Sloboda, demokracia, mier, priateľstvo, spolupráca, prosperita, blahobyt a šťastie ľudí – v Európe a aj na celom svete po tom túžia, bojujú za to milióny, miliardy ľudí. Dodnes sa však na žiadnom kontinente, ani v Európe, nepodarilo nastoliť stabilnú pokojnú situáciu a zabezpečiť úspešný vývoj. Samotná Európska únia sa v ostatnom čase ocitla v ťažkej kríze, najmä pre konflikt na Ukrajine, ale aj iné príčiny.
Vo svojom príspevku „17. november 1989 – Námestie patrí občanom“ slovenský europoslanec Miroslav Radačovský sa pokúsil nájsť príčiny súčasného neuspokojivého stavu v EÚ, pripomenul, ako sa v členských krajinách únie a okolí vyvíjala situácia za posledné desaťročia. Podotkol, že hlavným problémom je rozdelenie Európy na bloky a zóny vplyvu a snaha USA a NATO vystupovať v úlohe svetového žandára.
Pripomenul, že Európa sa po druhej svetovej vojne rozdelila na dva ideologické bloky – západný, chránený vojenským zoskupením NATO, a východný, chránený vojenským zoskupením Varšavskej zmluvy. Podotkol, že sa vtedy nebojovalo medzi európskymi štátmi, medzi východným a západným blokom. „Počuli sme len o bojoch IRA v Severnom Írsku, bojoch ETA v Španielsku, o útokoch Brigate Rosse v Taliansku či útokoch RAF v západnom Nemecku. Inak bol v Európe, tej východnej, pokoj,“ povedal slovenský europoslanec.
Nahliadol do histórie vtedajšieho Československa a zdôraznil, že v r. 1968 komunisti Dubček, Smrkovský, Černík a iní sa rozhodli vybudovať demokratický socializmus s ľudskou tvárou a paradoxne im v tom zabránili sovietski komunisti vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Domnieva sa, že nebyť toho, možno by sme dnes už boli v komunizme s ľudskou tvárou.
Poukázal na to, že v osemdesiatych rokoch sa na politickej scéne Európy objavil Rus Michail Gorbačov a v spolupráci s prezidentom USA Ronaldom Reaganom dospel k záveru, že rozdeľovanie Európy na východ a západ sa musí skončiť a nepriateľské vojenské bloky Európa nepotrebuje. Chceli vybudovať Európu mieru, Európsky dom pod spoločnou strechou od Vladivostoku po Lisabon, od Baltického mora po Stredozemné more.
Európa sa začal meniť, padla železná opona, sovietske vojská opustili Nemecko, Maďarsko, Československo, zanikali staré a vznikali nové štáty a medzinárodné spoločenstvo za tento počin odmenilo Michaila Gorbačova v r. 1990 Nobelovou cenou za mier. NATO v Európe síce ostalo, no ešte stále sa nebojovalo.
„Následkom toho 17. novembra 1989 nastala v Československu Nežná revolúcia a väčšina občanov úprimne očakávala politickú slobodu, slobodu slova, slobodu tlače a možnosť bez problémov cestovať po Európe. Ale predovšetkým splnenie sna mierového a priateľského spolunažívania celej Európy od Vladivostoku po Lisabon, bez rakiet a vojenských základní,“ pripomenul Radačovský a vzápätí poukázal na to, že sen o mieri začínal mať trhliny, keď na území Európy „zaúradovalo“ NATO pod vedením USA.
„Začala sa vojna v Juhoslávii, vojská NATO bombardovali Belehrad a pomohli odtrhnúť od Srbska Kosovo a vytvoriť nový štát. NATO sa postupne začalo rozširovať na východ a nastalo to, čo sme 17. novembra 1989 nikdy neočakávali. Vojna v Európe, lietajúce rakety, budovanie vojenských základní, energetická kríza a neistota, čo bude ďalej. Našli sme vinníka, ale nechceme pomenovať príčinu,“ zdôraznil slovenský europoslanec, poukazujúc na to, čo je v súčasnosti hlavnou príčinou ťažkej hospodárskej, sociálnej, ale aj politickej krízy v Európskej únii.
„Slávime výročie 17. novembra 1989 a občania budú spomínať, či „November“ splnil ich očakávania. Je na mieste osláviť sviatok 17. novembra. Slušne a nekonfliktne, ale bez občanmi nechcenej súčasnej vlády, bez nedôstojného parlamentu a Prezidentského paláca. Námestia dnes patria občanom SR. Vláda, parlament, Prezidentský palác, nech si ho pripomenú na Sliači alebo Lešti, medzi svojimi. Na námestia nepatria, občania ich nechcú,“ podotkol Miroslav Radačovský.
Podľa slovenského europoslanca pozitívne zmeny na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii nastanú vtedy, keď liberálne, slniečkarske, pokrytecké vlády vo väčšine členských štátov Európskej únie vystriedajú ozaj demokratické, progresívne vlády, ktoré budú tvoriť skúsení, múdri profesionáli vo všetkých oblastiach, vlastenci, ktorí preferujú spoluprácu a priateľstvo a nie hádky a sankcie. Až vtedy Európska únia a samotné Slovensko začnú skutočne prosperovať.
Vyhlásenie:
Za uvedené názory zodpovedajú výlučne ich autori. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
Myslím si ,že je to múdro napísané.