2. decembra
Medzinárodný deň zrušenia otroctva
1666 – narodil sa v Batizovciach (okr. Poprad) Ján Radvanský, krajinský hodnostár a statkár. V roku 1685 opustil školu a vstúpil do povstaleckej armády proti Habsburgovcom. Po potlačení Tökölyho povstania ho spolu s otcom v Banskej Bystrici – Radvani zaistil a postavil v Prešove pred mimoriadny súd generál Anton Caraffa. Po otcovej poprave ho prepustili. Roku 1703 sa stal blízkym spolupracovníkom vodcu stavovského povstania Františka II. Rákoczyho. Po uzavretí Satmárskeho mieru a amnestii sa vrátil domov. Na jeseň 1712 ho v Kremnických vrchoch ozbíjal Juraj Jánošík aj so svojou družinou. Ako vyslanec Zvolenskej stolice na uhorských snemoch obhajoval záujmy protestantskej šľachty. Vo svojich životopisných denníkoch opísal zážitky z prešovského väzenia, otcovej popravy a Prešovských jatiek. Po roku 1697 a 1711 sa stal podžupanom Zvolenskej stolice. Zomrel 7. apríla 1738 v Radvani.
1291 – kráľ Uhorska Ondrej III. udelil Bratislave mestské výsady. Na pergamene 57 x 30 cm potvrdenej podpisom Ondreja III. a jeho visiacou pečaťou hovorí o tom, že mesto je vyňaté spod právomoci župana, súdna právomoc nad Bratislavčanmi prislúchala len richtárovi a rade, odvolacou inštitúciou bol kráľ, má právo voľby richtára a 12 prísažných so súdnou právomocou, oslobodenie od mýta, sloboda usadiť sa bola poskytnutá komukoľvek, ak si vyrovnal svoje podlžnosti u bývalého zemepána, oslobodenie novousadlíkov od dane, rovnaké právne postavenie Židom ako ostatným mešťanom, uhorským a zahraničným obchodníkom právo v Bratislave slobodne predávať svoj tovar, možnosť opevniť mesto. Tieto výsady boli potvrdené počas vlády Mateja Korvína v roku 1464 Zlatou bulou bratislavskou opatrenou visiacou pečaťou.
1805 – pri Slavkove u Brna na južnej Morave sa uskutočnila bitka troch cisárov, v ktorej Napoleonovo vojsko porazilo spojenú rusko-rakúsku armádu vedenú M. I. Kutuzovom. Po víťazstve Napoleon I. Bonaparte a Rakúsko podpísali Bratislavský mier.
1886 – narodil sa Grigorij Žatkovič v rakúsko-uhorskej Berežskej župe, v dnešnej Ukrajine, americký právnik, rusínsky politik a prvý guvernér Podkarpatskej Rusi. Žatkovič Rusínov zastupoval na stretnutí s americkým prezidentom Wilsonom, ktorý uznal Rusínov ako samostatný národ. Rokoval aj s budúcim prezidentom Československa T. G. Masarykom o pripojení Podkarpatskej Rusi k vznikajúcemu štátu. Na základe mierovej zmluvy zo St. Germain z 10. septembra 1919 sa potom Podkarpatská Rus stala súčasťou Československa. V roku 1920 Masaryk ustanovil Žatkoviča prvým guvernérom Podkarpatskej Rusi, no vzhľadom na nesplnenie rusínskych požiadaviek na autonómiu 17. apríla 1921 rezignoval a zakrátko sa vrátil späť do Pittsburghu, kde sa venoval právnickej praxi. Po návrate do USA sa negatívne vyjadroval o československej politike voči Podkarpatskej Rusi, no počas druhej svetovej vojny svoj protičeskoslovenský postoj prehodnotil. V časopise The Carpathian (1941 – 1943), ktorého bol vydavateľom, sa vyjadroval za obnovenie Československa s tromi rovnoprávnymi národmi – Čechmi, Slovákmi a Rusínmi. Zomrel v Pittsburgu 26. marca 1967.
1918 – zomrel francúzsky dramatik Edmond Rostand. Autor neskororomantických komédií a hrdinských drám. Napísal veršovanú komédiu Romantici, slávnu veršovanú drámu Cyrano z Bergeracu a drámu Orlík. Narodil sa 1. apríla 1868.
1919 – v Turzovke sa narodil spisovateľ Rudolf Jašík. Žil v Turzovke na Kysuciach a zúčastnil sa v bojoch 2. svetovej vojny na východnom fronte i SNP. Člen KSČ, bol v rôznych straníckych a verejných funkciách. Debutoval v roku 1956 románom Na brehu priezračnej rieky o živote na Kysuciach v čase hospodárskej krízy. Jeho najznámejším románom je Námestie svätej Alžbety, tragédia prenasledovaného židovského obyvateľstva počas vojny. Knihu sfilmoval režisér Martin Hollý. Ďalšie knihy: Mŕtvi nespievajú, Čierne a biele kruhy. Zomrel 30. júla 1960 v Bratislave.
1923 – narodila sa v New Yorku americká operná speváčka, sopranistka gréckeho pôvodu Maria Callas, vl. m. Maria Anna Sofia Cecilia Kalogeropoulou. Interpretka talianskeho operného repertoára. Spolupracovala s dirigentmi Serafinom, de Sabatom a Karajanom, režisérmi Viscontim a Zeffirellim. Hrala tiež titulnú úlohu v Pasoliniho filme Médea. Partnerka gréckeho lodiara, multimilionára A. S. Onassisa. Zomrela 16. septembra 1977 v Paríži.
1942 – taliansko-americký fyzik Enrico Fermi (1901 – 1954) uskutočnil v rámci projektu Manhattan prvú riadenú reťazovú jadrovú reakciu v atómovom reaktore.
1953 – v Trnave sa narodil novinár Karol Ježík. Po absolvovaní štúdia žurnalistiky bol športovým novinárom Československej tlačovej kancelárie na Slovensku, neskôr redaktorom, zástupcom šéfredaktora a šéfredaktorom mládežníckeho denníka Smena. Založil denník SME, ktorý vychádza od 14. januára 1993. Liberálno-konzervatívny denník patrí k najčítanejším titulom na Slovensku. Karol Ježík zomrel 14. decembra 1998.
1959 – narodil sa hokejista Dárius Rusnák. Začínal v Banskej Bystrici, hral za BEZ Bratislava a neskôr za Slovan, s ktorým v roku 1979 získal majstrovský federálny titul. Za Slovan hral do roku 1987, potom pôsobil v Dukle Jihlava a vo fínskom KalPa Kuopio. V prvej polovici 80. rokov patril medzi opory čs. reprezentácie, v roku 1985 bol kapitánom majstrov sveta. V československej reprezentácii odohral 156 stretnutí a dal v nich 68 gólov. Má striebro zo ZOH 1984. Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia ukončil kariéru, bol asistentom v Slovane Bratislava, manažérom v Iskre Banská Bystrica i pracovníkom prezidentskej kancelárie. Od roku 2009 člen Siene slávy slovenského hokeja.
