Na okamih sa zastavte, urobte niečo pre seba. Nájdite si chvíľku, odložte starosti a otvorte myseľ cez srdce. Pozorne si prezrite tieto štyri obrázky a prečítajte si príbeh, ktorý sa vám odhalí, pričom nebude treba jediné slovo, jediné písmenko. Na všetko si vystačí sila fotografie, ktorá zachytáva okamihy absolútneho šťastia, vrcholný emočný stav, aký môže ľudská bytosť dosiahnuť.
Nič nevravte, len sa dívajte.
Doprajte si čas, neponáhľajte sa, nechajte čaro a kúzlo pôsobiť.
Ak sa vo vás niečo pohlo, niečo ste pochopili, nenechajte si to, prosím, pre seba.
Zdieľajte tieto obrázky so svojimi priateľmi či okolím.
Zdroj: ВОСПОМИНАНИЯ ВЕТЕРАНОВ
https://vk.com/wall-185900962_62030

Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Slovenské vládne garnitúry ( už odvolané, odvolávané, neuznané a stále totalitne prikazujúce) zrušili v roku 2023 štátny sviatok Deň víťazstva nad fašizmom. Koniec druhej svetovej vojny. Konečne zavládol mier. Ale oni ako keby smútili…
Pôvodne tu niekde niekto dal už poznámku v niektorej diskusii, že teraz sa ukazuje, že odvolaná vláda SR a jej odvolaní ministri ani Kotlebu ako „etalón fašizmu na Slovensku “ nepotrebovali, lebo sami tak učinili svojim rozhodnutím neoslavovať, ba smútiť ( na pamätníkoch v tichu, bez hudby, bez priateľov osloboditeľov!). Áno, už len tá čierna zástava na pol žrde chýbala na grassalchovičovom paláci či na hradnom návršku. Našťastie toľko odvahy tí dnešní ….nemali. Zato slovenskú zástavu vztýčiť na hrade Devín zakázali.
Dožili sme sa…Spolu s oficiálnou ukrajinskou vládou slávime 8.mája ako Deň Európy a možno o rok to bude i Deň smútku.
Viete kedy budú tak radostné tváre na Slovensku ako na tých fotografiách? Ak sa táto doba pomäteného TEMNA NA SLOVENSKU skončí. Dúfajme, že čoskoro.
Vyplienila som záhradu. Vyrezala som takmer všetky tulipány, ktoré som v jeseni zasadila; ružové, ružovočervené, červené, oranžové, bordové. So sestrou sme z nich uviazali dve veľké krásne kytice a odniesli sme ich k pamätníku padlých sovietskych, československých…vojakov na námestie i k pamätníku na miestny cintorín. A? Bola som zhrozená! Pamätníky neupravené, dve-tri kytice a jedna horiaca sviečka. Dvíha sa mi žalúdok zo spoluobčanov. Nebyť týchto hrdinov, mnohí z nich by dnes už nežili.
Spomenula som si na príhodu, ktorú rozprával dedko z otcovej strany. Do malého chudobného domčeka sa nasťahovali Nemci, zabili svinku a pri zabíjačke musela pomáhať babka i dedko. Na dlážku sa vyliala voda, nemecký vojak prikázal dedkovi vodu poutierať, dedko si myslel, že vo vedre, v ktorom bola vyškvarená masť, je voda a chcel do tohto vedra namočiť handru. Mladý nemecký vojak naňho namieril revolver a chcel ho zastreliť, starší nemecký vojak ho však zastavil; veď kto by pomáhal pri zabíjačke.
Aj do domu maminých rodičov sa pred koncom vojny nasťahovali nemeckí vojaci. Babka s deťmi museli z domu odísť k príbuzným, dedko ostal kvôli zvieratám; spať však musel v pivnici.
Sloboda prišla z VÝCHODU!!!❤️❤️❤️
V máji 1945 si svet myslel, že fašizmus bol porazený. Dnes je vidieť, že fašizmus porazený nebol, boli porazení len vtedajší fašisti. Anglosaská oligarchická elita, ktorá fašistov používala ako nástroj na presadzovanie svojich záujmov, porazená nebola. Tá to šikovne zahrala tak, že bola dokonca vnímaná ako strojca porážky fašizmu. A naivní ľudia im to uverili. Keďže generácia, ktorá zažila II. svetovú vojnu už vymrela, tak dnes si znovu mohli dovoliť vytvoriť fašistov ako nástroj na presadzovanie svojej politiky – konkrétne, dostať sa k ruským prírodným zdrojom. Tentokrát to nie je v Nemecku, ani v Taliansku alebo v Španielsku, ale na Ukrajine. A čuduj sa svete, zrazu nám fašizmus neprekáža, naopak, treba ho podporovať ! To sú tie naše západné hodnoty, na ktoré máme byť hrdí.
Začalo to nenápadne, namiesto zlatého teľaťa použili Gorbačova. Z tohto narcistického neschopného hlupáka spravili médiálne velebeného poloboha. Keď ho dostatočne vyexploatovali, tak ho nahradili tupým alkoholikom Jelcinom a ZSSR im ležal pri nohách. A zaspomínajme si, či sme od tých čias zachytili v našich médiách nejakú pozitívnu správu o Rusku. Ja si nepamätám. Ak bola o Rusku zmienka, tak len v negatívnom zmysle. Ak už museli na výročie skončenia II. svetovej vojny spomenúť zásluhu ČA na oslobodení od fašizmu, tak vzápätí išla správa o gulagoch alebo o zverstvách, ktoré vojaci ČA páchali na oslobodzovaných územiach. Pokračovalo to ďalej tým, že ruské delegácie neboli pozývané na oslavy SNP alebo oslavy skončenia II.sv.vojny. Vyfabrikovali sa kauzy ako Skripalľovci, ktorí 4 a pol hodiny po otrave nervovoparalytickou látkou kŕmili na lavičke holuby a potom sa z tej „otravy“ vyliečili ako z angíny. Totálne hlúposti, ktorým mohli uveriť len deti v materskej škôlke, ale celá EÚ vyhosťovala ruských diplomatov. Nasledovali kauzy s neuveriteľnou otravou Navaľného, alebo ako Češi prišli na to, že sklad vo Vrběticiach im vyhodili do vzduchu Petrov a Boširov – mimochodom tí istí babráci, ktorým sa nepodarilo otráviť Skripaľovcov. Vrcholilo to zostrelením malajzijského lietadla a jeho nehoráznym vyšetrovaním. To všetko bola dlhodobá príprava informačného poľa na konflikt Ukrajina vs. Rusko. Reinkarnácia fašizmu na Ukrajine im trvala 33 rokov a po 78-mych rokoch tu máme znovu vojnu. A je len naozaj náhoda, resp. zhoda okolností, že je treba znovu bojovať proti Rusku, lebo je tam zlý autoritatívny prezident, preto treba ruskému národu priniesť slobodu a demokraciu.
Tým chcem povedať, že ak aj bude porazený fašizmus na Ukrajine, neznamená to, že je to vyriešené. Ak vrahovi zoberiete zbraň z ktorej strieľal na ľudí, ale vraha necháte nepotrestaného byť, tak je len otázkou času, kedy si vrah nájde novú zbraň a bude znovu chcieť z nej strieľať.