Pozemné sily Islamských revolučných gárd začali presúvať delostrelectvo a obrnené vozidlá s tankami do oblastí severozápadnej hranice Iránskej islamskej republiky. Dôvodom presunu je blížiaci sa koniec ultimáta, ktoré dostala provinčná vláda irackého Kurdistanu, aby skoncovala s anti-iránskymi teroristami na svojom území. Ultimátum sa končí 19. septembra. Cieľom iránskej armády je zaistiť bezpečnosť a bojovú pohotovosť na hraniciach Iránu.
V júli varoval Muhammad Hossein Baqeri, hlavný veliteľ iránskych ozbrojených síl, irackú vládu, že v prípade, ak sa jej do konca ultimáta 19. septembra nepodarí eliminovať nepriateľské ozbrojené skupiny na severe krajiny, iránska armáda podnikne sériu otvorených vojenských útokov proti odštiepencom. Podľa Baqeriho predstavujú kurdskí teroristi nebezpečenstvo na hraniciach s Iránom a sú zdrojom nestability v regióne.
Ultimátu predchádzali efektívne údery iránskej armády v septembri 2022 na ciele v severnom Iraku za použitia dronov a odpaľovacích raketových systémov. Tieto útoky viedli k dohode s Bagdadom, v rámci ktorej sa Irak zaviazal odzbrojiť kurdských teroristov a ukončiť ich aktivity do 19. septembra.
Baqeri ďalej uviedol, že v prípade, ak sa irackej vláde nepodarí vyriešiť problém, zo strany Iránu budú nasledovať oveľa intenzívnejšie útoky a vojenské operácie proti kurdským ozbrojencom. Ozbrojenci v minulosti prenikali na územie Iránu a ohrozovali bezpečnosť iránskych pohraničných miest.
Kurdskí teroristi sú podľa iránskych predstaviteľov podporovaní „globálnou aroganciou“ a označujú ich aj ako „demokratických teroristov“. Jadro ozbrojencov tvoria prívrženci politických subjektov Kurdistanská strana slobody (Kurdistan Freedom Party), Kurdistanská strana slobodného života (Kurdistan Free Life Party), Kurdistanská demokratická strana (Kurdistan Democratic Party) a strana kurdských komunistov (Komalah).
Revolučné gardy uviedli, že irackú vládu v minulosti už niekoľkokrát žiadali, aby tento problém vyriešila. Napriek tomu, že iracká vláda sa snaží problém riešiť, Irán nepovažuje eliminačné aktivity zo strany irackej vlády za efektívne.
Problém slobodného Kurdistanu spája vlády Sýrie, Iránu a Turecka a je veľmi pravdepodobné, že proti vojenským operáciám Iránu v regióne tieto krajiny aktívne nezasiahnu, ale vyjadria mu skôr tichú podporu.
Podľa Kurdského inštitútu v Paríži predstavuje celková populácia Kurdistanu viac než 30 miliónov ľudí. Rozloha tohto neuznaného a právne neexistujúceho štátneho útvaru nie je presne zadefinovaná a rôzne zdroje uvádzajú rôzne čísla. Podľa Encyklopédie Islamu sa približne 190 000 m2 nachádza v Turecku, 125 000 m2 sa nachádza na území Iránu, 65 000 m2 na území Iraku a 12 000 m2 na území Sýrie, čo celkovo tvorí 392 000 m2. Iné zdroje, ako napríklad Encyclopædia Britannica uvádzajú konzervatívnejšie odhady celkovej rozlohy Kurdistanu v rozsahu približne 190 000 m2.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
