V minulom článku sme písali, že na pozadí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, horúcich bodov (Arménsko – Azerbajdžan, Čína – Taiwan, USA verzus Irán, Severná Kórea atď.), udalostí v iných regiónoch si mnohí obyvatelia Európy nevšímajú alebo podceňujú. Dnes to platí aj pre „majdan“ v Gruzínsku, ktorý vypukol pre návrh zákona o „zahraničných agentoch.“ A všetko ide podľa ukrajinského scenára.
Znova sa spustila tvrdá vlna kritiky zo strany západných politikov, analytikov a médií, „zobudili sa“ opoziční politici a aktivisti a privolali ľudí do ulíc, znova zazneli nacionalistické heslá a vyhrážky na adresu susedov a mýtických nepriateľov, začali bitky s políciou, podpaľovania áut, zazneli hlasy, aby vláda odstúpila atď. Úplne presná kópia ukrajinského majdanu.
Domáci, ale aj zahraniční analytici podotýkajú, že ukrajinský alebo kazašský scenár sa môže do bodky zopakovať. Aj keď gruzínske úrady stiahli návrh „kontroverzného“ zákona o zahraničných agentoch a vláda súhlasila, že bol navrhnutý „predčasne“ a treba o tom viac rokovať, ani to nemusí zachrániť súčasnú vládu strany Gruzínsky sen, aj keď má v parlamente drvivú väčšinu. „Majdany“ majú vlastnú „logiku“.
Ako aj počas udalostí na Ukrajine alebo v Kazachstane, rozzúrený dav prestáva byť ovládateľný, schopný pokračovať v nejakej zmysluplnej činnosti a začína predkladať nereálne požiadavky, rabovať a jednoducho bez príčiny demolovať celé okolie. Na Ukrajine a v Kazachstane došlo aj k použitiu zbraní. Zatiaľ gruzínske špeciálne sily situáciu zvládajú, ale iba dovtedy, kým súd s pušným prachom je chránený pred ohňom… Za oceánom a v EÚ už škrtajú zápalkami. Mnohým by vyhovovalo vypuknutie ďalšieho protiruského konfliktu a už teraz v davoch demonštrantov znejú heslá o „oslobodení Abcházska a Osetska“.
Niektorí analytici ironicky vysvetľujú aktuálne udalosti tým, že gruzínska vláda iba chcela, aby Gruzínsko žilo tak ako „americké Gruzínsko“, teda Georgia: v angličtine sa názov štátu Gruzínsko a názov jedného z amerických štátov píše a znie rovnako – Georgia… A práve v americkom štáte Georgia tiež platí prísny federálny zákon o zahraničných agentoch. Niektorí odborníci sú dokonca presvedčení, že práve z tohto zákona amerického štátu Georgia gruzínski úradníci vytvorili takmer presnú kópiu pre gruzínsky návrh zákona. Dokonca vyhladili „najostrejšie“ miesta, pretože ich verzia nestanovuje uväznenie a nejde o jednotlivcov, pretože je zameraná výlučne na právnické osoby platené zvonku.
Žiaden zdravo zmýšľajúci človek určite nepochybuje o tom, kto pripravil, zorganizoval a nariadil túto vzburu. Transatlantistom sa pozdáva, že Gruzínsko je asi málo rusofóbne, a rozhodli sa pritvrdiť. Presne ukrajinský scenár. Vo Washingtone a v Bruseli sú presvedčení, že Gruzínsko má takisto zúfalo uvaľovať protiruské sankcie, zásobovať Kyjev zbraňami, možno dokonca otvoriť „druhý front“ pod zámienkou „oslobodenia Abcházska a Osetska…“
Zatiaľ Tbilisi skôr napodobňuje Turecko a snaží sa zachovať falošnú neutralitu, v Bruseli a vo Washingtone to považujú za zjavne nedostatočné… Po prvom ľahšom „ťuknutí“ gruzínska vláda a úrady cúvli. Nič v zlom, ale mali by si pamätať na udalosti na Ukrajine pred deviatimi rokmi a nedávne udalosti v Kazachstane, kde vypukli ozbrojené „majdany“. Mali by si pamätať, ako zbabelo utekal Janukovič a prečo sa zachránil Tokajev – kto mu pomohol… A kto pomôže gruzínskej vláde?
A pozor by si mali dávať nielen v Tbilisi, ale aj v Ankare. Napriek tomu, že prefíkaný a lišiacky „chán“ Recep Tayyip Erdogan uskutočňuje veľmi ľstivú a chytrácku politiku, ani to v budúcnosti nemusí stačiť na jeho záchranu. Pre Západ je Gruzínsko iba polygón, „cvičné ihrisko“, kde prebieha iba „rozcvička“. Pre Erdogana by to mala byť určitá výstraha: ak urobí jeden krok, ktorý nebude voňať Washingtonu či Bruselu, hneď bude mať doma vlastný „majdan“. A o chvíľu sú prezidentské voľby v Turecku – 14. mája…
Takisto ako gruzínska vláda a úrady môže mať na krku demonštrantov, ktorým ide skôr o vyvádzanie v uliciach ako o zlepšenie situácie v rodnej krajine. Gruzínsko je jasný príklad. Demonštranti vyhlásili, že zrušenie návrhu kontroverzného zákona im nestačí, budú aj ďalej pokračovať v boji – teraz žiadajú rezignáciu vlády. Dôvody sú rovnako „klasické“, ako aj všeobecné a nekonkrétne: žiadajú demokratizáciu, slobodu, priblíženie sa k Európe atď. Určite budú mať aj ďalšie požiadavky.
Majdan je nekonečná hra, ktorá, bohužiaľ, zapríčiňuje násilie, krv a obete. Lenže vo Washingtone a v Bruseli to mnohým vyhovuje. Odohráva sa to veľmi ďaleko od ich obydlí a poškodzuje to iných – predovšetkým tých, ktorých by práve chceli poškodiť „stratégovia“ Washingtonu a Bruselu. A tak niet sa čo čudovať, prečo vznikajú „majdany“ a prečo sú také nezmyselné a krvavé. Dovtedy, kým existujú transatlantisti, „majdany“ sa neskončia. „Majdany“ a transatlantisti“ sa na smetisko histórie dostanú spolu. Bohužiaľ, nebude to také ľahké a také rýchle…
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
