16. októbra
Svetový deň potravy (FAO), Svetový deň záchrany života
1553 – zomrel nemecký renesančný maliar, grafik a medirytec Lucas Cranach st.. Zakladateľ renesančnej maliarskej školy v Sasku, považovaný za hlavného maliara nemeckej reformácie. Autor oltárnych obrazov, portrétov, obrazov s mytologickými námetmi, krajiniek. Narodil sa v roku 1472.
1711 – narodil sa potomok zemianskej rodiny z Turčianskej stolice maršal Andrej Hadik. Pôvodne sa pripravoval na kňazské povolanie, napokon sa stal dôstojníkom. Ako veliteľ so svojimi mužmi napadol a obsadil Berlín. Za tento čin povýšili Hadika do hodnosti generála jazdectva. Andrej Hadik ako prvý v Uhorsku predložil návrh na zrušenie nevoľníctva. V roku 1774 ho povýšili do hodnosti poľného maršala. Zastával funkciu hlavného veliteľa cisárskych vojsk a až do konca svojho života bol prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni. Andrej Hadik zomrel 12. marca 1790 vo Viedni.
1793 – zomrela francúzska kráľovná Mária Antoinetta, dcéra rakúskej cisárovnej Márie Terézie. Manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., ich politický sobáš mal upevniť spojenectvo Francúzska s Rakúskom. Počas Veľkej francúzskej revolúcie ich oboch popravili gilotínou. Narodila sa 2. novembra 1755 vo Viedni.
1813 – pri Lipsku sa začala trojdňová bitka národov, najväčšia bitka napoleonských vojen. Vojská Rakúska, Ruska, Pruska a Švédska porazili Napoleona a prinútili ho ustúpiť.
1825 – v Sučanoch sa narodil Juraj Langsfeld alebo Ďurko Langsfeld, slovenský národovec, učiteľ vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine a od januára 1849 dobrovoľnícky dôstojník v Hurbanovom vojsku počas Slovenského povstania. Po bojoch s jednotkou uhorskej domobrany sa spolu so svojimi bojovými druhmi skrýval pri Turčianskych Kľačanoch. Za odmenu 300 zlatých ho prezradil vlastný strýko. Vojenský súd ho odsúdil a 22. júna 1849 v Kremnici obesil. Pred súdom odmietol milosť za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života – štúrovcov.
1830 – v obci Slovenské Záhorany sa narodil Ľudovít Kubáni, slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik. Stretával s viacerými slovenskými spisovateľmi a kultúrnymi či politickými činiteľmi, ako boli Pavol Dobšinský, Štefan Marko Daxner alebo Ján Botto. Vydával rukopisný časopis Hodiny zábavy a prispieval do ďalších časopisov. Nečakane tragicky zomrel pri hre v karty, keď ho pichol priamo do srdca spoluhráč, jeho švagor a krstný otec, evanjelický farár Andrej Antalík. Jeho tvorba je prechodom medzi romantizmom a realizmom. Písal poéziu a krátku prózu. Zomrel 30. novembra 1869 v obci Rimavské Brezovo.
1854 – narodil sa írsky dramatik, prozaik, básnik a esejista Oscar Wilde, ústredná postava hnutia dekadentov proklamujúcich oslavu krásy a odmietajúcich spojenie umenia a morálky. Tieto postoje sa najvýraznejšie prejavili v románe Obraz Doriana Graya. Dramatická tvorba: Bezvýznamná žena, Ideálny manžel a Aké je dôležité mať Filipa. Tragédia Salome bola predlohou pre operu R. Straussa. Ostatné dielo: rozprávky Šťastný princ a báseň Balada o žalári v Readingu. Bol väznený za homosexualitu. Zomrel 30. novembra 1900.
1867 – v obci Kobyly v okrese Bardejov sa narodil Anton Štefan Ambrose (Ambrosi), slovenský novinár, kultúrny pracovník Slovákov v USA, kam sa vysťahoval v r. 1882, kde založil slovenský časopis Slovák v Amerike a bol spoluzakladateľom Národného slovenského spolku. Memorandum o postavení Slovákov v Uhorsku, ktoré vydal v r. 1904, predložil do kongresu Medziparlamentnej únie v St. Louis. Obhajoval záujmy Slovákov v známej debate s uhorským ministrom školstva grófom Albertom Apponyim na univerzite v Bostone. Počas 1. svetovej vojny organizoval dobrovoľníkov z radov amerických Slovákov do československých légií vo Francúzsku. Po vojne sa stal tlačovým tajomníkom československej vlády v Prahe, neskôr členom agrárnej strany a šíril myšlienku zakladania družstiev na východnom Slovensku. Do Kalifornie sa vrátil po Mníchovskej dohode v r. 1938, kde 10. septembra 1941 zomrel.
1888 – narodil sa americký prozaik a dramatik Eugene O’Neill. Jeho dielo má hlboký psychologický podtext: Cisár Jones, Anna Christie, Smútok pristane Elektre, Cesta dlhého dňa do noci. Laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 1936, držiteľ štyroch Pulitzerových cien. Zomrel 27. novembra 1953.
1927 – narodil sa nemecký spisovateľ Günter Grass. Počas druhej svetovej vojny slúžil v nacistickej jednotke SS, k čomu sa verejne priznal až v roku 2006 v knihe spomienok Beim häuten der Zwiebel (v češtine vyšla pod názvom Při loupání cibule, pozn. SITA). V roku 1945 ho zajali Američania, ktorí ho poslali do zajateckého tábora. Po prepustení na slobodu pracoval na farme a v bani. Ako spisovateľ začínal poéziou, pričom prvá zbierka básní s názvom Die Vorzüge der Windhühner mu vyšla v roku 1956. V roku 1959 vydal román Plechový bubienok, ktorý mu priniesol medzinárodné uznanie a bol aj úspešne sfilmovaný. Išlo o prvý diel trilógie, na ktorý nadviazal románmi Mačka a myš a Psie roky. Medzi jeho ďalšie diela patria napríklad Potkanka, Široké pole či Moje storočie. Bol tiež autorom divadelných hier. V roku 1999 získal Nobelovu cenu za literatúru. Zomrel 13. apríla 2015.
1968 – v Prahe bola podpísaná dohoda o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území Československa. Zmluvu schválila československá vláda a 18. októbra ju prijalo Národné zhromaždenie.
1978 – kardinálske kolégium zvolilo krakovského arcibiskupa Karola Wojtylu za 264. pápeža. Bol to prvý pápež netalianskeho pôvodu od roku 1522 a prvý v histórii zo slovanskej krajiny. Prijal meno Ján Pavol II. Zomrel 2. apríla 2005.
1984 – pri zostupe z Mount Everestu zahynul horolezec Jozef Psotka, ktorý horu deň predtým zdolal bez kyslíka spolu so Zoltánom Demjánom a šerpom Angom Ritom. Narodil sa 12. februára 1934.
