Žena, na ktorú môže byť Amerika hrdá.
Pred 130 rokmi, 7. augusta 1890, sa narodila Elizabeth Gerley Flynnová, americká socialistka komunistka, významná bojovníčka odborového hnutia, boja proti rasizmu a diskriminácii žien, jedna z kľúčových osobností odborovej organizácie “Priemyselní robotníci sveta“, svojho času predsedníčka Komunistickej strany USA (CP USA).
„… Milujem svoju krajinu – USA, jej rieky, lesy, hory, mestá, jej ľud. Nikto nemôže zabiť túto moju lásku k mojej krajine! Aj teraz, tak ako vtedy za mlada, verím, že je to bohatá, plodná, krásna krajina, ktorá dokáže uspokojiť všetky potreby a túžby svojich ľudí. Raj by mohol byť vyčarený na zemi, keby jej majiteľom bol ľud, nie malá skupina jej monopolných vlastníkov. O tom všetkom som hovorila vo svojich prejavoch a diskusiách podporujúcich socializmus“. (E. G. Flynnová)
Vychovávaná socialistickými rodičmi, dcéra Annie (Gurley) a Thomasa Flynna si uvedomila nevyhnutnosť osobného zapojenia do socialistickej výzvy, do odporu voči buržoázii a nenásytnému súkromnému kapitálu.
Mladá Elizabeth nemala ešte ani 16 rokov, keď predniesla svoj prvý verejný prejav o socializme. Uviedla svoju prvú verejnú prednášku „Čo socializmus urobí pre ženy“ v Harlemskom socialistickom klube. Tam začala svoju cestu bojovníčky za práva pracujúcej triedy v americkej Socialistickej strane.
V roku 1909 sa Elizabeth zúčastnila boja za slobodu prejavu v Spokane, kde sa počas protestu pripútala k stĺpu verejného osvetlenia, aby skomplikovala polícii jej zatknutie. Neskôr obvinila políciu z používania väzenia ako bordelu, za čo sa jej polícia mstila terorizovaním a prenasledovaním. Počas tohto obdobia bola Elizabeth desaťkrát zatknutá, ale nikdy nebola z dôvodu neexistujúcich dôkazov odsúdená za konkrétnu trestnú činnosť.
V roku 1912 s bohatými skúsenosťami vrátane predchádzajúcich početných zrážok s políciou Elizabeth v Massachusetts viedla štrajk textilných robotníkov.
M. Wors v tom čase písal o Flynnnovej takto:
“Keď Elizabeth Gerley Flynnová vystúpila v Lawrence v Massachusetts, počas štrajku textilákov nastalo viditeľné vzrušenie zhromaždených. Prehovorilo k nim mladé dievča s očami farby írskej modrej, s tvárou bielou ako kvet magnólie a ako uhoľ čiernymi vlasmi – stelesnenie mladej revolučnej dievčiny pripravenej na vodcovstvo. Vzrušovala ich, bola vášnivá, rovnako ako aj jej výzva na solidaritu. Zdalo sa, že zapálila oheň v ich dušiach. Zmocnil sa ich akýsi mocný vzrušujúci pocit, ktorý dával vieru v oslobodenie ľudí ubitých ťažkou prácou, vykorisťovaním a beznádejou“.
Počas prvej svetovej vojny viedla protivojnovú propagandu. V roku 1937 začala Elizabeth aktívne pôsobiť v Komunistickej strane USA a čoskoro sa stala jednou z jej popredných predstaviteľov. V roku 1938 bola zvolená za členku Národného výboru Komunistickej strany USA.
Počas druhej svetovej vojny zohrala dôležitú úlohu v kampani za rovnaké hospodárske príležitosti a odmeňovanie žien a pri zriaďovaní stredísk dennej starostlivosti o pracujúce matky. V roku 1942 kandidovala do kongresu v New Yorku a získala 50 000 hlasov. V júli 1948 bol tucet vodcov komunistickej strany zatknutých a obvinených z porušenia Smithovho zákona za obhajovanie zvrhnutia vlády USA násilím. Po tom, čo boli odsúdení v súdnom konaní na Foley Square, v roku 1951, počas prenasledovania komunistickej strany, v “ére mccarthizmu“, v druhej vlne zatýkania zatkli aj Elizabeth Flynnovú v New Yorku spolu s ďalšími tromi ženami, obvinili ich z “agitácie a prípravy násilného zvrhnutia vlády“. V roku 1955 – 1957 bola vo väzení za údajnú – politicky vykonštruovanú „protiamerickú činnosť“.
Od roku 1957 sa stala členkou Výkonného výboru Komunistickej strany Spojených štátov. V roku 1959 bola na 17. kongrese zvolená za podpredsedníčku a od roku 1961 po smrti Yu. Dennisa sa stala predsedníčkou Národného výboru Komunistickej strany USA.
Zomrela neočakávane, počas návštevy Moskvy, v roku 1964, vo veku 74 rokov. V tom čase mala za sebou takmer 60 rokov aktívnej práce v socialistických a komunistických stranách USA. Miestom jej posledného odpočinku je Forest Home Cemetery, Chicago.
Jej život a dielo potvrdzuje, že ľudia sú všade rovnakí. Aktívni i pohodlní, revoluční i bojazliví, tvoriví i ľahostajní… Záleží len na miere poznania sveta, na idei a chuti o jej naplnenie.
Elizabeth Gerley Flynnová si úctu a obdiv slušných ľudí zaslúži. Jej vlasť – USA na ňu môže byť hrdá aj napriek tomu, že sa jej cieľ v jej milovanej krajine nepodarilo dosiahnuť.
Zdroje:
CP USA, Tamimentská knižnica – New York, Wikipedia, Facebook, VK.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
