BRATISLAVA 3. novembra (SITA) –
4. novembra
Svetový deň behu
1743 – v Banskej Štiavnici zomrel banský konštruktér Matej Kornel Hell, vynálezca vahadlových čerpacích strojov, ktoré prispeli k záchrane banskoštiavnických baní pred zatopením a umožnili ďalšiu ťažbu. Vodnú energiu na pohon strojov získaval vďaka výstavbe nádrží – tajchov, do ktorých sa zachytávala dažďová a snehová voda. Narodil sa v roku 1653.
1847 – zomrel nemecký skladateľ Felix Mendelssohn-Bartholdy, predstaviteľ raného romantizmu. Najvýznamnejšie diela: 5. symfónia Reformačná a Husľový koncert e-mol. Narodil sa 3. februára 1809.
1912 – v Budapešti sa narodil slovenský politik Fedor Hodža. Syn politika Milana Hodžu. Počas 2. sv. vojny bol členom čs. štátnej rady v Londýne. Bol generálnym tajomníkom Demokratickej strany, v roku 1948 emigroval do USA, kde bol členom Rady slobodného Československa. Zomrel 17. septembra 1968 v New Yorku.
1915 – v Hrachovišti sa narodil Imrich Gablech, ako príslušník slovenskej armády patril do prvej skupiny letcov, ktorá odletela 7. júna 1939 z Piešťan do poľského Deblinu, aby bojovali proti Hitlerovi. Po obsadení Poľska ho v septembri 1939 zajali vojaci Červenej armády a pre údajnú špionáž sa dostal do gulagu. Po prepade Sovietskeho zväzu Nemeckom v roku 1941 ho prepustili a podarilo sa mu dostať sa do Veľkej Británie, kde slúžil v britskom kráľovskom letectve RAF. Dostal štyri najvyššie štátne vyznamenania – britské, poľské, české a slovenské. V roku 2005 mu vyšla životopisná kniha Spomienky vojnového pilota. Zomrel 16. decembra 2016 vo veku 101 rokov v v Havlíčkovom Brode v Česku.
1922 – anglický archeológ a egyptológ Howard Carter objavil v egyptskom Údolí kráľov hrobku faraóna Tutanchamóna z 18. dynastie, ktorý vládol zhruba v rokoch 1332 – 1323 pred n. l. Objav patrí k najvýznamnejším v 20. storočí.
1945 – v Londýne bol schválený štatút UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organisation) Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru.
1956 – začala sa sovietska ofenzíva v Budapešti so snahou potlačiť maďarskú revolúciu. Pokojnou demonštráciou chceli občania Budapešti vyjadriť solidaritu s povstaním robotníkov v Poznani, neskôr prerástla do spontánneho výbuchu nespokojnosti a proti sovietskemu vplyvu. Povstanie vypuklo 23. októbra. Vedenie Sovietskeho zväzu sa rozhodlo povstanie ukončiť vojenskou silou. Symbolom revolúcie sa stal premiér Imre Nagy, ktorý sa rozhodol pridať sa na stranu revolúcie a vytvoriť tak nezávislé Maďarsko. Po krvavom potlačení ľudového povstania boli Imre Nagy s ďalšími spolubojovníkmi v roku 1958 popravení. Po tri desaťročia o tomto období bolo v krajine zakázané hovoriť. V deň výročia začiatku protikomunistického povstania 23. októbra 1989 Mátyás Szűrös, ktorého zvolili za dočasného prezidenta, slávnostne vyhlásil slobodnú Maďarskú republiku bez komunistického režimu.
1979 – Veľvyslanectvo USA v Teheráne obsadili iránski radikálni študenti a pracovníkov zadržiavali ako rukojemníkov. Požadovali vydanie iránskeho šacha, ktorý žil v exile a skonfiškovanie jeho majetku v cudzine. Radikáli prepustili niektorých zadržiavaných, no 53 rukojemníkov zadržiavali až do januára 1981. Situácia sa po 444 dňoch vyriešila diplomatickou cestou.
1980 – v Spojených štátoch amerických vyhral prezidentské voľby Ronald Reagan. Šesťdesiatdeväťročný republikán, bývalý herec a guvernér štátu Kalifornia porazil vtedajšieho prezidenta, demokrata Jimmyho Cartera. Reagan bol v Bielom dome dve funkčné obdobia. Zomrel ako 93-ročný v júni 2004 v Kalifornii.
1995 – židovský nacionalista zavraždil v Tel Avive izraelského politika Jicchaka Rabina, ktorý od roku 1964 vykonával niekoľko politických funkcií. Spolu so Šimonom Peresom a Jásirom Arafatom bol nositeľom Nobelovej ceny za mier (1994) za dohodu o obmedzenej palestínskej autonómii z roku 1993. Narodil sa 1. marca 1922 v Jeruzaleme.
2005 – 21-ročného študenta Daniela Tupého zavraždili na Tyršovom nábreží v Bratislave. Daniela Tupého, ktorý podľahol zraneniam na mieste, a jeho kamarátov napadla skupina mladíkov. Jeho násilná smrť nebola doposiaľ objasnená.
2008 – Baracka Obamu zvolili za historicky prvého afroamerického prezidenta USA.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU