Kapitalizmus je už viac ako dvesto rokov globalizujúcou ekonomickou silou neobmedzujúcou sa na nejaké hranice štátu alebo kontinentov. Moc kapitálu a formy jeho akumulácie presiakli do každého kúta sveta. Jeho zákony pôsobia bezpodmienečne a nekompromisne na spôsob výroby a výmeny ako nemilosrdná diktatúra prírodných zákonov. Nemilosrdnou diktatúrou určite je, ale v dejinách ľudstva nie je nemenným a večným prírodným zákonom, ako by mnohí chceli, aby sme uverili. Nevládol tu odjakživa a ani tu už dlho vládnuť nebude. Ak pre nič iné, tak pre to, že s takýmto spoločensko-ekonomickým zriadením má problém samotná príroda a naša existencia v nej.
Verím však, že naša matka Zem nebude musieť zasiahnuť a výprask ešte predtým dostane od ľudského rozumu, rukou uvedomelého pracujúceho ľudu vyzbrojeného pochopením a odhodlaním vybojovať si skutočnú demokraciu, tak politickú, ako aj ekonomickú. Kde výroba a výmena tu nebudú pre zisk pár ľudí, ale na odstránenie chudoby a mizérie sveta. Ľudstvo sa povýši nad primitívne formy života a nezabije svojho hostiteľa, Zem a všetko živé na nej.
Kapitál, ktorý je tvorený z hodnoty vyťaženej z práce ľudskej sily, je v neustálej súťaži s kapitálom konkurentov. Aby uspel, musí rásť a byť stále efektívnejší v zápase na život a na smrť vlastného úspechu v globálnej súťaži o vyšší zisk a podiel na trhu. Prekračuje hranice štátov a usiluje o najvýhodnejšie podmienky a strategické výhody: infraštruktúrne, geografické, demografické, atď.
Imperializmus – ekonomická diplomacia po “dobrom” alebo po zlom
Vo svete vysokých hier s vysokými stávkami sa vôbec nehrá fér, každá slabosť a chyba súpera nezostane nevyužitá. Politický vplyv doma alebo v zahraničí a diplomacia idú odjakživa ruka v ruke s biznisom a imperializmus si hľadá cestu najľahšieho odporu buď cestou spriatelených vlád, alebo podporou snahám o ich výmenu za také. Platí pravidlo, účel svätí prostriedky. Niekde stačí pritlačiť menej, niekde viac. V konečnom dôsledku sú najvyššou kartou alebo zbraňou v tomto zápase zbrane samotné. Vo forme hrozby alebo vojny a všetko svinstvo medzi tým.
Najistejšou zárukou návratnosti investícií je priama vojenská prítomnosť v danej krajine s regionálnym dosahom. To platilo v istej forme pre faraónov, Grékov či Rimanov. Ale hlavne v časoch koloniálnej éry európskych impérií.
Toto dedičstvo tu s nami stále ostáva v podobe prispôsobenej dobe.
Nie je to rozmar generálov obávajúcich sa o bezpečnosť svojej krajiny, na to by postačovalo oveľa nižšie nasadenie a určite nie tak ďaleko od vlastnej krajiny, ako je to v prípade USA.
Priama vojenská prítomnosť v takej či onakej forme je nevyhnutná požiadavka kapitálu na ochranu investícií a čo viac, zárukou najvýhodnejšieho obchodu so “strategickým partnerom”, s rozprávkovým ziskom a trvalo udržateľným rastom.
Poistkou ekonomickej hegemónie USA je približne 750 amerických základní najmenej v 80 štátoch (číslo uvádza David Vine, profesor politickej antropológie na Americkej univerzite vo Washingtone DC).
Zlá správa
Štáty východnej Európy po rozpade sovietskeho bezpečnostného a ekonomického modelu fakticky kapitulovali na suverénny vývoj a bezpodmienečne prijali nový diktát západného modelu. Čo, mimochodom, na námestiach ľud nežiadal.
Po tom, čo sa ich formálnym členstvom garantovalo podriadenie imperiálnemu veleniu NATO a podriadili aj svoje ekonomické záujmy Európskej únii, zúčastňovali sa aj vojenských ťažení na Blízkom a Strednom východe (Irak, Afganistan).
Avšak z Blízkeho východu sa pozornosť impéria opäť raz obracia na východnú Európu, a tým nevyhnutne aj na Rusko. To pre nás nie je dobrá správa.
Washington sa rozhodol zúročiť svoje doteraz vynaložené úsilie a prostriedky na úspešný prevrat ukrajinskej Janukovičovej vlády (zvolenej v medzinárodne uznaných voľbách) na rozšírenie svojho imperiálneho vplyvu na východe Európy.
A začleniť Ukrajinu do svojich imperiálnych štruktúr.
Všetkým racionálne zmýšľajúcim ľuďom musí byť jasné, že keby sa to podarilo na Ukrajine, tak to bude začiatok reťazovej reakcie, ktorá sa nezadržateľne prevalí celým územím bývalého ZSSR a určite aj ďalej. Putinovi je to, zdá sa, nad slnko jasné. Pád Berlínskeho múru by sa z takejto perspektívy javil iba ako predohra k hlavnému, a obávam sa, že aj desivému historickému dejstvu.
Putinov Stalingrad
Ukrajina je neodolateľné pokušenie pre imperiálne záujmy USA. Jej vytrhnutie spod vplyvu Ruska ponúka príležitosť definitívne podriadiť Rusko západnému imperializmu a zasadiť smrteľnú ranu zvyškom ilúzií o vlastnej imperiálnej budúcnosti Veľkého Ruska. Ruské vládne elity, politické aj ekonomické reprezentujúce vlastné imperiálne ambície ruského kapitálu sú si tohto ohrozenia zjavne dobre vedomé. Stoja na zásadnej križovatke od čias Jeľcinovskej potupy po rozpade Sovietskeho zväzu. Putinov Kremeľ sa nechce zapísať na rovnaké miesto v dejinách Ruska ako ten Jeľcinov. Ukrajina je pre Rusko strategicky dôležitá aj pre výhradný prístup k Čiernemu moru ako v podstate výlučne vlastnej vojenskej zóny, ktorá otvára prístup do Stredomoria. Rusko tu stojí na zadných nohách, ktorými sa pevne zaprelo do zeme. Washington si je už vedomý, že zašiel priďaleko.
Alebo aj nie.
Trójsky kôň
Samozrejme, to, o čo tu od začiatku krízy ide, sú v prvom rade trhy, rozprávkové prírodné bohatstvo a možnosti ďalšej expanzie ako korisť pre americké korporácie a spolupracujúcich západných spojencov… Brány zasľúbenej zeme budú konečne rozkopnuté dokorán. Príklad Ukrajiny urýchli osud Bieloruska. A čo len príde potom?!
Ďalším veľkým víťazstvom amerického imperializmu bude rozdrvenie akýchkoľvek predstáv a rojčenia o vytvorení budúcej Euroázijskej únie bez USA. A tým si Washington Európu ešte viac pripúta.
Kyjevský majdan 2014 bolo len hodenie dymovnice medzi európsko-ruské vzťahy. Vstup Ukrajiny do NATO, ktorej existencia bude otrocky závislá od USA, bude permanentným trójskym koňom v európsko-ruských vzťahoch.
V horšom prípade všetkých strhne do ozbrojeného konfliktu, ktorého dôsledky by boli katastrofálne. Nehovoriac o jadrovej skaze.
Stop NATO!, Stop vojne!, Stop zbraniam!
Prečo sa ako socialisti máme znepokojovať, keď hlavné sily súperiace medzi sebou o vládu a vplyv sú obe imperialistické? Lebo sa to odohráva doslova nad našimi hlavami. Konflikt nás ohrozuje nielen blízkosťou, ale aj širšími a dlhodobými následkami. Riziko je príliš vysoké, najväčšie od druhej svetovej vojny.
Všetky politické sily sa musia sústrediť na odmietnutie ďalších provokácií USA vedúcich k eskalácii napätia.
Odmietnuť snahy o začlenenie Ukrajiny do NATO.
Odmietnuť pretrvávajúcu imperiálnu mentalitu studenej vojny vo Washingtone a štruktúrach NATO, ktorá sa voči Rusku od čias Varšavskej zmluvy nezmenila.
Volajme po novej vlne kontroly a dohôd o zásadnom odzbrojení od konvenčných a jadrových zbraní!
Toto sú minimálne požiadavky na odvrátenie hrozby vojny.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
„Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá druha je chudobnejší, kto nemá srdce je najchudobnejší.“ Ivan Sergejevič Turgenev
Myslím, že máme najchudobnejšiu vládu a najchudobnejšiu prezidentku.