej politické plány a nie v mojom texte.
Okrem toho fakt, že bývalý socializmus mal všelijaké chyby hovorí, aj keď stručne a abstraktne aj program KSS,. Podľa Vašej logiky aj samotná KSS, tým teda naznačuje, že socializmus bol zločinný a ktorá tým nakoniec spochybňuje socializmus vôbec a tak spochybňuje svoju vlastnú legitimitu.
Takže v prvom prípade o mne šírite niečo, čo nikde netvrdím a v druhom ma obviňujete zo „záškodníctva“, ktoré je podľa Vašej logiky aj v samotnej činnosti KSS.
A za čo sa máme komunistom ospravedlniť?
Za bezplatné kvalitné zdravotníctvo/nie biely biznis, tak ho vnímam dnes/?
Za kvalitné školstvo/nie projektáreň/?
Za hodnotnú kultúru?
Za to, že každý mal prácu?
Za „králikárne“, ktoré dnes stoja milióny?
Za lacnú dopravu?
Za zdravé potraviny/nie dnešné otraviny/?
Za dobré medziľudské vzaťahy? Ľudia neprešli okolo človeka, ktorý ležal na zemi ľahostajne?
Za to, že mladých ľudí chránili pred drogami?
Za to, že sme žili v mieri?
Mne sa komunisti nemajú za čo ospravedlňovať. Vďaka systému, ktorý na troskách vojny vybudovali, som prežila šťastné a bezstarostné detstvo v maličkej osade, obklopenej lesmi, lúkami, potôčikmi a rybníkmi, v úžasnej prírode. 🕊️❤️
Keď sa opýtam niekoho, ako sa má, často dostanem odpoveď: „Dobre už bolo. Zlatí komunisti!“
Samozrejme, že si to nemyslia otroci peňazí.
Aj komunisti urobili chyby, a to preto, lebo robili. Kto nerobí, chyby nerobí.
Iste, mnohým ľuďom sa možno ublížilo, nemalo sa.
A samozrejme, do minulosti sa nedá vrátiť, ale dá sa ňou inšpirovať, dá sa z nej poučiť.
Sani, ak chceme hodnotiť nejaký systém, vytykat mu chyby, vyžaduje si to nejakú metódu, metodológiu, nejaké kritériá. Viete nejakú metódu ponúknuť?
…
Ja vyuzivam nástroje, zákony materialistickej dialektiky, konkretizovanej v dialektickomaterialistickom chápaní dejín. Teda dejiny ako striedanie SEF pôsobením zákona súladu VV úrovni VS. Ten je konkretizaciou prírodných zákonov.
Socializmus sa teda tiež vyvíjal podľa všeobecného programu, vlastného všetkým spoločenským systémom.Skumali ste ich? Bez ich pochopenia nemôžem tvrdiť, že vývoj socializmu bol chybný, môžem len vyslovovať svoje subjektívne domnienky.
Z týchto zákonov vyplýva, že všetky systémy vývojom zabíjajú, uvoľňujú miesto novým, efektívnejším. Zánik klasického socializmu v Európe teda nič nehovorí o jeho chybách. Ako som už napísal, všetci ľudia raz zomrú, ale po pohrebe nezačneme uvažovať, že kde ten človek urobil zásadne chyby, keď zomrel.
…
Je to súčasť vývoja. Materiálny obsah, ekonomika má tendenciu rast, forma sa zakonzervovať, bez jej odumretia by vývoj nemohol pokračovať.
A v tomto smere sa Vy, p. Manda AP. dopustate metodologickej chyby. Namiesto uznania, že socializmus splnil svoju úlohu, vyčerpal svoj vývojový potenciál a po r. 1989 ho bolo potrebné nahradiť vyšším systémom (nie navratom do starého kapitalizmu), sa neustále pokúšate odhaľovať jeho chyby, ešte usilovnejsie ako antikomunisti, hoci sa žiada sústrediť sily na kvalitatívny civilizačný skok, formuláciu zásadne nového programu. Ak ale chcete vystúpiť z EU bez náhrady, novým požiadavkám nerozumiete.
Pán Antal, každý na to pozeráme z iného uhla, nehovoríme o tom istom. Zaujala ma posledná veta. Isto, chcem vystúpiť z EÚ a NATO, vy nie? Áno, treba ich nahradiť, netvrdím, že nie. Súčasné organizácie sú však z nášho pohľadu smrteľné, nereformovateľné, opustiť ich je nutnosť. Aby človek hľadal náhradu (vytváral) najskôr musí mať odhodlanie to urobiť. Chcieť utiecť je prvý krok.
Sani, vystúpenie z NATO treba presadzovať, aj keď to bude problém.
Vystúpenie z EU však môžu presadzovať len krcmovi mudrlanti.
Ani mne sa EU nepáči, ale nie kvôli integračnej charakteru, ale že je založená na star kapitalistickým základe, teda národnom ekonomickom priestore a záujmoch, čo vedie k premene integračného zoskupenia na imperium a tým snahám o vystúpenie.
Vidieť, že tu diskutujú neekonomovia, ktorí nechápu, že ekonomika, technológie nadobudli nadnárodnú úroveň, efektívne fungovanie si preto vyžaduje integrovať sa. Tým viac pre malé európske statiky, ak takú potrebu pociťuje aj Rusko, Čína, Brazília.
Toto nepochopil napr. ani Dubčeka, že socializmus mohol fungovať len na nadnárodnej úrovni, v integrovanom priestore, z čoho vyplývali aj záväzky voči členom, susedom. Ktorým sa z našich vyhlásení a krokov zjezili všetky vlasy a tak to aj dopadlo.
Dnes aj Briti ľutujú, že vystúpili, pretože to znamenalo úpadok.
Ak chceme vystúpiť z EU, treba mať náhradu. Nemáme ju a stúpenci vystúpenia nad ňou ani neuvažujú. Ruskom vedená EAEU je tiež založená na kap. základe a trpí ešte väčšími odstredivymi tendenciami, ako EU.
Takže Smer je v tomto pragmaticky a toto oceňujú aj voliči.
Ďakujem Vám za ochotu odpovedať. Dovoľte mi oponovať: Súhlasíte, že vystúpenie z NATO treba presadzovať, zároveň zástancov odchodu z EÚ označíte za krčmových mudrlantov. Nie sú však NATO a EÚ prepojené nádoby?
Odchod z EÚ je nevyhnutný, inak neprežijeme. Stojí na zlých základoch, zákerných, zhubných, je to rakovina, ktorá musí von. Integrácii áno, ale nie v tomto systéme. Ak USA ovláda Nemecko (a Japonsko), ovláda EÚ (Varoufakis), Každý, kto nejakým spôsobom idealizuje, alebo neodhaľuje podstatu týchto organizácii, je na strane nepriateľa ľudu. Práve toto robí Smer. Súhlasím s Vami, že sa chová pragmaticky, ale nie voči národu, občanom, ale v prospech seba. Niet väčšieho lumpa optikou ľavice, ako je Robert Fico. Pokiaľ bude politicky aktívny, nikdy nevznikne relevantná ľavicová sila. Smer je zabijak ľavice. Toto už je ako štokholmský syndróm, keď ľavičiari, komunisti sa bijú za Smer.
Súhlasíte s vystúpením z EÚ, ak bude náhrada. Pridávam sa. Lenže náhrada nebude, dokiaľ nebude ochota a vôľa občanov ju nájsť. Pokiaľ politické elity budú obhajovať, hoc aj kozmeticky kritizovať, zotrvanie, občan im uverí. Nazdávam sa, že akákoľvek alternatíva, oproti zotrvaniu, musí byť lepšia, ako zotrvanie v otroctve týchto pánov. Asi nateraz najreálnejšia alternatíva medzinárodnej spolupráce je BRICS. Nie, nie som ekonóm, ale nepočujem o tejto možnosti ani len diskusiu.
A teraz vlastný gól: keď sme už pri tom pragmatizme. Ľavica nemá v týchto voľbách stranu, ktorú by mohla voliť s vyhliadkou na zlepšenie situácie. Niet takej strany. 30. septembra môžeme voliť len osobnosti, individuality. A práve preto treba dať krúžok číslu 150. na kandidátke Smeru.
Sani, s tým vystúpením z NATO a EÚ úplný súhlas.
Iná vec je, že takéto niečo sa pod taktovkou SMERu nikdy nerealizuje. SMER dlhodobo sedí na dvoch stoličkách, snaží sa pacifikovať domáce obyvateľstvo občasnou patriotickou rétorikou, pritom však všetky zásadné nariadenia z Bruselu poslušne odhlasuje. Je to v podstate populisticko-centristická strana, ktorej hlavnými cieľmi sú zotrvanie pri moc (čo si vyžaduje nadbiehanie sociálne a patrioticky ladenému elektorátu), podieľanie sa na „prerozdeľovaní“ štátneho rozpočtu a eurofondov, aby som to jemne pomenoval, a zároveň vyhnutie sa otvorenému konfliktu s Bruselom a Washingtonom. A občasné opatrné poškuľovanie smerom k Moskve.
Áno, ja viem, robia to aj iní, áno, sú aj horšie strany než SMER. Len som tým chcel povedať, že niektoré veci od nich čakať netreba. A to vystúpenie z EÚ bude nesmierne ťažké a problémové, ale je to nevyhnutnosť. V opačnom prípade nás čaká ďalšia degradácia a nakoniec zánik.
Sani, keď tieto články , diskusie s názory čítajú ľudia a odborníci, musia sa chytať za hlavu. A komunisti sa dostali na úplný okraj spolocnosti. Nečudujem sa, ja som sa začal tiež vyjadrovať kriticky, pretože pritakavat tomu chaosu v myslení nemá zmysel.
Prečo by miesto chytania za hlavu neprispeli svojim pohľadom? Prečo mlčia?