V súčasnosti sa slovenské médiá, ale aj politici a ekonómovia snažia zhodnotiť výsledky, ktoré dosiahol premiér SR na minulotýždňovom rokovaní lídrov EÚ v Bruseli. Nezávisle od doteraz prezentovaných hodnotení možno povedať, že výstupy z tohto významného rokovania sú veľmi podobné výstupom z diplomovej práce predsedu vlády SR. Keďže už pred dvadsiatimi rokmi sa ako študent vysokej školy presvedčil, že pôžička je jedným z najlepších riešení, ako napísať diplomovú prácu, pokračoval v tomto trende aj na rokovaniach v Bruseli o spôsobe poskytovania finančnej pomoci EÚ jej členským krajinám v nasledujúcom programovom období. Zrejme inšpirovaný myšlienkou známeho francúzskeho spisovateľa, ktorý tvrdil, že ľudský život je jeden veľký úver, slovenský predseda vlády navrhol, aby sa nenávratná finančná pomoc poskytovaná z rozpočtu Európskej únie redukovala o 110 mld. eur a celá táto čiastka sa použila ako návratná finančná pomoc. V konečnom dôsledku tak v rámci Fondu obnovy, ktorý je určený na prekonávanie problémov súčasnej ekonomickej krízy a na transformáciu ekonomiky, celkový súhrn dotácií čerpaných členskými krajinami nemôže prekročiť 390 mld. eur. V pôvodnom pláne bolo vyčlenených na dotácie až 500 mld. eur.
Rozhodnutie o znížení dotácií poskytovaných z rozpočtu EÚ bude mať v budúcnosti negatívny vplyv nielen na verejný rozpočet SR. Okrem zvyšovania dlhu subjektov, ktoré poskytujú občanom Slovenska služby vo verejnom záujme, vplýva aj na domácnosti, resp. hospodárenie občanov žijúcich na Slovensku. Je zrejmé, že zvýšenie podielu úverového financovania spôsobí pokles reálnej hodnoty úspor, a to tak v sektore domácnosti, ako aj podnikateľskom sektore. Už dnes možno uviesť, že z dôvodu nahradenia dotácií úverovým financovaním Slovensko prišlo o 0,5 mld. eur nenávratnej finančnej pomoci v rámci tzv. Just Transition Funds, finančného nástroja slúžiaceho na realizáciu zelených projektov a projektov transformácie priemyslu v problémových regiónoch. Popri zvýšení zadlženosti verejného sektora SR má vyšší podiel úverových zdrojov alokovaných v rozpočte EÚ aj nepriamy negatívny vplyv na celkový verejný dlh SR z dôvodu, že Slovensko ako členská krajina EÚ bude povinné podieľať sa aj na zárukách za úverovú pomoc, ktorú budú čerpať ostatné členské krajiny. V prípade štátov ako napr. Grécko, Španielsko alebo Portugalsko to predstavuje riziko, ktoré rozhodne treba vziať do úvahy.
V skutočnosti je nutné povedať, že predseda vlády sa zachoval ako človek verný svojim zásadám. Už v mladosti sa zasadzoval o riešenie problémov výpožičkami. Samozrejme, vždy uvádzal aj zdroj, ktorý použil. Aj na summite v Bruseli podporil poskytovanie úverov z peňazí natlačených ECB. Tomuto kroku sa určite potešia banky na Slovensku. Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi finišovala privatizácia slovenských bánk a v duchu liberálnych reforiem následne nastal proces masívneho zadlžovania občanov SR a podpory bánk sprivatizovaných zahraničnými akcionármi prostredníctvom tzv. rovnej dane alebo odpustením dane z dividend, v súčasnosti nová slovenská vláda naštartovala proces nového masívneho zadlžovania verejného sektora. Zatiaľ čo v predchádzajúcich štyroch rokoch podiel verejného dlhu SR na HDP vyjadrený v % klesal, v roku 2020 sa predpokladá, že v porovnaní s rokom 2019 sa zvýši o 8,8 % a dosiahne hodnotu 57 %. V roku 2021 sa očakáva, že podiel verejného dlhu SR na vytvorenom HDP stúpne až na 57,4 %. Za hlavný dôvod zvyšovania verejného dlhu v členských krajinách EÚ sa považuje pandémia spôsobená koronavírom. Práve z uvedeného dôvodu naše partnerské krajiny v rámci V4 (Česko, Poľsko, Maďarsko) na summite v Bruseli bojovali, aby podiel finančnej pomoci poskytovanej formou grantov vzrástol, zastúpenie SR na tomto rokovaní sa, naopak, zasadilo o navýšenie úverových foriem pomoci na úkor dotácií. Tento cieľ sa SR podarilo splniť. Slovensko tak v porovnaní s predchádzajúcim obdobím bude mať k dispozícii na riešenie ekonomickej krízy menej nenávratných zdrojov. Skutočne Pyrhovo víťazstvo.
Napriek tomu, že súčasná vláda krátko po vymenovaní získala na svetových finančných trhoch veľký úver a výrazne tak prispela k zvýšeniu verejného dlhu SR, približne 9 mld. eur týchto zdrojov zostáva nevyužitých a neslúži na riešenie negatívneho vplyvu ekonomickej krízy na našu ekonomiku. Predseda vlády SR navyše krátko po prílete z rokovaní na bruselskom summite považoval za výrazný úspech to, že naša krajina má možnosť ešte čerpať z Fondu obnovy ďalší úver v hodnote 6,8 mld. eur.
Štruktúra finančnej pomoci na budúce programové obdobie, ktorú predstavili naši vládni predstavitelia po skončení summitu v Bruseli, vyvoláva obavu, že v situácii, keď sú výrazne zadlžené slovenské domácnosti, dôjde aj k masívnemu nárastu dlhov ekonomických subjektov pôsobiacich v rámci verejného sektora. Takýto stav vytvára ideálne podmienky na to, aby banky a finančné skupiny privatizovali významnú časť verejnej infraštruktúry, ktorá úzko súvisí s poskytovaním verejných statkov. Nemusí to trvať dlho a banky budú rozhodovať o Národnom futbalovom štadióne alebo finančné skupiny budú presadzovať svoje záujmy v zdravotníctve, sociálnej starostlivosti, doprave a ostatných sieťových odvetviach. K skutočne zodpovednej zmene riadenia verejných financií by možno veľmi prispelo, keby si každý člen súčasnej vládnej koalície prečítal román francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca Otec Goriot vydaný takmer pred 200 rokmi.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
