„Druhá Jalta“ alebo prečo vysoký bruselský úradník po prvý raz navštívil Donbas

V Bruseli napriek všetkému, a najmä zdravému rozumu, pokračujú vo svojej rusofóbnej fraške. Akurát vtedy, keď „majdan“ v Kazachstane dosiahol vrchol, keď ozbrojení teroristi útočili v Alma-Ate a iných mestách, 5. januára vysoký komisár EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell nečakane prišiel na Ukrajinu.

Čerešničkou na torte je skutočnosť, že po prvýkrát v histórii ozbrojeného konfliktu na Donbase navštívil európsky úradník takejto vysokej hodnosti región, kde sa bojuje, čo spôsobilo určitý zmätok. Koniec koncov, je zrejmé, že január 2022 nie je najvhodnejší mesiac na návštevu podobného druhu.

Podobné články

Parlamentné voľby na Slovensku: porážka „progresívcov“ alebo kto „zlepí“ vládnu koalíciu

1. októbra 2023

Gustáv Murín: Povstanie 60 dní národa II.

28. septembra 2023

Známy ukrajinský denník Strana (Krajina) vo svojom komentári písal, že špičkoví predstavitelia EÚ sa o Donbas nezaujímali ani na vrchole ozbrojeného konfliktu v lete 2014, ani počas bojov v Debalceve v zime 2015, ani uprostred najdlhšieho prímeria druhej polovice roku 2020. Kladú zákonitú otázku: Čo sa odrazu stalo?

„Som tu, aby som demonštroval podporu EÚ pre suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a podporil konzistentné reformné úsilie, ktoré má kľúčový význam pre stabilitu,“ denník Strana cituje Borrellovo vyhlásenie na Twitteri priamo na letisku v Charkove. Autori článku prízvukujú, že „vzhľadom na skutočnosť, že sa EÚ rozhodla „prejaviť podporu“ až v ôsmom roku vojny, je ťažké nazvať toto vysvetlenie vážnym…“ Úplne súhlasíme s ukrajinskými kolegami.

Citujú aj Borrellovo vyhlásenie, ktoré urobil v Luhanskom regióne na juhovýchode krajiny: „Teraz nie je čas Jalty. Definícia sfér vplyvu medzi štátmi nie je otázkou rokov 2021-2022. Je zrejmé, že akékoľvek diskusie o európskej bezpečnosti by mali zahŕňať Európsku úniu a Ukrajinu.“ Otázku Jalty našim čitateľom asi netreba vysvetľovať. Počas druhej svetovej vojny sa práve na Jalte na spoločnom postupe dohodli lídri ZSSR, USA a Veľkej Británie. V súčasnosti Borrella a celú bruselskú špičku zachvacuje zúfalý strach pri pomyslení, že sa náhodou dohodnú Rusko a USA…

„To je hlavná vec. V posledných týždňoch vedenie EÚ malo jasný pocit, že rokovania Washingtonu s Moskvou sa blížia ku koncu, čo znamená, že otázky Ukrajiny a nerozšírenie NATO na východ (a teraz dokonca hovoria o jeho zúžení na úkor pobaltských štátov!) budú vyriešené bez účasti Bruselu,“ vysvetľujú hlavné obavy Borrella a spol. ukrajinskí kolegovia z denníka Strana.

Pripomínajú, že Borrell aktívne vyjadruje tento pocit na všetkých miestach, kde sa objavuje. S cieľom, aby vyjadril stanovisko EÚ k neprípustnosti „druhej Jalty“, po prvýkrát odišiel do Donbasu, aby sa dohodol s ukrajinskou vládou ako so spojencom. „Nie je známe, či budú Borrella počúvať vo Washingtone a v Moskve. Ale pre nás je zaujímavé niečo iné: čo vie Brusel o týchto rokovaniach o „druhej Jalte“ a ako blízko sú takéto dohody v skutočnosti?“ pýtajú sa autori článku v denníku Strana.

V EÚ a na Ukrajine majú pocit krivdy, že Rusko a USA chcú rokovať o globálnych otázkach, ale aj o problémoch súvisiacich s EÚ a Ukrajinou bez účasti Bruselu a Kyjeva, takpovediac, „o nás bez nás“… Čiastočne je to ozaj tak. Nikomu asi netreba pripomínať a vysvetľovať, že dlhé desaťročia malo Rusko tie najhoršie vzťahy s USA a mimoriadne sa snažilo, aby si našlo spoločnú reč s EÚ a najmä s Ukrajinou ako so susedným štátom a bývalou „bratskou republikou“.

Lenže Brusel a Kyjev robili všetko možné, aby zhoršili vzťahy s Moskvou – čo vlastne aj dosiahli. Zdalo by sa, cieľ je dosiahnutý a teraz, spolu s USA, hurá – do útoku na Rusko! Lenže, čo čert nechcel, Washington nečakane začal rokovať s Moskvou a Kyjev a Brusel sa akosi ocitli bokom – teda v slepej uličke, kam sami seba zatlačili. Moskva sa dlhé roky snažila nadviazať dialóg s Kyjevom a Bruselom. Nepodarilo sa. Na druhej strane sa objavila možnosť diskutovať s Washingtonom, čo Moskva aj robí. A v Bruseli a Kyjeve teraz vyvaľujú oči a čudujú sa, prečo Rusko rokuje s USA, ale nie s EÚ a Ukrajinou. Majú rozum, prečo sa tvária, že sú prekvapení? Veď sa stalo to, o čo sa dlhé roky usilovali.

Veľakrát sme prízvukovali, že bruselský „lazaret“, v ktorom smernice určujú osoby s myslením obmedzeným, presne ako božie mlyny melie pomaly, ale isto, tlačí celú úniu na okraj priepasti. V tomto si môže podať ruku so slovenskou vládou, ktorá sa tiež skladá z amatérov, hazardérov, karieristov a rusofóbov. Obe garnitúry nemajú ani perspektívnu, ani dlhodobú budúcnosť. Zmeny majú nastať aj na čele EÚ, aj na čele slovenskej vlády – kým ešte nie je neskoro a kým sa tieto dve lode typu Titanic nepotopili…

Znova opakujeme, o bezpečnosť a pokojnú plavbu oboch lodí sa má postarať posádka – obyvateľstvo, voliči, ľud. Dlhé roky sa na čelo oboch inštitúcií nedarí zvoliť odborníkov, skúsených ľudí, vlastencov a morálne vzory pre celú Európu. Kým sa situácia nezmení, kým voliči nezmúdrejú, aj jeden, aj druhý Titanic sa naďalej budú potápať a čoraz hlbšie sa ponárať do studených vôd svetovej histórie. Stihnú sa zachrániť?

Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU