Dva nepekné príbehy so spoločným menovateľom, ale rozdielnym politickým posúdením.
Jeden aktuálny, z dnešných dní, v čase mimoriadneho covidového stavu vraj z demokratického kapitalistického Slovenska, druhý spred takmer 80 rokov, z obdobia mimoriadneho vojnového stavu vraj z totalitného komunistického Sovietskeho zväzu.
Zlé podmienky i nedostatok jedla. Polícia ukončila trápenie v DSS.
Ubytovňa pre chorých a imobilných je nezvyčajným miestom na domovú prehliadku.
Starostlivosť o starých, chorých a nevládnych je pre každú civilizovanú spoločnosť prirodzená. Rôzne ubytovacie zariadenia spojené so starostlivosťou o nich tak vznikajú pod hlavičkami rozličných inštitúcií a povesť o nich, o podmienkach života v nich, poskytovanej starostlivosti a, samozrejme, aj o cene za ne neraz prekračuje hranice okresu.
Jedno také ubytovacie zariadenie je aj v Levickom okrese. Jeho povesť tiež prekračuje hranice okresu, ale v zlom svetle. Pracovníci inštitúcií oprávnení kontrolovať toto zariadenie sa dovnútra väčšinou nedostali a len od miestnych sa dozvedeli, že jeho klienti sa občas dostanú von, žobrú a prosia v dedine o jedlo a sladkosti.
Levickí policajti na základe zistených skutočností vykonali domovú prehliadku v priestoroch tohto ubytovacieho zariadenia. Nachádzalo sa tu 10 ľudí vo veku od 46 do 70 rokov s rôznymi ochoreniami, jedna osoba dokonca imobilná. Vnútorná teplota v izbách (16.12. 2020) sa pohybovala od 8,4 do 18,4 stupňa Celzia, v miestnostiach bol neporiadok, zápach, hmyz, plesne na stenách a stropoch a zvieracie exkrementy v interiéri. Umiestnené osoby nemali zabezpečený dostatok jedla, hygienu a čisté šaty. Niektorí z nich trpeli rôznymi kožnými ochoreniami a navyše s nimi bolo aj nevhodne zaobchádzané.
Za svoj pobyt a poskytované služby platili tieto osoby podľa zmluvy len 65 eur, pričom vraj odovzdávali majiteľke celý svoj dôchodok.
Policajtov pri domovej prehliadke zarazila ešte skutočnosť, že zvonku bola na vchodových dverách kľučka, ale zvnútra tzv. guľa.
55-ročná majiteľka tohto zariadenia fungujúceho pod hlavičkou občianskeho združenia bola po vypočutí obvinená zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a vyšetrovateľka PZ dala podnet na návrh na jej väzobné trestné stíhanie. Návrh akceptoval aj prokurátor a príslušný súd rozhodol o jej väzobnom trestnom stíhaní.
Prípad je v súčasnosti v štádiu intenzívneho vyšetrovania, po ukončení dôkazovej časti zrejme vyplávajú na povrch podrobnosti, ktoré povedú k súdnemu konaniu, uloženiu a vykonaniu trestov pre zodpovedných.
O ich morálnej zodpovednosti však už teraz niet pochýb. Občania Slovenska na verejných sieťach v diskusiách pod článkami publikovanými o tejto udalosti vyjadrujú jednoznačný súhlas s právnym a morálnym odsúdením zodpovedných.
Zlé podmienky i nedostatok jedla. Milícia ukončila trápenie v sirotinci.
Sirotinec je tiež nezvyčajným miestom na domovú prehliadku.
Starostlivosť štátu o deti, ktoré nemajú z rôznych dôvodov rodičov, je pre každú civilizovanú spoločnosť prirodzená.
Na jeseň 1942 v Sovietskom zväze v Počinkovskom okrese boli prichytené pri krádeži zemiakov a obilia z kolchozných polí deti odeté v handrách. Ukázalo sa, že to chovanci okresného sirotinca „zbierali úrodu“. A nie pre dobrodružstvo či z rozmaru ani nie z dobrého života. Počas vyšetrovania miestni milicionári (policajti) odhalili zločineckú skupinu a v skutočnosti aj gang zamestnancov tejto inštitúcie.
Celkovo bolo zatknutých sedem ľudí vrátane riaditeľa sirotinca, účtovníka, skladníka a ďalších osôb. Prehliadkou v sirotinci a u nich doma našli ukradnutých 14 detských kabátov, sedem oblekov, 30 metrov látky, 350 kusov rôznych odevov a iné nezákonne privlastnené aktíva, ktoré štát s veľkými ťažkosťami pridelil deťom – sirotám v tomto drsnom vojnovom období všeobecného nedostatku. Vyšetrovanie zistilo, že zločinci sa neulakomili na chlieb a potraviny len pre seba. Len v roku 1942 ukradli sedem ton chleba, pol tony mäsa, 380 kg cukru, 286 kg sušienok, 106 kg rýb, 121 kg medu atď.
Všetky tieto úzkoprofilové potraviny táto zločinecká skupina rozpredala na čiernom trhu alebo ich zjedla so svojimi rodinami nad rámec vtedy fungujúceho prísneho prídelového systému. Len jeden z nich, riaditeľ sirotinca, si privlastnil denne pätnásť porcií raňajok a obedov na úkor sirôt. Na úkor hladujúcich sirôt sa dobre najedli aj zvyšní obslužní zamestnanci. Deti kŕmili zhnitými pokrmami a skazenou zeleninou, pričom to zdôvodňovali nedostatočným zásobovaním zo strany štátu. Za celý rok 1942 dostal každý z chovancov sirotinca „až“ jeden cukrík, a to vraj na oslavu 25. výročia októbrovej revolúcie.
Treba povedať, že štát si napriek ťažkým vojnovým časom a totálnemu nedostatku zdrojov stále a prednostne plnil svoje povinnosti voči deťom, ktoré ostali bez rodičov. Normy vydávania zásob potravín a odevov, hoci veľmi nízke, boli dôsledne dodržiavané a pravidelne sa uvoľňovalo oblečenie. Hyeny podobné riaditeľovi sirotinca však to, čo patrilo deťom, používali na vlastné ciele obohacovania sa.
Za rok ukradli veľa detských kabátov a oblekov, množstvo šiat a iných materiálov. Z týchto krádeží boli oficiálne obviňované deti – zverenci sirotinca.
Postoj učiteľov k deťom nebol o nič lepší ako v nacistickom koncentračnom tábore. Pre najmenšie porušenie disciplíny, ale aj za vznesené krivé obvinenia vedením sirotinca deti držali v chladnej miestnosti vyzlečené a bez jedla. V deťoch tak vyvolali pocit beztrestnosti vedenia sirotinca a skutočné presvedčenie o nespravodlivosti režimu, v ktorom žili.
A čo je „najúžasnejšie“, riaditeľ sirotinca si v tom istom roku 1942 kúpil rezortné čestné uznanie „Za vynikajúcu výchovnú prácu“ od svojho nadriadeného, drogovo závislého alkoholika, správcu detských domovov Gorkovského kraja.
Všetci títo zlodeji a pedofili boli zaslúžene odsúdení na dlhoročné nepodmienečné tresty väzenia.
Oba príbehy len ako dva príklady z tisícov alebo desaťtisícov ďalších, ktoré sa udiali a dejú vo svete, dokazujú, že hyeny v ľudskej koži žili a žijú v každom režime a v každom historickom období. Bez ohľadu na to, ktoré za aké zlo z politického hľadiska posudzujeme. Či za demokratické alebo totalitné.
Teraz sú napríklad občania bývalého ZSSR z obdobia stalinizmu s takou minulosťou politicky zaradení medzi „utláčaných krvavým totalitným komunistickým režimom“ a ich potomkovia, vyvaľujúc oči, hovoria o obetiach stalinských represií. Obete stalinských represií podľa dnešných konštruktérov propagandy. Kto sú tie obete? Rovnakí ľudia podliehajúci osobnému egoizmu a mamonu ako aj dnes. Len v inom čase a v inom politickom usporiadaní.
Zdroje:
Polícia SR – Nitriansky kraj/.facebook.com
Spomienky veteránov/vk.com
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Smutné,len dnes nie su žiadne tresty,preto zločin kvitne ako rajská záhrada.