Ekonomický amaterizmus prekvitá

Dostal som niekoľko mailov, ktoré nie komplexne, ale útržkovite hovoria o tom, čo sa deje v našej ekonomike. Uvediem aspoň tieto: „Vlaňajšie výsledky pekární ukazujú, že ohlasovaná apokalypsa nenastala.“ Ďalším je „Smer by podľa R. Fica konsolidoval verejné financie najviac o 0,5 percenta HDP ročne, prihováral sa za stimuly, vodné diela či zrušenia ÚVO“. A nakoniec ešte tento „Vláda schválila kompenzácie farmárom pre zvýšený dovoz obilia z Ukrajiny, týkajú sa pestovateľov pšenice dostať majú 15 miliónov eur.“

Ako zistila túto hodnotu? Aké budú dôsledky na ekonomiku. Nevedia.
Jasne z nich srší ekonomický amaterizmus. V úvahách som totiž už hovoril, že komplexný a vyčerpávajúci obraz na ekonomiku nám poskytuje Leontievova input/output tabuľka. Opäť uvediem jej štruktúru, ktorú budem analyzovať. Hypotetické hospodárstvo ju nech má takúto:

Ako čitateľ vidí, stĺpce sa delia na 4 časti: výrobná spotreba, konečná spotreba, konečná spotreba spolu a celková produkcia. Hlbší pohľad na každú časť jasne hovorí čo sa tým nadpisom myslí. Čitateľ si to môže prečítať. Podobne riadky sa delia na 4 časti: dodávateľské odvetvia, pridaná hodnota, dovoz a celková produkcia. O čo ide v skupinách čitateľ vidí. Tabuľka hovorí o tom aká je štruktúra ekonomiky, predovšetkým výroba, ktorú predstavujú iba 3 odvetvia; dnešné ekonomiky majú veľa odvetví, či pododvetví. Napríklad odvetvie poľnohospodárstvo by sme mohli rozčleniť na rastlinnú a na živočíšnu výrobu. Rastlinnú výrobu by mohli predstavovať všetky plodiny a tak v riadku dovoz by sme videli aj dovoz obilia z Ukrajiny. Dovoz by sme mohli členiť podľa krajín.  Podobne export by mal uvedené všetky krajiny, do ktorých exportuje to ktoré odvetvie. Idúc po riadkoch by sme videli, ktoré odvetvie exportuje do ktorej krajiny. Teda veľká detailizácia.

Urobme si krátku analýzu. Z makroekonómie vieme, čo je HDP. V tabuľke hodnotu HDP uvádza riadok 8 ako súčet pridanej hodnoty, a to 3530. Túto hodnotu získame aj ak od konečnej spotreby odpočítame veľkosť dovozu, teda 4330 – 800 = 3530. Kontrola. Avšak čo je dôležité vidíme interdependenciu odvetví. Totiž, aby príslušné odvetvie  vyrobilo svoje produkty, musí si kúpiť potrebné vstupy od iných odvetví. Vidíme, že poľnohospodárstvo nakúpilo od všetkých (osivá a sadivá samé od seba). Odvetvie 3 nenakúpilo od odvetvia jedna. Čiže riadok tabuľky podáva významné informácie o distribúcii výroby (outputu) odvetvia a stĺpec hovorí o vstupoch odvetvia a pridanej hodnote a dovoze.

Významným ekonomickým faktom takto usporiadaných údajov o ekonomike je, že ich môžeme analyzovať. Všimnime si riadok mzdy a riadok celkovej produkcie. Urobme ich podiely: 200/3050 = 0,0655;  150/6420 = 0,0233;  80/1930 = 0,0777. Veľké rozdiely. Aká je mzdová politika štátu? Ide o ekonomický amaterizmus? Nie vedecké riadenie vládou?

Ekonomické vedy, ekonometria nám dáva do rúk významný nástroj ekonomickej analýzy input/output tabuľky. Formuloval ho priamo nositeľ Nobelovej ceny W. W. Leontiev a odvodil tento maticový vzťah:  X = (I – A)-1Y, kde Y je finálny dopyt, ktorý žiada output ekonomiky X, teda vektor veľkostí ponuky podľa odvetví. Vedecky môžeme preskúmať čo sa stane v ekonomike ak sa zmenia hodnoty vektora Y, konečnej spotreby, finálneho dopytu, ak export odvetvia 2 bude 830, či ak dovoz odvetvia 1 bude 100. Tento model som obohatil tak, aby sa dali skúmať zmeny v ekonomike, a to aj vzhľadom na pracovnú silu, keďže prehľad o nej vo východiskovom období máme.  Počas koronavírusu boli dotknuté rôzne profesie v rôznych odvetviach, o čom hovoril minister Krajniak viackrát. Poslal som mu otvorený list s modelom Teda vyššie uvedené citácie sú ekonomickým amaterizmom.

Záver
Závery si ľahko urobí čitateľ. Vyplývajú z tvrdení. V závere chcem ešte uviesť že na Slovensku sme skonštruovali dvoj regionálny leontievovský model ČSSR, ktorého jadro vyjadruje tabuľka 2. Ako vidno prvky matice sú vyjadrené iba algebraicky avšak jednoznačne indikujú ako sa získajú číselné hodnoty; algoritmus je jasný. Netreba si ich vymýšľať.

Vláda má dnes, v 21. storočí, možnosti využiť kapacity univerzít a robiť vedeckú hospodársku politiku a médiá nemusia uverejňovať a nespoliehať sa na ekonomický amaterizmus.

Obávam sa, že výzvy, ktoré pred ekonómov a politikov kladie pán profesor Husár, nie sú schopní vyriešiť ani liberálnymi univerzitami vychovaní ekonomickí profesionáli. V samostatnom článku vysvetlím prečo.