Máme vraj rozvinutú ekonomiku tu na Slovensku, síce momentálne s menším rastom HDP, pre tú pandémiu, ale inak sme dlhodobo rastovou ekonomikou. Rastový automotive priemysel utrpel síce útlm, ale zahraničné „montovne“ sa už parádne zviechajú, a dokonca nám vraj klesá aj nezamestnanosť. Podľa ministra hospodárstva SR R. Sulíka sme najpriemyselnejším štátom v EÚ, ale každý mesiac sa nám sem do predajných sietí dováža až 823 kamiónov po 18 ton plných potravín a poľnohospodárskych produktov.
Vízie a zámery vlády a plány obnovy…
Najprv premiér Matovič po príchode z Bruselu 21. júla predniesol „geniálnu“ správu o tom, že priniesol (a na papieri to ukazoval) pre Slovensko 43,8 miliardy eur, čo znamená, že ročne môžeme čerpať 6,5 miliardy eur. „Dokument“ slávnostne odovzdal ministrovi financií Hegerovi, čím nás „nakŕmil“ a mohlo sa začať snívať, čo s toľkými eurami urobíme. Dlho bol pokoj, iba masmédiá snívali o tom, ako sa budeme mať na Slovensku dobre. Až 3. septembra prebehla masmédiami nečakaná správa: „Šestnásť expertov z oblasti vedy, makroekonómie a biznisu prizvaných do nezávislej expertnej pracovnej skupiny iniciovanej Americkou obchodnou komorou v SR vytvorilo predbežný návrh Vizie Slovenska 2030 a načrtlo kľúčové motory dlhodobo udržateľného hospodárskeho rastu. Predkladaný dokument je „úvodným konsenzom signatárov“, ako dosiahnuť maximálne využitie potenciálu našej krajiny v kontexte globálnych megatrendov s cieľom zvýšiť kvalitu života súčasnej generácie, ale aj tých budúcich. Signatári ho adresovali prezidentke SR Z. Čaputovej, predsedovi vlády SR I. Matovičovi a ministrovi financií SR E. Hegerovi“.
Podobné články
Tak takto „účelovo“, pre možnosť predložiť Európskej komisii do 15. 10. 2020 podklady na čerpanie 7,5 miliardy eur z financií EÚ, bolo potrebné „vytvoriť“ víziu do roku 2030. Táto „narýchlo zbúchaná“ vízia podráždila nielen národohospodárov na Slovensku… Ako poznamenal profesor ekonómie Jaroslav Husár, „autori vízie asi nemali čo povzbudivé ponúknuť z ekonomického života Slovenska z posledných piatich rokov“.
Pohodové hospodárstvo Slovenska?
Čo sa teda vo vízii prezentuje? Signatári definovali „tri hlavné transformačné motory rastu“ rozpracované do detailnejších bodov, ktoré majú ambíciu dostať Slovensko medzi „Top 20 najkonkurencieschopnejších krajín sveta“: Tu sú:
„VZDELÁVANIE – Slovensko sa v roku 2030 stáva exportérom vzdelávania, krajinou, ktorá vychováva a udrží slovenské talenty a láka talenty Európy a sveta“
„PODNIKANIE A INVESTÍCIE – Slovensko má v roku 2030 minimálne tretinu svojho HDP z iných zdrojov s vysokou pridanou hodnotou ako v roku 2020“
„ŽIVOT – Slovensko je globálny magnet pre kvalitu života a stabilne sa umiestňuje na popredných priečkach v tomto indikátore“
„Avšak vláda má obrovskú zodpovednosť pripraviť reálne plány, nie slohové práce. Presnejšie, garantmi sú v prvom rade ministerstvo investícií a informatizácie SR (V. Remišová) a ministerstvo financií SR (E. Heger). Zatiaľ máme na stole prvé informácie – päť okruhov či skôr sloganov od V. Remišovej. Až keď Heger s Remišovou dajú von, čo analytici k miliardám z Bruselu pripravili, bude jasnejšie, či sa vznášame v oblakoch alebo stojíme na zemi. A či sa bude dať prejsť od rečí k činom.“ Písal tak I. Piovarči 13. 9. 2020 pre Pravdu https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562745-top-10-videi-tyzdna-13-9-2020/ ).
Medzitým sa tie miliardy eur masmediálne i politicky akosi „scvrkli“ iba na čerpanie 7,5 miliardy eur do roku 2027, čo bude mať SR k dispozícii z Fondu obnovy „Next Generation EU“, čo je iný názov bývalých eurofondov. A aj k tomu programu pod názvom Plán obnovy sa nakoniec mimoriadna schôdza parlamentu pôvodne určená na 24. 9. nekonala…
Prečo súhlas so štrukturálnymi reformami slovenskej ekonomiky?
Štrukturálne reformy, to áno, to slovenské hospodárstvo veľmi potrebuje. Za ostatných tridsať rokov došlo k úplnej deformácii ekonomiky na Slovensku, ktorá už neslúži obyvateľom Slovenska, ale takmer všetci pracujú na zainvestovaných majetkoch cudzích investorov na Slovensku. Dokonca takmer celý štátny aparát slúži predovšetkým tomu, aby sa u nás cudzí investori „cítili komfortne a investovali“ a aby sme „boli konkurencieschopní“ voči iným stredoeurópskym štátom, ktoré tiež lákajú globálny kapitál. Tomu nakoniec zodpovedá i výška príjmov do štátneho rozpočtu SR (sotva 14,4 miliardy eur) i stav zadlženosti štátu Slovenská republika v 2020 (54,5 miliardy eur, t. j. tri štátne rozpočty).
Ale aké štrukturálne reformy?
Zásadne treba ekonomiku na Slovensku reformovať na národné hospodárstvo. Nevieme, čo všetko ešte kríza z globálnej pandémie koronakrízy prinesie a vieme, že koncom roka 2019 sme sa rútili do odbytovej štrukturálnej krízy nielen globálne, ale hlavne na Slovensku: Vyrábame v štyroch automobilkách milión luxusných osobných automobilov, ale „domáca spotreba“ je sotva 88-tisíc kusov z celého spektra áut. Autá exportujú, ale z toho exportu máme iba nízke mzdy zamestnancov v automobilkách. Všetko ostatné, čo potrebujeme, sa importuje, a teda draho platí. Predali sme si energetiku, výrobu v strojárstve, čiastočne výrobu v poľnohospodárstve i v potravinách. Vo vlastníctve, ktorým môže štát, a teda slovenská spoločnosť disponovať, je už len promile majetku, aj to skôr v obslužných oblastiach ekonomiky. A navyše – sú stratové, treba ich dotovať zo štátneho rozpočtu, teda z daní obyvateľov. „Potravinová pomoc zo sveta“ v podobe 823 kamiónov s nákladom osemnásť ton potravín síce príchádza, ale je na „tenkom ľade“ cezhrančnej distribúcie, cenovej stability a hlavne – dodávateľských kapacít vo svete. Na jednej strane minister životného prostredia horlí „za zelenú ekonomiku“ a na strane druhej k nám prichádzajú potraviny a tovary, ktoré nesú so sebou tony vypusteného CO2 z diaľkovej prepravy, niekedy až medzikontinentálnej, potravín, ktoré si vieme vyrobiť u nás, v kraji, v okrese…
Nie je to nakoniec tak, že štrukturálne zmeny potrebuje predovšetkým vlastníctvo výrobných prostriedkov a produkcie statkov vôbec?
Čo bude potrebovať Slovensko teraz a čo potom?
Hneď teraz
Slovensko teraz potrebuje odborníkov, ktorí budú presne a dávkovane riadiť v koronakríze hospodárstvo tak, ako sa riadi krajina a spoločnosť v čase mimoriadnych situácií počas živelných pohrôm a ohrozenia republiky.
Potrebujeme predovšetkým zabezpečiť fungujúce nemocnice, zdravotníctvo a zahrnúť ho toľkými financiami a materiálnym zabezpečením, aby fungovalo 24 hodín denne a 365 dní v roku nepretržite a komfortne pre pacientov i lekárov a zamestnancov zdravotníctva. To sú naši „bojovníci v súčasnosti“. Preto potrebujeme zabezpečiť zásobovanie zdravotníckych a farmaceutických tovarov a všade v každej obci stále pripraviť zabezpečenie rozvozu a dodávok jedla, potravín, teda štátny dozor a štátny rozvoj distribúcie potravín.
A keďže potrebujeme zabezpečiť predovšetkým príjem obyvateľstvu, treba rozvinúť okamžité služby vo verejnom štátnom záujme, ktoré zamestnajú tisíce ľudí po celom Slovensku rovnomerne, nielen v Bratislavskom politicko-organizačnom konglomeráte a v „montovniach“ industriálnych investorov…
Čo potom?
Potrebujeme organizovať vlastnú výrobu potravín, a teda organizačne a hmotno-finančne silnú vlastnú poľnohospodársku výrobu, žiadne financovanie „strat-apov“ „a inovatívnych centier“ či priemyselných parkov, ako chce Sulík.
Potrebujeme zabezpečiť energetiku a vodárenstvo, prevziať nad nimi štátnu kontrolu skôr, než nám bude určovať čas a limity odberu cudzí investor či cudzina všeobecne.
Potrebujeme rozvinúť vlastnú priemyselnú výrobu, ktorá zamestná tie desaťtisíce ľudí, ktorí prídu o prácu po páde „automotive monokultúry“.
V budúcnosti potrebujeme bez ohľadu na sny vládnych expertov predovšetkým poriadne dorovnať slovenské mzdy na priemernú európsku úroveň – a to zákonom v NR SR, nie zbytočným rokovaním tripartity, ktorú už aj tak vláda ignoruje. Ak sa dá zákonom nariadiť uzavretie prevádzky či hraníc, dá sa zákonom každému zamestnávateľovi pre zamestnancov v SR taxovať, že mzda jeho zamestnanca tu na Slovensku bude rovnaká ako mzda zamestnanca kdekoľvek v EÚ.
No a potrebujeme rozvinúť vlastné výrobné a distribučné kanály v hospodárstve, podniky na trhu si už cestu k produktivite a inováciám nájdu samy a netreba k tomu ministerstvo inovácií.
Tieto opatrenia potrebuje slovenské hospodárstvo do nepohody, do ktorej sa ponárame čoraz hlbšie.
Text Spolku národohospodárov Slovenska, o.z.
Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska
Šírte a zdieľajte Iskru na sociálnych sieťach či medzi priateľmi.
Ďakujeme Vám
Predseda Spolku národohospodárov jasne vyjadril podstatu problémov. Ak si však ekonóm zhodnotí ekonomickú situáciu krajín EÚ, vidí obrovské rozdiely medzi Bulharskom, Slovenskom a Nemeckom. Ale aj medzi oblasťami, regiónmi. teda hlavným problémom ekonomickej politiky EÚ, hlavne jednotlivých komisárov musí byť zabezpečenie ekonomickej teórie a z nej plynúci podstatný, základný, charakteristický znak ekonomického vyrovnávania. Aj jeho meranie. Iba či EÚ má o takéto riešenie záujem? Alebo aj to čo napísal predseda Spolku: V budúcnosti potrebujeme bez ohľadu na sny vládnych expertov predovšetkým poriadne dorovnať slovenské mzdy na priemernú európsku úroveň.