Už niekoľko dní pozorujem nekritické nadšenie zo zvolenia Giorgie Meloniovej za taliansku premiérku. Ozývajú sa hlasy, že zvíťazila „vlastenka“ a že teraz konečne nastane v Európe zmena. No, na to, že ľudia nevedia rozlišovať medzi vlastenectvom a čistým fašizmom, som pri politickej negramotnosti nášho obyvateľstva zvyknutý. Ale že budú takí slepí a nevšimnú si, že sa nemení nič podstatné, mi naozaj zdvihlo obočie.
Len päť hodín po nadšených výkrikoch gratulácie Giorgia Meloniová vymenila pohladenie od Viktora Orbána za prísľub podpory od svetovej oligarchie. Odchádzajúci premiér Mario Draghi podľa talianskeho denníka la Repubblica pomôže uhladiť vzťah fašistickej političky s Berlínom, Parížom a Bruselom, ak sa zaviaže podporovať NATO a „fiškálnu obozretnosť“. V praxi to znamená, že ak Meloniová podporí zbrojenie, expanziu NATO a neoliberálnu politiku, ktorá ekonomicky likviduje stredné a nižšie vrstvy, Európe bude prakticky jedno, či Taliansko topí migrantov, šíri etnickú nenávisť alebo útočí na práva žien. Aj šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer sa vyjadril, že pre neho je kľúčová spolupráca v NATO a podobne sa vyjadril aj minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Meloniová tento záväzok potvrdila. Ubezpečila ukrajinského prezidenta Zelenského o svojej bezvýhradnej podpore, vyjadrila lojalitu k NATO a zaviazala sa rešpektovať pravidlá EÚ. Nepomôže ani Viktorovi Orbánovi stopnúť sankcie proti Rusku. Žiadne radikálne zmeny sa nekonajú.
Nie, nemýľte sa, aj keď vás bude mainstream presviedčať o opaku. Meloniová je nefalšovaná fašistka. Už ako 15-ročná vstúpila do fašistického Talianskeho sociálneho hnutia, ktoré založili prívrženci Benita Mussoliniho. Ona sama na tohto fašistického diktátora nadväzuje a považuje ho za „najväčšieho štátnika, ktorého Taliansko v 20. storočí malo“. Aj jej politická strana Bratia Talianska používa fašistické symboly a oprášila fašistický pozdrav „Boh, vlasť a rodina“, ktorý sa v Taliansku používal za Mussoliniho éry. Symbolické je, že Meloniová sa stane premiérkou len pár dní pred 100. výročím tzv. Pochodu na Rím, ktorým sa dostal Mussolini k moci a od ktorého sa datuje nástup fašizmu v Európe.
Nie je nič prekvapujúce, ani nové, že oligarchia a vojensko-priemyselný komplex našli spoločnú reč s fašizmom. Netreba sa preto dať oklamať nejakými lákavými populistickými krokmi, na podstate autokratickej moci to nič nezmení. Je to aj výstraha pre našich politikov. Robert Fico si dlho hrial na prsiach skupinu ultrakonzervatívnych poslancov okolo Tomáša Tarabu a označoval Socialistov.sk za konkurentov, až kým ho Taraba nezradil a nezačal hlasovať s vládnou koalíciou. Ak dáva Smer-SD prednosť kolaborácii s ultrakonzervatívcami pred spoluprácou so socialistami, je to slepá ulička. Jedinou cestou k skutočnej zmene je nová éra, v ktorej sa ľavicové sily nebudú báť byť radikálne. Radikálne v inkluzívnej solidarite a ochote čeliť oligarchii, ktorá sa obohacuje z mnohých kríz, ktoré nás v posledných rokoch postihujú. Všetko ostatné je zamestnávanie verejnosti nepodstatnými vecami a hlavne – je to podvod.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
..hmm.. takže inkluzívna solidarita ( á la Iveta Radičová ) a „ochota čeliť “ oligarchii je radikálna ľavica ?
Dobre vedieť ..
Premýšľam , v akej ultra extrémistickej kategórii ( ak Chmelárovo ľavicové spektrum vôbec má taký rozsah ) by asi bola demontáž kapitalizmu ,znárodnenie výrobných prostriedkov a budovanie socialistickej spoločnosti.
Čisto teoreticky, samozrejme !! – veď sme predsa demokrati …
..že “ ochota čeliť “ .. Ty kokso !