Aj cez vzdialenosť niekoľkých generácií sú nám boje a zápasy revolučných autorov veľmi blízke. Oni pripravovali cestu, po ktorej ideme, resp. mali by sme ísť v našej etape histórie. Pravidelne budeme pridávať revolučné básne v sekcii VLASTENECTVO. Tieto básne boli napísané ako odkaz pre budúce generácie a sú naším najcennejším kultúrnym dedičstvom. Boli by sme veľmi radi, ak by sme mohli o myšlienkach diskutovať, porovnávať, analyzovať a hľadať paralely a východiská. Národné povedomie sa upevňuje cez kultúru revolučných autorov. Veríme, že na stránkach Iskry budeme ako kolektív diskutovať o tomto boji. Pozývame vás všetkých, priatelia.
DUMA DVOCH BRATOV
Ide povesť veľká z ďalekej krajiny,
striasajú sa svetom rozľahlé končiny —
od západu slnka k temnému východu
hýbe sa celý svet k divnému prerodu.
I tí páni rodom, uvidiac znamenie,
trasú sa, bo tu je svetov vykúpenie.
Celý svet je v boji — a Slovák sa bojí —
a Tatra sa hanbí už viac byť v pokoji.
A čo ty, Slovensko? Čože si ty za kraj?
Či na tvojich vŕškoch nevyrastal šuhaj,
čo by s bratom Váhom, spustiac sa ak’ strela,
dolu po rovinách hľadal nepriateľa?
Či je chlapstvo blato a baby parobci
a Tatra nič inšie, len kopec na kopci?
Ej, povesť veliká letí cez kraj tmavý,
blíži sa pohroma od Veľkej Moravy —
krajina sa trasie. Čo sú to za vtáci?
Nebojte sa, chlapci, veď sú to Slováci,
bratia naši drahí, naša krv, krajania.
Jestli neveríte, tu máte Hurbana.
On ide popredku, s ním statní junáci,
naňho hľadia všetci úprimní Slováci —
bratia Srbi, Česi, celý slávsky národ,
vraj vykúpi Tatru a jej otrocký rod.
Slovák smutne myslí, keď ten čas spomína.
Nešťastná to bola, pán Hurban, hodina,
keď ste po prvý raz do krajny vrazili,
vtedy sa nad vami osudy vŕšili.
Čože vám ako vám za tými horami,
ale bratia naši v Nitre pochytaní!
So Šulekom naším, Holubym čo bude?
Vrah rodín slovenských sedí v strašnom súde.
Teraz poznávame ešte len tých vtákov —
čo sa môže čakať od takých podliakov?
Počuj, Bielohora, kraj až hen k Liptovu,
pozri k tomu hniezdu tam k Leopoldovu,
počuj, Váh, Hron, Ipeľ, všetky slávne strany:
vaši bratia verní sú vám povešaní.
Počuj povesť strašnú, potupnú vrahovi,
ak’ svet za zásluhy platí Slovákovi.
Toto je tá pravda, toto je tá miera,
ktorou svet odprvu Slovákovi merá!
Toto je susedstvo — rovnosť — zväzok starý,
hanbte sa vy, pyšní, odutí Maďari.
A ty, slovenský rod, potupený v svete,
buď pyšný na tieto dve tvoje obete
a súď z toho tvojich susedov nahotu,
s kým si mával dosiaľ na svete robotu.
(1849)
