Politická rovina
Rozhodujúcim nedostatkom činnosti strany bolo to, že strana namiesto nastolenia vlády, diktatúry proletariátu, teda nastolenia vlády pracujúceho ľudu, nastolila postupne vládu jednej politickej strany. Z redukcie diktatúry proletariátu na diktatúru KSČ pramenia všetky základné nedostatky bývalej formy socializmu. Strana existujúci socializmus nazývala „reálnym socializmom“, ale z hľadiska svojej podstaty to bol štátny socializmus. Dominantnú úlohu v budovaní socializmu neplnila robotnícka trieda, ale štát ovládaný KSČ.
Nesprávne realizovaná politická forma diktatúry proletariátu, redukovaná na moc strany a stranícko-štátneho aparátu, nutne viedla k izolácii strany od pracujúcich más, čo zákonite vyústilo nielen do porušovania individuálnej slobody občanov a demokracie, ale aj do porušovania princípov straníckej práce zakotvených v stanovách KSČ. Stranícky princíp demokratického centralizmu sa veľmi rýchlo premenil na jednostranný princíp centralizmu, ktorý obmedzoval aktívnu účasť aj radových členov strany na politike KSČ.
Samotný princíp diktatúry proletariátu sa pod vplyvom nesprávneho uplatňovania začal chápať predovšetkým ako mocenský prostriedok na boj proti nepriateľom štátu či komunistickej strany. V praxi sa jeho „organizačno-budovateľská“ funkcia, opierajúca sa o aktivitu pracujúcich začala nahrádzať povinnosťou plnenia zjazdových úloh strany. Ako však ukázala prax, budovať novú spoločnosť bez tvorivej slobodnej aktivity pracujúcich, len prostredníctvom cieľov nastoľovaných „vedúcou“ úlohou strany, nie je možné.
Ekonomická forma diktatúry proletariátu
Základom života každej spoločnosti je jej ekonomická sféra. Kto má moc v ekonomickej sfére, má moc aj v celej spoločnosti. Podľa princípu diktatúry proletariátu sa pracujúci ľud môže stať vládnucou silou len potiaľ, pokiaľ sa stane skutočným, spoločným vlastníkom výrobných prostriedkov. To sa však za celé obdobie socializmu u nás nerealizovalo.
Nesprávne uplatnenie politickej formy diktatúry proletariátu redukované na diktatúru strany sa v ekonomickej sfére objektivizovalo do jednostrannej nadvlády štátneho vlastníctva.
Proces zospoločenšťovania výrobných prostriedkov sa zasekol vo forme štátneho vlastníctva a nepokračoval ďalej, až na úroveň jednotlivých pracovných kolektívov tak, aby bola nastolená reálna účasť pracujúcich na riadení ekonomického a sociálneho rozvoja celej spoločnosti.
Výrobné prostriedky boli reálne premenené len na štátne vlastníctvo, s určujúcou úlohou štátu namiesto toho, aby zospoločenšťovanie vlastníctva realizovalo ústavu, t. j. aby sa vlastníci národného bohatstva, t. j. ľud, stal aj skutočným hospodárom na svojom vlastníctve.
Pracujúci, podľa ústavy vlastníci národného bohatstva, boli premenení len na štátnych zamestnancov, na vykonávateľov príkazov štátu. Tu je dôvod toho zvláštneho javu, ktorého sme boli svedkami v procese reštaurácie národného majetku do súkromných rúk, že proti uvedenému procesu sa pracujúci, teda podľa ústavy vlastníci, vôbec nepostavili. Ba naopak, mnohí si možno sľubovali, že súkromník bude pre nich lepším zamestnávateľom ako socialistický štát.
V uvedenej súvislosti je potrebné poznamenať, že v období socializmu sa poľnohospodárska forma výroby obyčajne hodnotila ako forma, ktorá je na nižšom stupni vývoja ako štátna, pretože sa opiera o skupinové vlastníctvo výrobných prostriedkov. Pravda však je, že pokiaľ štátna forma vlastníctva nie je súčasne aj všeľudovou formou vlastníctva, teda nie je formou jednoty všeobecného a zvláštneho záujmu pracujúcich, tak nepredstavuje oproti družstevnému vlastníctvu vyššiu formu.
Preto nie je náhoda, že z hľadiska riadenia výrobného procesu bolo družstevné vlastníctvo vyššie ako štátne. Na poľnohospodárskych družstvách mala rozhodujúce postavenie členská schôdza družstevníkov, ktorí volili svojich čelných predstaviteľov, posudzovali a rozhodovali o významných otázkach fungovania družstva. V štátnom podniku skutočné demokratické prvky jeho riadenia absentovali.
Socialistická demokracia
Nedostatok demokracie za socializmu nebol dôsledkom diktatúry proletariátu, ale bol dôsledkom jej deformovanej realizácie. Diktatúra proletariátu, pri svojom správnom uplatnení, nie je protikladom demokracie, ale naopak je formou skutočnej reálnej slobody a demokracie, je formou socialistickej demokracie.
Buržoázna demokracia je len vonkajšou formou diktatúry kapitálu či kapitalistov. Umožňuje slobodu človeka, ale len v tej miere, že jeho slobodné či demokratické rozhodnutia siahajú len po prah ekonomickej sféry, kde dominuje diktát súkromných vlastníkov, diktát medzinárodného kapitálu.
Ekonomickým jadrom socialistickej demokracie je spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, ktoré tvorí materiálny základ spoločného záujmu pracujúcich na demokratickom riadení celej spoločnosti v smere zlepšovania celkových ich životných podmienok.
Za socializmu, realizovaného na základe Marxovej idey diktatúry proletariátu, pracujúci nadobúdajú okrem politickej aj reálnu ekonomickú moc a pomocou demokratických foriem rozhodujú o pohybe celej spoločnosti. Správne uplatnená diktatúra proletariátu poskytuje občanom vyššiu formu slobody a demokracie, pretože im na rozdiel od buržoáznej slobody a demokracie poskytuje moc nad riadením celej spoločnosti.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Veľmi dobre napísané. K časti V politickej rovine, niet čo dodať. K ekonomickej časti by sa možno žiadalo pojednať o udrzatelnosti systému striktneho centrálneho planovania.
jednou z príčin rozpadu starovekého Egypta bolo zrušenie centrálneho plánovania
.. mne úplne stačí pozorovanie udržateľnosti jeho absencie..
Áno, nedostatočná flexibilita a malá výkonnosť systému založenému na direktívnom riadení a absencii trhu bola skutočne jednou z najzávažnejších príčin zlyhania socializmu. Aj keď radi nostalgicky spomíname na doby minulé, aj keď sa nám súčasný režim plným právom hnusí, aj tak by sme nemali strácať kontakt s realitou, nemali by sme si idealizovať pomery za socializmu. Minulý režim mal svoje svetlé stránky, ale aj tie menej svetlé, ba aj nejaké temné.
Podvedome sa mi tu vynára krásna myšlienka, ktorú si uvedomuje len veľmi málo ľudí, a to tá, že len nezadlžený človek je slobodným človekom a len nezadlžený národ je slobodným národom.
A ešte menej ľudí vie, že to bolo základom starovekej gréckej demokracie, lenže ani tá nebola dokonalá. Podmanených národov bolo veľa a slobodných ľudí bolo minimum, takže o vývoji spoločnosti tiež rozhodoval len veľmi úzky okruh občanov. A tak to ostalo dodnes. Mnohí sú presvedčení o tom, že nežijeme v demokracii. Ja zas tvrdím že žijeme v tej najčistejšej forme demokracie. Tiež o nás rozhoduje úzka skupina ľudí, i keď nie našich domácich. Na rozdiel od mnohých, ktorí síce tvrdia že konečne máme osobnú slobodu, si uvedomujem monetárne otroctvo národa – život väčšiny na dlh a neskutočne zadlžený štát. Pokiaľ nie je slobodný národ, ako môže byť slobodný jeho jednotlivec?!
Socialistická demokracia tiež mala svoje úskalia, ale bolo to tým, že svet bol bipolárny. To, že sme všetci nemohli všade cestovať, čo mnohí dodnes považujú za základ osobnej slobody, nebolo z väčšej časti zavinené postojom KSČ, ale sankciami, ktorá boli na nás uvalené západnými štátmi. Takže aj počas socializmu bola sloboda podmienená ekonomikou a to svetovou. Napriek tomu, že väčšina občanov mala tak vysokú životnú úroveň že nebola zadlžená rovnako ako štát, čiže technicky sme boli slobodní, ale ako národ sme neboli úplne vo všetkom sebestační, takže reálne mnohí mali pocit neslobody. Lenže takto vtedy svet fungoval tak v socialistickom ako aj kapitalistickom sektore. Vďaka západným sankciám si štát nemohol dovoliť valuty získané medzinárodným obchodom poskytnúť ľuďom na cestovanie aby sa zabavili. Samozrejme, na druhej strane aj keby bol dostatok valút, všetci by podľa vtedajších zákonov cestovať nemohli. Výjazdovú doložku zásadne nedostávali kriminálnici a závadové osoby naladené protirežimne. Ale to sa dialo tak na východe ako aj na západe.
Pokiaľ by neprišla perestrojka, určite by sa aj socialistická demokracia plne rozvinula na vyšší stupeň tak ako tá starogrécka, keď muži prestali považovať ženy za svoj majetok a tie sa tiež stali slobodnými občiankami s rovnakými právami ako majú muži
Chápem, že sa na obmedzenom priestore nedá ucelene a komplexne analyzovať všetky tendencie. Najmä, ak ich neposudzujeme v historickom kontexte, ale tendencie hodnotíme „absolútne“…
Mám, aj preto niektoré otázky:
Bolo možné rozvíjať sovietsku (ľudovú?, socialistickú?) demokraciu počas občianskej vojny, v II. svetovej vojne, po atómovej bombe v Hirošime, v studenej vojne?
Ako bolo možné, v prípade, že občianska spoločnosť nebola dostatočne vzdelaná a informovaná, pre riadenie (velenie!) v obrane revolúcie, bez prevzatia zodpovednosti ubrániť revolúciu?
Ak bolo nutné transformovať spoločnosť smerom ku komunizmu, čím bolo možné nahradiť (cit. “ Proces zospoločenšťovania výrobných prostriedkov sa zasekol vo forme štátneho vlastníctva“) štátne vlastníctvo?
A aj oponujem:
Problémom nebol – podľa mňa- nedostatok demokracie v spoločnosti („vedúca úloha strany“), ale nedostatok demokracie vo vnútri strany! Ak by členovia strany o politike strany rozhodovali, niesli by za ňu zodpovednosť! November ´89 ukázal, že ani Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS nebol ochotný nastaviť kožu a radšej „prebehol“…
Kde bolo 500 tisíc členov KSS v päť miliónovom Slovensku, keď ich vyhnal do „politickej emigrácie“ dav, vedený „Bratislavskou päťkou“ (v ktorej bol aj bývalý vedúci ideologického odd. ÚV KSS)?
Tvrdím teda, že problém „vedúcej úlohy“ bol sekundárny!
Primárnym problémom- podľa mňa- bola likvidácia demokracie v strane, ako dôsledok aj jej nekvalitnej základne! (Nedovzdelaní, triedne nezrelí a politicky neskúsení členovia, ktorí nepochopili politické ciele a úlohy komunistickej strany! )
Tvrdím aj, že nebol problém v štátnom vlastníctve, ale v tom, že kapacitne a technologicky nebol štát schopný všetko riadiť! Prečo bolo nutné – na rozdiel od poľnohospodárstva (kde to tiež
spôsobovalo problémy z „politického“ urýchľovania)- zoštátniť aj drobné manufaktúry, či živnosti? NEP ukázal, že bolo možné „kontrolovať“ ekonomiku prostredníctvom štátneho bankovníctva, veľkoobchodu a ďalšími nástrojmi, vrátane politickej moci (prokuratúra a súdy) regulovať špekuláciu.
Nejde o to viesť diskusiu o minulosti, ale z diskusie o nej, sa poučiť. Preto autorovi ďakujem za podnety k uvažovaniu, a čitateľom želám trpezlivosť pri premýšľaní o možnostiach lepšieho socializmu, a najmä definovaní komunizmu. Pretože socializmus bez cieľa, bez komunizmu je akademickým pretláčaním rúk, bez významu a bez nádeje na úspech!
Juraj, áno, asi tak.
„Problémom nebol – podľa mňa- nedostatok demokracie v spoločnosti („vedúca úloha strany“), ale nedostatok demokracie vo vnútri strany!“ – s tým sa dá len súhlasiť. Veď systém viacerých politických strán je charakteristický pre buržoázny parlamentarizmus. Je žiaľ príznačné, že býv. režim sa ho snažil (neúspešne) imitovať. Mám na mysli tú frašku so systémom viacerých strán v ČSSR, integrovaných v tzv. národnom fronte, čo za daných okolností pôsobilo skôr absurdne, až smiešne, a prispievalo k diskreditácii politického systému. Skutočne by bolo bývalo namiesto toho múdrejšie budovať reálnu „vnútrostranícku demokraciu“, teda reálne – širšiu distribúciu politickej moci + systém výberu najschopnejších kandidátov pre danú funkciu (meritokracia). Lenže systém už veľmi skoro akoby stratil schopnosť k vývoju a adaptácii, skostnatel a čoskoro už len konzervoval moc.
Tú absolútnu likvidáciu akejkoľvek tržnej spätnej väzby som už spomínal, spôsobila viditeľné zaostávanie za úrovňou konzumu (nie životnej úrovne, lebo to je niečo iné) Západu. Presnejšie najbohatších krajín Západu, nie kapitalizmu ako celku. Ale aj to stačilo.
Jurko, historickým aspektom a príčinám je možné sa venovať, až keď je odhalená systémová príčina pádu socializmu. Tá samozrejme vznikla sa určitých historických okolností a v ich rámci je možné skúmať, prečo sa vlastne diktatúra proletariátu uplatnila deformovane.
Ja som v svojom texte nehovoril o náhrade štátneho vlastníctva, ale o tom, že pokiaľ je obsahom štátu pracujúca trieda, potiaľ štátne vlastníctvo, ktoré zbavilo celú triedu možnosti ho aj riadiť, je fakticky vo vlastníctve nejakej elity, potom je to štát odtrhnutý od pracujúceho ľudu a teda stojí proti nemu a nie je nástrojom tohto ľudu. Je to deformovaný štát a ten je potrebné odstrániť.
Otázka či nedostatok demokracie v spoločnosti bol vyvolaný nedemokratickou povahou strany alebo deformáciou diktatúry proletariátu sa podobá otázke, čo bolo skôr, či sliepka alebo vajce.
Ja sa domnievam, že nedemokratická povaha strany je skôr dôsledkom zle uplatnenej diktatúry proletariátu, ktorá postavila stranu do výsadného postavenia v spoločnosti a tá sa následne prestala zaujímať o názor pracujúcich a nakoniec aj o názory svojich radových členov.
Opačný postup, teda začať nedemokratickou povahou strany a z toho odvodzovať nedemokratickú povahu spoločnosti by odporovalo jej cieľu budovať komunistickú spoločnosť ako spoločnosť slobodného rozvoja jej členov.
Reálny odklon od uvedenej idey môže byť dôsledkom jej chybnej politiky vyvolanej tlakom podmienok na ktoré nebol pripravená, ale nie jej nedemokratickou povahou.
Čo vlastne chceme a kam sa vlastne ako ľudstvo ženieme?! Ľudia potrebovali tisíce rokov, aby došli k dnešným dňom. A za tie tisíce rokov sa ľudia rozvíjali, rovnako ako rozvíjali a vylepšovali svoje spoločenské systémy.
My dnes po štyridsiatich rokoch dokážeme vyhlásiť, že systém, ktorý dal všetkým ľuďom sociálne istoty a odstránil biedu bol skostnatený?! To akože sa za tak krátku dobu vyčerpal a nemal perspektívu?
Alebo má snáď niekto dojem, že v minulosti si ľudia povedali, že teraz budeme budovať otrokársku spoločnosť, aby sme neskôr mohli vybudovať feudálnu a potom kapitalistickú?!
Kto by si pred pár desiatkami rokov pomyslel, že budeme mať mobily, internet, hodinky, ktoré budú sledovať náš zdravotný stav a zároveň ich budeme používať na množstvo iných vecí? To naozaj ľudia nesledujú, čo nám plánujú predstavitelia moci naservírovať vo veľmi krátkej budúcnosti a prečo dávajú ľuďom takéto „hračky“?
Chápete vôbec, že pokiaľ nezmiernime tempo tohto šialeného vývoja sami seba odsudzujeme k zániku?
Prečo by sme sa nemohli vrátiť a nechať rozvíjať reálny socializmus tak dlho ako by to bolo potrebné, a aby ľudia sami skonštatovali že je čas postúpiť vo vývoji o priečku vyššie? Alebo snáď máte pocit, že návrat ku kapitalizmu riadenému zbrojárskym a farmaceutickým priemyslom je pre ľudstvo budúcnosť?
Vrátiť sa! Iste je to nesmierne ťažké, nedá sa to zvládnuť ani za rok ani za dva, ale zvládnuť sa to dá!
P. Manda, Peter Zajac- Vanka to už niekoľkokrát vysvetlil, že nešlo o štátne vlastníctvo a štátne podniky, ale národné podniky, štát ich len spravoval. Nemohol ich napr .predať. preto bol v r. 1988 prijatý zákon o štátnom podniku, ktorým sa národné podniky premenili na štátne podniky štát ich mohol začať predávať.
Pozrite si český Budvar, ktorý kvôli tahaniciam tuší m o značku zostal národným podnikom a štát ho nemôže privatizovať.
Uz zopárkrát ste to takto postavili, to znamená, že Petra ste odignorovali.
Vraj socializmus bol nevykonny.To tu diskutujú sami antikomunisti, s cieľom znevažovať socializmus?
Peter v článkoch a diskusiách niekoľkokrát ukázal ekonomický prínos socializmu.
…
Ak chceme diskutovať o výkonnosti socializmu, treba si pozrieť najpoužívanejších učebnicu ekonómie od Samuelsona, na s.404, buď 1992 píše, že centrálne riadená sovietska ekonomika v období 1928,-1987 rástla priemerné ročné o 4, 3 percenta, čím prevyšovala výkonnosť všetkých ekonomík okrem Japonská…
…
Pri použití marxistickej dialektickomaterialistickej metódy pochopime, že problém nebol ani v štátnej ani centrálne plánovanej ekonomike.
Problém je v myslení ľudí, že sa nevyvíja dialekrickou s pohybom materiálnej základné. Som zvedavý, kto by dokázal bez centrálne plánovanej ekonomiky sústrediť obrovské materiálne, finančné a ľudské zdroje na tak obrovskú prestavbu spoločnosti. MUDr i pri Pc asi áno.
Treba si preštudovať aj prvotnú akumulaciu kapitálu, pod krytom centralizovaného absolutizmu znamenal oveľa masovejsi proces.
Dnes Čína alebo Rusko dokážu efektívnejšie reagovať na aktuálne strategické vyzvy
…
Prečo štátna ekonomika, štátny socializmus? Znovu si treba preštudovať ekonomický vývoj. Po r. 1848 sa klasicky kapitalizmus voľnej súťaže ponoril do krízy, vyčerpal svoj potenciál, čo sa prejavilo v krízach x nadvyfoby. Kapitál na to reagoval centralizáciu a koncentráciou, začali vznikať monopoly. Štát na to reagoval protimonopolnymi zákonmi a po r. 1928 štátnym vlastníctvom a štátnou reguláciou, pretože štátne monopoly mal pod kontrolou.
Ivan, treba študovať Číňanov. Oni by nikdy tak natvrdlo nepostavili problém striktného, teda direktivndho centrálneho plánovania, ako Europania. Určitej dobe, určitej vývojovej fáze, tu konkrétne prvotnej budovateľskej fáze socializmu zodpovedali direktivne riadenie. Jeho potreba sa zmenšila po r
1968 a po r. 1989 sa znovu zmenšila, alebo vymizla. Ale to neznamená, že v 50tich rokoch nemalo svoj význam.
Číňania tieto otázky stávajú inak. Vidia prechodnost, docasnost nejakej metódy. a preto z večera do rána sú schopní to zmeniť, nevedú takéto nezmyselné, ťažkopádne európske diskusie. Už aj mňa boli z týchto tazkopadnych postojov hlava.
Inak povedané, všetko je relatívne.
Nesúhlasím ale s vami v tom, že táto diskusia je nezmyselná a ťažkopádna. Pán Antal, mali by ste sa z nej tešiť. Ja si cením práve to, že sú tu rôzne názory, aj keď diskutujúci sú si svetonázorovo blízko. Myslím, že tu diskutujúci patria do tej kategórie ľudí, ktorí vidia optimálny vývoj spoločnosti v zlepšovaní socializmu, nie v jeho negácii.
Zvlášť oceňujem erudovanosť a kultivovaný spôsob diskusie, čo inde nenájdete. Občas prebehnem aj iné webstránky, ale väčšinou sa tam diskusiu neoplatí čítať. Pravidelne sa to po pár vetách zvrhne na súboj diskutujúcich, že kto z nich je väčší idiot. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť p. Kulikovú. Všimli ste si ten vývoj, že už neinformuje tých, ktorí majú iný názor, že sú nechápaví hlupáci ? Že diskusia prestala byť (dúfam) pre ňu zbytočná a kladie konštruktívne otázky ? Mimochodom, ten jej postreh o zadĺžení jednotlivcov aj celých národov.
Nie je toto práve jedna z hlavných príčin, prečo práve u mladých ľudí socialistické ideály nerezonujú ? Oni chcú mať všetko hneď, ako hovorí reklama – tu a teraz ! Keď počúvajú rozprávanie svojich starých rodičov, ako si oni za socializmu museli na všetko najskôr zarobiť, až potom si to mohli kúpiť, tak z toho urobia jednoznačný záver – tak takýto režim nie je nič pre mňa.
A mám otázku, asi na národohospodárov – nebolo by bývalo pre socialistický režim výhodné urobiť to isté a poskytovať aj spotrebiteľské úvery jednotlivcom v tak masívnom rozsahu ako sa to deje teraz ? Utiahla by to ekonomika štátu, za predpokladu, že by sa ustrážila korupcia v bankách ? Pretože benefity pre režim by z toho boli jednoznačné.
Ivan láskavo si prestaňte o mňa otierať jazyk! Povedala som Vám snáď niekedy že ste nechápavý hlupák?! Povedala som to snáď niekomu inému?! Prečo sa neobujete do Petra, že sa mi opovážil povedať to, čo slušný človek nehovorí?! Už som Vás niekoľkokrát žiadala aby ste sa o mne nezmieňovali, ale akosi Vám to nedá! Vôbec nechápem, prečo ma musíte neustále spomínať a absolútne nie k danej téme. Nešprtajte do mňa a nebudete mať pocit že ťaháte za kratší koniec! Nereagujte prosím!
P.S. Je také nepísané pravidlo, že pokiaľ nikoho neoslovím a neodpovedám vo vlákne, tak komentár je všeobecný, i keď dotyčný vie že patrí jemu, ale autor komentára nechce pokračovať v diskusii. Riaďte sa tým prosím!
Tak tak, hlavne s kľudom, veď nejde o život 🙂
K tomu masívnemu pumpovaniu peňazí do soc. ekonomiky pomocou širokej ponuky pôžičiek. Podľa mňa by to viedlo k ešte vyššiemu deficitu tovarov, než bol. Pretože ekonomika socializmu sovietskeho typu bola už z princípu deficitnou ekonomikou. Keďže chýbala tržná spätná väzba. naliatie peňazí do ekonomiky by nestimulovalo nárast produkcie (na rozdiel od kapitalizmu), ale viedlo by k inflácii a nedostatku tovarov resp. služieb.
.. a čo tak namiesto čakania na neexistujúcu tržnú spätnú väzbu, naplánovať adresne výrobu adekvátne plánovaným adresným pôžičkám?
Tak oni sa aj tak celý čas existencie socializmu usilovali „naplánovať adresne výrobu“, len im to nie veľmi vychádzalo 🙂
Pri skúmaní histórie (vlastných a sprostredkovaných skúsenosti) nejde primárne o známkovanie, váženie a obviňovanie, či obranu režimov. Ak je magistra vitae (historia), tak ide najmä o osvojenie si predností a odstránenie minulých chýb. Dialektikom naviac pomáha schopnosť vidieť súvislosti a mieru prítomnosti jednotlivých faktorov. Aj Milan identifikoval, že reálny socializmus degeneroval na ústup od správy národného, na zoštátnenie národného majetku. Potvrdzuje tým, že táto tendencia bola prítomná v etatizme „reálneho socializmu“ ( na zákon o premene n.p. na š.p. nielen nadväzovala „privatizácia“, ale zákonu predchádzala aj diskusia a bol vyjadrením presvedčenia, že tadiaľ vedie cesta….) Dovolím si tvrdiť, že politickej kontrarevolúcií predchádza „kontrarevolúcia“ v politickej ekonómii… Vraj direktívne riadenie je negatívum socializmu?! Sic! Nie jeho optimalizácia, obsah a forma. Akoby existovalo iné riadenie – „nedirektívne“… Osvetové riadenie? Výrobná demokracia (budeme pestovať jahody, lebo sú chutnejšie než kukurica)? Nové palivo do reaktorov navezieme, až sa dohodnú strážnici s bufetárkou (majú väčšinu!)? Katastrofou bolo, že politická ekonómia socializmu sa redukovala na zrušenie súkromného vlastníctva kapitálu. Tým začala aj skončila. A keď nevyriešila novú organizáciu práce, po rokoch a kampaniach „novej ekonomickej politiky“ rezignovali socialistickí ekonómovia a konvertovali (konvergovali!).
Juraj, ťažko obviňovať socialistické elity, že prechod v r. 1989 nezvládli, ak aj 33rokov po mame problém naformulovať riešenia, cesty, program.
Tendencia k odstatneniu bola prirodzená. Predpokladal ju aj marxizmus ako odumieranie štátu. Nie v zmysle jeho likvidácie, ale odumretia jeho mocenskopotlacatelskej funkcie a posilnenia hospodarskoorganizatorskej. Lenin o Tom píše v Štát a revolúcia.
Predpokladom bolo vybudovanie vlastnej sociálno-ekonomickej základné, až vtedy bolo možné posilniť hospodarskoorganizatorskej f. na úkor mocenskej.
Odstatnenie znamenalo aj prevod nestrategickych podnikov na regionálne, obecné, zamestnanecké, družstevné podniky ale kľudne aj súkromné podniky.. Touto cestou išla Čína, vzniklo tam množstvo obecných podnikov. Ako viem, tak aj Huawei je zamestnaneckú spoločnosťou.
U nás sa tento proces pod vplyvom západnéj privatizácie, chamtivosti, ap. zvrhol na totálnu privatizaciu.
Čína na rozdiel od Gorbacova a nás si tento proces odstatnenia udržala pod kontrolou.
Jurko, Tvoj názor na demokraciu v ekonomike si pletie dve podstatné odlišné veci. Jedna vec je riadenie samotného technického procesu výroby a úplne inou vecou je vlastnícke riadenie ekonomického procesu. Samotný vlastník výrobných prostriedkov nemá dôvod a nemá ani ako zasahovať do do technického procesu výroby tovaru, pretože ten je jednoznačne daný tým čo sa vyrába a akou technológiou sa vyrába. Preto Tvoj príklad s vrátnikom a bufetárkou je zábavný, ale nevyjadruje žiadnu črtu toho, čo nazývaš výrobnou demokraciou.
V dejinách nie je žiadnou zvláštnosťou, že ten istý technologický proces výroby bol raz z hľadiska svojej ekonomicko-vlastníckej podstaty feudálnym, potom kapitalistickým či dokonca socialistickým, v prípade poľnohospodárskej výroby to nebolo nič zvláštne. Teda na samotnom technickom procese výroby nie je možné vidieť, v akých ekonomicko-vlastníckych vzťahoch sa realizuje, pretože s ním bezprostredne nesúvisí.
V prípade, že by robotníckemu kolektívu bolo zverené riadenie nejakého podniku, v rámci budovania komunistickej spoločnosti, tak ich úloha by spočíval v tom, aby rozhodovali o tom, kto bude riadiť podnik po technickej stránke, kto po ekonomickej a pod., museli by schvaľovať koľko z nadobudnutej hodnoty po odvedení odvodov štátu je potrebné dať na mzdy, koľko dať do investícii, ako ďalej rozvíjať podnik a pod.
Schôdza pracujúcich ako najvyšší vlastnícky orgán by nezasahovala do riadenia samotného výrobného procesu jednoducho preto, že by to bolo proti ich spoločnému záujmu.
Proces samotnej výroby po technickej stránke sa riadi direktívne, pretože je nutné koordinovať prácu rozmanitých profesií tak, aby na konci bol požadovaný výrobok. Ale vlastnícke riadenie podniku sa venuje základným ekonomickým podmienkam výroby a nie jej riadeniu.
Dúfajme, že druhý pokus bude úspešný. Už to bol zázrak, že to vydržalo tak dlho. Treba sa z chýb poučiť a neopakovať ich. Kapitalizmus musí zákonite padnúť. Je to dané historickou skúsenosťou. Prvotnopospolná spoločnosť, otrokárska spoločnosť, feudálna spoločnosť, kapitalistická spoločnosť, imperialistická spoločnosť tú dnes prežívame. Socialistická spoločnosť prišla predčasne, preto nebola schopná dlhšie vydržať a nahradila ju imperialistická. 30 rokov vojen vo svete pod vedením USA a jej zločineckej teroristickej organizácie NATO. Teraz im RF dá do rypákov a bude konečne pokoj.
Ivan, aj ja hovorím, že diskusie sú potrebné. Ale v dobe historického zlomu, kedy je potrebné formulovať črty novej civilizácie a v predvolebnej dobe, kedy je potrebné formulovať program a východiská, začať diskusiu o Tom, aký bol socializmus chybný, nedemokratický a treba sa ľuďom ospravedlniť, mi pripadá čudesné. Vlastne sa dávajú argumenty k tomu, aby bola KSS a socializmus zakázané a bude po aktivite.
…
Ťažkopádne preto, že sa neplodne diskusie vedú vyše tridsať rokov bez výsledku. Číňania by problém direktivndho plánovania, tuhej centralizácie a tuhého zoštátnenie vyriešili veľmi pružné, dialekticky- v minulosti boli potrebné a nutné, dnes nie, treba zmeniť metódy.
..
Poučenie z histórie neznamená, že ho zredukujem na môj súčasný pohľad na daný úsek dejín.
Ja som si preštudoval logiku, princípy vývoja ľudskej spoločnosti vcelku, ale aj logiku vývoja biologickej, chemickej, astrofyzikalnej formy, keďže aj socializmus sa mohol vyvíjať len podľa všeobecného programu a princípov. A toto poučenie z histórie mi ukázalo, že socializmus sa vyvíjal v súlade s týmito princípmi, programom. Ale samozrejme nie v súlade s utopickymi, idealizovanymi, náboženskými predstavami.
…
To, že sa viacerým dnes ukazuje, že socializmus by mal byť dnes plne demokratický, s čím ja plne súhlasím, ale vôbec neznamená, že na inej materiálnej základní mal byť taký. To je neprípustné prenášanie terajsich postojov do minulosti. To nie je poučenie z histórie, ale typický európsky pokus vtlačiť veciam moje postoje, hodnoty.
Ako napísal p. Manda, marxizmus zdôraznil potrebu vybudovat svoju sociálno-ekonomickej základnú, čo je nemožné bez centralizovaného riadenia a krátenia osobnej spotreby v prospech investícií do ťažkého priemyslu, infrastruktury.
Až keď sa dosiahne táto úroveň, je vybudovaná vlastná vyrobnotechnologicka Základná a socializmus začínajú spolu držať vlastné sociálne a ekonomické väzby, sily (70, 80. roky), je možné uvoľňovať, demokratizovat, prechádzať od direktivnych metód k ekonomickým, trhovým.
LL, problém týchto úvah spočíva v tom, že považujete konzumnu spoločnosť za vyspelú. Konzumna spol. je však spoločnosť zostupne, v úpadku. Typický prípad blahobytnej Rímskej ríše.
…
Socialistická ekonomika v klasickej podobe, tak ako všetky klasické podoby systémov, masívne investovali do rastu, nespotrebnej produkcie, preto boli nedostatkové, asketicke. Pozrite si práce sociológov, ktorí klasicky kap. opisujú ako asketicke.
…
Každá spol forma, väzba, tak ako všetky prírodné, chemické väzby, je schopná viazať len určené množstvo energie, materie. Ak naplní ek. rastom svoju kapacitu, začne mať problém s nadvyrobou, nevie ju viazať, spotrebovať. Problém nadvyfoby rieši 1.revolucnou zmenou kvality (zmena kap. na soc.), 2. evolúciou cestou, prispôsobenie reformami novej forme (socializovany kap.) a preorientovanim investícií do osobnej spotreby, konzumu. To je ale slepá vývojová cesta, v určitom bode sa úplne vycerpa a daný systém sa úplne vycerpa, rozloží. Tento proces práve pozorujeme u kapitalistického Západu. Ak sa mu nepodarí paraziticky vycúvať zdroje Ruska, Číny, úplne sa rozloží ako Rímska ríša.
S tým ja ale súhlasím, „vyspelosť“ sa dá definovať rôznymi spôsobmi. Ja osobne ju nestotožňujem s mierou konzumu. Skôr by som navrhoval kritériá ako „kvalita života“, „udržateľný rozvoj spoločnosti“, „bezpečnosť a dôvera v zajtrajší deň“ a podobne. Rozhodne si nemyslím, že by ľuďom bol k prospechu nadmerný konzum, pretože tento vedie k hedonizmu a mravnej a intelektuálnej degenerácii.
Na druhej strane ale:
Takto to žiaľ minulý režim nebol nikdy schopný zadefinovať a akcentovať v ideologickej rovine. Všeobecne sa skôr deklarovala snaha „dobehnúť a predbehnúť“, čo viedlo k nezmyselným pretekom na jednej strane a k zanedbávaniu iných vecí na strane druhej. Môžeme ich nazvať „vyššími cieľmi ľudského života“. Žiaľ, príliš sa aj u nás kládol dôraz na konzum, aj keď „socialistický“. Výsledkom bolo, ako píše kdesi Juraj Janošovský, že „súdruhovia zostali sedieť na svojich kopách uhlia“. Zrejme tu zohral svoju úlohu materializmus a ekonomizmus komunistickej ideológie, navyše až príliš často vulgarizovaný.
Takže:
1) čo najvyššia produkcia a s ňou spojený konzum boli definované ako prioritné ciele, a to aj v súťaži s kapitalistickým Západom
2) tieto ciele sa však (vcelku zákonite) plniť nedarilo, Západ v týchto veciach dominoval
3) vzhľadom k obom vyššie uvedeným bodom sa toto v spoločnosti považovalo za zlyhanie socializmu, za jeho prehru s kapitalistickým Západom, hoci, ako správne píšete, vec je relatívna. Ale ľudia to vtedy proste tak brali. Spomínam osobne na rôzne katalógy z Nemecka, ktoré tu v 80. rokoch kolovali a na ktoré ľudia hľadeli so zbožným obdivom.
Vyššie uvedené sa dá považovať skôr za zlyhanie v oblasti ideológie a propagandy. Reálne sa ale nižšia výkonnosť centrálne plánovaného hospodárstva premietala aj do oslabenia kľúčových odvetví hospodárstva, aj keď nie v takej miere ako v oblasti širokého konzumu (tj. tzv. ľahkého priemyslu). Ako príklad spomeniem kybernetiku / oblasť digitalizácie, v ktorom východný blok značne zaostával. V podstate čo fungovalo, bol zbrojársky sektor a na neho naviazané odvetvia. S ostatnými vecami to bolo zložitejšie. Veď transformácia Ruska na „surovinový prídavok“ sa začala veľmi skoro, ešte za neskorého socializmu. Už socialistický štát sa začal neúmerne spoliehať na zisky z predaja nerastných surovín, najmä ropy a plynu, na úkor rozvoja vnútornej ekonomiky (konkurencieschopnosť našich výrobkov na západných trhoch je osobitná téma).
LL, práve o to ide, že problém spočíva v nedostatočnosti našich poznatkov a nie nedostatočnosti socializmu. Chceme socializmu vnútiť naše subjektívne predstavy , hoci v jeho programe neboli.
V 80-tom sa zdalo, že socializmus prehráva s kap., a plánovanie treba nahradiť trhovým systémom. Že musíme ísť západnou cestou. Chýba poznania, ktorá sa dnes prejavuje aj praktický.
…
Všetky systémy sa vyvíjajú podľa spoločného programu, takže zhoda vývoja je prirodzená.
Ako už bolo povedané, každý systém musí najprv vybudovať svoju sociálno-ekonomicku zakladnu, čo nejde bez centralizovaného riadenia. Nebolnicky systém za pomoci despocii, kapitalizmus za pomoci absolutizmu, socializmus za pomoci DP..
Po vybudovaní svojej základné každý systém začne uvoľňovať centralizované riadenie, posilňovať trhové nástroje. Prirodzené to v 80. rokoch začal robiť aj soc., čo sa považovalo za prehru a začala sa totálna orientácia na kapitalizmus.
Čo je nezmysel, nešlo o žiadnu prehru. Trh nevymyslel kapitalizmus, vznikol spolu s deľbou práce pred 5 tisíc rokmi. Len ma rôzne podoby, voľný trh, direktivne riadený trh, regulovaný trh.
…
Takže posilnenie trhových, ekonomických nástrojov na úkor direktivnych nebolo ústupom od soc., len súčasťou jeho prirodzeného vývoja.
Perfektna diskusia ktorú vyprovokoval pan Manda svojim hodnotenim spolicnosti.
Mozno by pomohlo diskusii keby autor zadefinoval protipoly – diktaturu na jednej strane a demokraciu na strane protipolu. Medzi tymito idealnymi stavmi existuje nekonecny pocet stavov….otazka znie ako urcit objektivnymi ukazovatelmi v ktorom konkretnom stave sa spolocnosť nachadza.
Je ale nutne si odpovedat na zakladnu otazku: je clovek a spolocnost sucastou prirody alebo chapeme spolocnost mimo prirodu a jej zakony?
Terminologia pouzita panom Mandom je skor z obdobia kedy spolocnost svojim popisom nezahrnovala limity dane zakonmi prirody.
Posun v poznani je ze dnes mame k dispozicii modely zivych systemov v dvoch podobach: teoria chaosu a yeoria komplexnych adaptivnych systemov.
Uzasny posun v neurobiologii a psychologii umoznil spoznat inym sposobom vlastnosti cloveka a tym aj spolocnosti.
Paul Ormerod uz v polovici 90tych rokov napisal publikaciu The death od Economics cim vyjadril len to ze ekonom8a ponuky a dopytu plati v uzk9m intervale okolo rovnovazneho bodu co je prilis malo aby popisala vyvoj spolicnosti.
Prelomova publikacia DeMesquita Dictator “ s handbook ukazuje ze forma neurcije obsah ale naopak obsah politik na trhoch kde sa prerozdeluju zdroje spolocnosti je nezavisly od formy – uvadza Singapoore ako priklad diktatury ktotej obsahom je demokracia.
Klucovou otazkou pre mna je vystizna definicia pojmu demokracie a zaroven sposob merania stavu spolocnosti .
Mozno vyjasnenie tychto pojmov by prinieslo dalsi rozmer do ohromne zaujimavej diskusie ktorú pan Mamda inicializoval.
Tou dalsou by bola otazka ako konstruovat trhy co je logicky dosledok definicie demokracie a jej metania.
D. Lukasik – pokiaľ ide o definície diktatúry a demokracie a držíme sa klasiky, tak demokracia je tam, kde vôľa väčšiny spoločnosti rozhoduje o základných otázkach existencie daného spoločenstva. Vec možno vyjadriť aj tak, že rozhodnutie väčšiny je diktátom väčšiny nad menšinou a tak demokracia je aj diktatúrou, ale väčšiny. Tam kde vládne vôľa menšiny, hovoríme o diktatúre, pretože vôľa menšiny nanucuje väčšine svoje riešenia.
Vo svojom vnútri, pokiaľ diktatúra nie je len diktatúrou jednej osoby, ale viacerých, ale nie väčšiny, tak v sebe môže mať aj prvky demokracie.
Nahliadané z hľadiska kvantity, spoločnosť je tým demokratickejšia, čím záujem väčšej časti spoločnosti rozhoduje o jej pohybe a čím je záujem, ktorý rozhoduje o jej pohybe výrazom menšej časti obyvateľstva, tým je tam demokracia menšia a naopak, narastá diktatúra.
Maximálna demokracia by znamenala, že spoločnosť sa rozvíja na základe spoločnej vôle všetkých občanov. Minimálna demokracia t.j. čistá diktatúra je tam, kde vládne jeden vodca celej spoločnosti.
Vaša otázka či sa spoločnosť chápe ako súčasť prírody alebo ako niečo čo je mimo prírody a jej zákony, je podľa môjho poznania zle položenou otázkou.
Spoločnosť vzniká v lone prírody a nech sa akokoľvek rozvíja, nikdy sa nemôže dostať mimo zákony prírody, ale to neznamená, že by sa vlastný pohyb spoločnosti neriadil jej vlastnými, špecifickými zákonmi, ktoré nie sú zákonmi prírody, ale zákonmi spoločnosti alebo inak povedané, zákonmi „ľudskej“, človekom vytvorenej prírody. Nie nadarmo sa tradične spoločnosť chápala ako tzv. druhá, t.j. človekom vytvorená príroda. Zákony ekonómie, sociálneho života, politiky atď. nie sú prírodné zákony, ale spoločenské zákony.
Nie som toho názoru, že by sa z neurobiológie a psychológie mohli odvodzovať vlastnosti spoločnosti. Spoločnosť je síce živým celkom zloženým z ľudí, ale „život“ spoločnosti, jej rast a rozvoj nemá povahu biologického života, biologického rastu a rozvoja, ale povahu rozvoja spoločenského života.
Život spoločnosti v jej základnej podobe má povahu neustále pulzujúceho celku, pretože to, čo sa každý deň spotrebováva je potrebné každodenne nanovo vyprodukovať. Jej „život“ sa opiera predovšetkým o ekonomické zákony výroby a spotreby, ktoré následne podstatným spôsobom ovplyvňujú aj ďalšie zákony pohybu spoločnosti.
Medzi zákonmi prírody a spoločnosti, najmä v období kapitalizmu je zjavný rozpor v tom, že zákony kapitalistickej spoločnosti, zákony zisku nerešpektujú prírodu a dlhodobo ju poškodzujú. Žiadny green deal na báze kapitalizmu, ako to jasne dokladá „zelená politika“ v EÚ, uplatňovaná aj u nás nie je možná.
Racionálny vzťah medzi prírodou a spoločnosťou je možné nastoliť podľa Marxa len v komunistickej spoločnosti, kde výroba nebude hnaná ziskom a cieľom spoločnosti nebude zvyšovanie spotreby, ale sebarealizácia človeka.
Otázka jednoty človeka a prírody je dobré položenou otazkou. Pretože je to otázka, nakoľko vychádzame z vedy, objektívneho poznania alebo skôr náboženského kladenia dôrazu na morálku, hodnoty. Náboženstvo oddeľuje človeka a prírody, príroda má človeku len slúžiť.
A tu je problém uvažovania p. Mandu, v duchu európskeho kladenia dôrazu na hodnoty a nie na vedu, poznatky kladie dôraz na demokraciu, subjektívne pocity, ako by to malo vyzerať. Je to natlačanie našich myšlienkových konštrukcií realite, namiesto toho, aby sme skumali princípy, na ktorých funguje tento svet, príroda.
…
Všeobecné plátne pre prírodu i človeka sú dialekticky- zákony. Zákon súladu VV úrovni VS je len uplatnením zákona premeny kvant. zmien na kvalit. On rozhodol o r. 1989, nie nesprávne uplatňovanie DP.
Práve ekonomické zákony nás prepájajú s prírodou, nakoľko ide o zákony vývoja materiálnych objektov. Všetky systémy sa snažia maximalizovat svoj prospech, zisk, PR minimalizovani výdaja energie.
Integrácia, globalizácia je založená na Tom istom princípe ako spojenie atómov do molekuly, spoločné využívanie niečoho, úspora energie, nákladov.
Úlohou, poslaním človeka v živote je práve neísť po prúde, odporovať tlaku materiálneho sveta, jeho zákonitostiam a riadiť sa práve tou morálkou a hodnotami, ktoré spomínate. Áno, v istom zmysle človek bojuje proti „prírode“. To ho aj odlišuje od zvieraťa, ktoré proti nej bojovať nemôže, je „prírode“ v plnej miere podriadené.
Snaha nadmieru vyzdvihovať prírodné vedy a snažiť sa z nich odvodzovať hodnoty a morálku, prípadne ich úplne poprieť, vedie nakoniec zákonite k sociáldarwinizmu a politickým prúdom z neho odvodeným. Ku cti sovietskeho socializmu musím povedať, že takýmto tendenciám dosť vytrvalo vzdoroval, hoci scientizmu, preceňovania úlohy a výpovednej hodnoty najmä prírodných vied sa ani on nevyhol (čo pri vtedajšom protežovanom materializme a štátnom ateizme veľmi neudivuje). Ale k otvorenému sociáldarwinizmu sa nakoniec neprepracoval.
Pán Antal – tak ako v otázkach „odprosovania“ a „záškodníctva“, tak aj teraz si vymýšľate, že uvažujem „v duchu európskeho kladenia dôrazu na hodnoty a nie na vedu“ a kladenie dôrazu na demokraciu je podľa vás kladením dôrazu na subjektívne pocity, je to „natláčanie našich myšlienkových konštrukcií realite“. Ako obyčajne, Vašim úvahám chýba nie len logika, ale hlavne vecná argumentácia, opierajúca sa o moje texty.
Hĺbka Vášho poznania sa ukazuje vo Vašom tvrdení, že „ekonomické zákony nás prepájajú s prírodou, nakoľko ide o zákony vývoja materiálnych objektov“. Vo Vašom tvrdení akosi prehliadate, že jadrom zmeny materiálnych objektov v rámci ekonomických zákonov je to, že materiálnym objektom človek praktickou činnosťou, t.j. prácou „natláča myšlienkovú konštrukciu“ a mení ich podľa obrazu svojich predstáv na úžitkové predmety. Prírodné zákony menia materiálne objekty živelne na rozdiel od človeka, ktorý ich mení svojou cieľavedomou prácou. A v tomto smere sa prírodné zákony podstatne odlišujú od spoločenských zákonov. Sú si protikladné a nie jednotné. Spoločenské sú výsledkom pôsobenia praktickej činnosti človeka a prírodné zákony sú človeku dané, samotnou prírodou.
Podobne v prípade budovania komunistickej spoločnosti pracujúcim neostane nič iné, ako „natláčať svoje teoretické konštrukcie“ spoločenskej realite a podľa týchto konštrukcií ju meniť. Ak sa opierajú o nesprávnu konštrukciu, tak ako v prípade tzv. reálneho socializmu, tak budovanie novej spoločnosti skončí fiaskom.
Komunizmus prirodzeným pôsobením prírodných zákonov nevznikne, ale môže vzniknúť len uvedomelou jednotnou teoreticko-praktickou aktivitou pracujúcich.
Ja som nehovoril o priorite prírodných zákonov, ale jednote prírodných a spoločenských.
Bozstva vznikli aj preto, že aj absolútni vládcovia videli, že nad nimi stoja oveľa silnejšie sily, proti ktorým je človek bezmocný.
Napr. digitálna ekonomika nevznikla zo vzduchu, ale poznaním a uplatnením prírodných princípov.
Potrebujeme viac poznať o správaní sa a tokoch energií. Aj kvôli takej civilizačnej pohrome, akú predstavovala pandémia. Aby sa vírus, či prirodzený alebo umelý, musí mať k tomu podmienky. A tie súvisia s dejinnymi cyklami, striedaním SEF. Ktoré sú poznačené revolúcia mi, povstania mi, vojnami a teda oslabenou imunitou ľudí. Teraz táto podmienka chýbala. Druhou podmienkou je dostatok voľnej energie, len vtedy sa môže masovo množiť.
Do nášho vesmíru prúdi voľná energia, ktorá spôsobuje rozpoznanie vesmíru. Táto sa viaže stále do novších, vyšších, efektívnejšieho programov, systémov.
Pri striedaní systémov tento program môže dlhšie absentovať, preto je dostatok energie pre vedľajšie, staršie systémy.
Po r. 1989 civilizácia prakticky zastavila svoj vývoj, ústavy väčšiny štátov EU obsahujú nemennost, ešte aj KS mimo KS Číny sú konzervatívne, nie progresívne. Nečudo, že po r. 1989 existuje dostatok voľnej energie pre vznik a šírenie nových vírusov. A ďalšie budú pribúdať. Tento proces potrebujeme lepšie preskúmať, inak sa prírodné procesy úplne vymknúť spod dosahu človeka, napr aj počasie.
November 1989 nebol o chybách socializmu, ale o potrebe prejsť na novú civilizačný úroveň, globálnu formu.
Čo sa týka materializmu, ja osobne som veľmi duchovný clovek. Ale duchovnost pre mňa to sú najma oznatky.
Naopak, Europania, aj Slováci podľahli konzumu, ale pritom hovoria o hodnotách.
Absurdnosť tejto situácie sa prejavila v tom, vsadila na hodnoty, nie poznatky nie lacné energie z Ruska. Skutočné dochádza k dematerializacii, deindustrializacii, Európa sa stáva nevyznamnou.
Není bolševik jako bolševik aneb co reálně znamená „Stalin zradil marxistickou revoluci“
Více zde: https://leva–net-webnode-cz.translate.goog/products/neni-bolsevik-jako-bolsevik-aneb-co-doopravdy-znamena-stalin-zradil-marxistickou-revoluci/?_x_tr_sch=http&_x_tr_sl=cs&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=sc