Iste mi dáte za pravdu, že v našom gramotne-vzdelávacom systéme úplne absentuje relevantné vysvetlenie uhlíkového cyklu. Čo to vieme o vodnom cykle a aj to len chabo. Možno aj preto pri vysvetľovaní klimatickej zmeny sa úpenlivo sustreďujeme na zvýšovanie koncentrácie CO2 v atmosfére z priemyslenej činnosti a čakáme zázrak, že dekarbonizáciou atmosféry sa zachránime pred klimatickou zmenou.
Prečo si myslím, že absentuje vysvetľovanie uhlíkového cyklu? Lebo je neuveriteľné, že vyštudovaní ekologovia, environmentalisti i prírodovedci sa prikláňajú k paušalizácii videnia klimatickej zmeny cez priemyselnú produkciu CO2.
V tomto statuse sa pokúsim vysvetliť princíp uhlíkového cyklu v prírode s premietnutím na reálnu zmenu úplne poškodeného ekosystému. ktorý existuje v čase a priestore na Košickom sídlisku KV/P, o ktorý nejaví záujem žiadna z hore vymenovaných skupín.
Na ľavej časti schémy s fotkou kvalitného vegetačného krytu je nulový odtok dažďovej vody z plochy. Výsledok? Úplne zarastená plocha. Prečo? Lebo tu prebieha intenzívna fotosyntéza, cez ktorú sa ukladá uhlík do vegetácie a pôdy. Dominantné množstvo solárnej energie sa spotrebuje na výpare. Ešte v roku 2005 táto plocha bola úplne vyschnutá bez vegetácie.
V zmysle zákona zachovania energie teplo spotrebované na výpare (latentné teplo) je transportované do chladnejších vrstiev atmosféry a po kondenzácii vodných pár vidíme mraky. Ak nastane rosný bod, padá dážď. Takéto vitálne ekosystémy sú spotrebovateľmi CO2. Uhlík (C) sa viaže do biomasy a kyslík (O2) sa uvoľňuje do atmosféry. O tom hovorí aj učivo prirodopisu na základnej škole.
Keď ten ekosystém poškodíme tak, že všetká dažďová voda odteká z krajiny, tak ako to vidíme na pravom obrázku, namiesto viazania uhlíka do biomasy, sa uhlík viaže s kyslíkom a prispieva k zvyšovaniu koncentrácie CO2 v atmosfére. Krajina sa prehrieva nie preto, že je v atmosfére viac CO2, ale preto, lebo bolo poškodeneé kliamtizačné zariadenie. Jednoducho absentuje „nosič“ tepla., teda výpar.
V krajine, v ktorej je málo vegetácie, je málo výparu a viac tepla, pretože sa menej energie spotrebuje na výpare. Tým sa viac citeľného tepla uvoľňuje do troposféry, ktoré nám zneprijemňuje život. Ak sa chceme ochrániť pred klimatickou krízou, potrebujeme masovo meniť vodnú paradigmu. Zmena vodnej paradigmy znamená to, že dažďová voda nie je odpad ale esencia všetkého života i zdravej klímy.
Michal Kravčík
Súvisiace:
EURÓPA POTREBUJE S NAJVYŠSOU PRIORITOU PRIJAŤ LEGISLATÍVNE NÁSTROJE INTEGROVANEJ OCHRANY PôDY A VODY V ČASE PREBIEHAJÚCEJ KLIMATICKEJ ZMENE
https://www.facebook.com/kravcik.michal
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Takéto osvetové články potrebujeme! Nie tie bulvárne žvásty masmédií hlavného prúdu.