1. septembra
Štátny sviatok – Deň Ústavy SR, Deň židovskej kultúry a dedičstva – prezentácia židovského kultúrneho dedičstva, jeho priblíženie verejnosti a odstraňovania predsudkov. Pri tejto príležitosti synagógy usporadúvajú prehliadky, organizujú sa špeciálne výstavy a premietajú filmy so židovskou tematikou.
1403 – pápežský legát kardinál Acciaujoli v Zadare vydal exkomunikačnú listinu na Žigmunda, ktorý vydal príkaz zastaviť v Českom a Uhorskom kráľovstve platenie akýchkoľvek poplatkov pápežskej kúrii v Ríme a vyzval na neposlušnosť pápežovi Bonifácovi IX. Kráľ Žigmund ako odpoveď vydal v krajine placetum regium – zákaz publikovania pápežských búl v Uhorsku bez predbežného súhlasu kráľa.
1715 – zomrel francúzsky kráľ Ľudovít XIV. z dynastie Bourbonovcov, prezývaný kráľ Slnko. Kráľom sa stal v roku 1643 a panoval najdlhšie v histórii Francúzska – 72 rokov. Dovŕšil francúzsky kráľovský absolutizmus a jeho vláda predstavovala vrcholný rozkvet dvornej kultúry. Na sklonku jeho vlády spoločenská kritika absolutizmu silnela. Narodil sa 5. septembra 1638.
1727 – narodil sa v Banskej Štiavnici František Xaver Eder, slovenský rímskokatolícky kňaz, cestovateľ a misionár. Ako člen jezuitského rádu v Trnave študoval a absolvoval univerzitu, misionárom v Južnej Amerike sa stal v roku 1749 a ako kňaz pôsobil od roku 1769 v Banskej Bystrici. V Južnej Amerike pôsobil medzi Indiánmi kmeňa Moxo v severnej Bolívii. Autor jednej z prvých prác vydaných v Európe o peruánskej provincii Moxo, v ktorej zhrnul geografické, historické a etnografické poznatky, vypracoval jej mapu. Zomrel 17. apríla 1773 v Banskej Bystrici.
1936 narodil sa v Tule (Sovietsky zväz) Valerij Alexejevič Legasov, sovietsky vedec v odbore anorganickej chémie, člen Akadémie vied Sovietskeho zväzu, vedúci vyšetrovacej komisie černobyľskej havárie z 26. apríla 1986. Informoval o bezpečnostných rizikách zničeného reaktora a vyzval na okamžitú evakuáciu mesta Pripjať, navrhoval zrušiť prvomájové oslavy v Kyjeve. V auguste 1986 predniesol správu sovietskej delegácie na osobitnom zasadnutí Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni. Dva roky po výbuchu v Černobyle ho 27. apríla 1988 našli mŕtveho vo svojom dome v Moskve. Predtým vraj nahral zvukový záznam, v ktorom uviedol viac podrobností o katastrofe v Černobyle. Ruský prezident Boris Jeľcin ho v roku 1996 posmrtne vyznamenal titulom Hrdina Ruskej federácie.
1939 – začala sa 2. svetová vojna, najkrvavejší konflikt v dejinách sveta. Vojská nacistického Nemecka prepadli Poľsko, do bojov zasiahli aj jednotky slovenskej armády. Slovenská vláda poskytla nemeckému Wehrmachtu letiská v Spišskej Novej Vsi a Piešťanoch. Letisko v Malackách Wehrmacht okupoval. Do 15. septembra 1939 sa slovenské jednotky z Poľska stiahli.
1943 – narodil sa v Duchonke Ivan Korec, slovenský matematik a pedagóg. Svojou vedeckou prácou vyzdvihol prínos Slovenska do svetovej matematickej tvorby a obohatil štyri významné oblasti modernej matematiky: všeobecnú algebru, teóriu čísel, matematickú logiku a informatiku. Bol členom Ústredného výboru matematickej olympiády, Slovenskej matematickej spoločnosti a čestným členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov. Zomrel 4. augusta 1998 v Duchonke.
1969 – po vojenskom prevrate v Líbyi sa k moci dostal plukovník Muammar al-Kaddáfí. Bol faktickým vládcom Líbye až do ľudového povstania v roku 2011, keď ho povstalci chytili pri pokuse o útek a popravili ho v Syrte 20. októbra 2011.
1970 – zomrel francúzsky spisovateľ Francois Mauriac. Významný katolícky autor 20. st. Romány: Bozk malomocnému, Púšť lásky, Therése Desqueyrouxová, Klbko vreteníc, Cesty k moru. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1952). Narodil sa 11. októbra 1885.
1971 – v Bratislave zomrel maliar a grafik Dezider Milly. Študoval v Prahe, neskôr pôsobil ako učiteľ na východnom Slovensku, učil na SVŠT a PF UK v Bratislave a od roku 1949 bol profesorom na VŠVU. V diele inšpirovaný rodným krajom, tiež Oravou i Liptovom. Venoval sa aj figurálnej tvorbe. Narodil sa 7. augusta 1906 v Kyjove pri Sabinove.
1983 – sovietska stíhačka zostrelila pri ostrove Sachalin juhokórejské dopravné lietadlo s podozrením, že ide o špionážne lietadlo. Zahynulo 269 ľudí. Čierne skrinky zostali u Sovietov. Až v roku 1992 vtedajší prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin odovzdal prístroje, avšak neboli čitateľné.
1985 – objavil oceánograf a geológ Robert Ballard v Atlantiku vrak najväčšieho osobného parníka Titanic, ktorý sa po náraze do ľadovca v apríli 1912 potopil. Zahynulo okolo 1 500 cestujúcich a členov posádky. Príčinou tak vysokého počtu obetí bol nedostatok záchranných člnov, zlá organizácia záchranných prác na palube a súhra ďalších okolností.
1991 – v Medzilaborciach vzniklo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.
1991 – Uzbekistan a Kirgizsko vyhlásili nezávislosť a odtrhli sa od Zväzu sovietskych socialistických republík.
1992 – Slovenská národná rada (SNR) prijala Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu. 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade podpísal dokument predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.
1992 – na diaľnici Praha – Brno – Bratislava neďaleko Humpolca havarovalo vozidlo, ktoré viezlo bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia Alexandra Dubčeka. V pražskej nemocnici na Homolke zomrel 7. novembra 1992.
2004 – skupina ozbrojencov obsadila školu v severoosetskom meste Beslan a zadržala tam stovky rukojemníkov, väčšinou detí a žien. Do 3. septembra zahynulo viac ako 300 ľudí, väčšinou detí a stovky ďalších ľudí zranili.
2008 – zomrel kanadský podnikateľ českého pôvodu Tomáš John Baťa, syn zakladateľa obuvníckej firmy Tomáša Baťu. Od roku 1939 žil v USA, neskôr sa usadil v kanadskom Toronte. Jeho firma je jedným z najväčších výrobcov a predajcov obuvi na svete. Narodil sa 17. septembra 1914.
2011 – zomrel scenárista, dramaturg a novinár Slavomír Rosenberg. Napísal scenár k viacerým filmom (Kosenie Jastrabej lúky, Zbohom, sladké driemoty, Skleníková Venuša, Nekonečná pieseň domoviny.) Ako dramaturg sa podpísal napr. pod snímky Pomocník, Smrť pána Golužu, Pásla kone na betóne, Uhol pohľadu, Sladké starosti, Úsmev diabla, V rannej hmle, Suzanne, Tábor padlých žien. Narodil sa v 23. apríla 1947 v Prochote v okrese Žiar nad Hronom.
2017 – zomrel v Nitre Mons. Štefan Vrablec, emeritný pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, titulárny biskup thasbaltský, redaktor a spisovateľ. Pôsobil v Taliansku. Pápež sv. Ján Pavol II. ho 19. júna 1998 menoval za pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a za titulárneho biskupa Tasbaltského. Biskup Štefan Vrablec bol zakladateľom a redaktorom časopisu Slovenský kňaz (1959), potom Diakonia (1972), neskôr Magnifikat (1975) a autorom mnohých publikácií. Narodil sa 21. februára 1925 v obci Závod (okr. Malacky).
