Do parlamentu predkladá skupina poslancov na čele s poslankyňou NR SR za OĽANO Annou Andrejuvovou návrh zákona, ktorý nazvali “ Zákonom o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu“. Ide de facto o zákon, ktorým súčasná vládna moc okradne skupinu starobných dôchodcov a ich najbližších príbuzných výlučne z nenávisti voči komunistom. Okradne ich sebe typickým spôsobom, na základe obvinenia z kolektívnej viny, právnou retroaktivitou o prostriedky, ktoré si šetrili zvýšenými odvodmi do sociálneho a dôchodkového poistenia počas ich produktívneho veku, okradne ich neľudským a nezákonným odňatím majetku, ktorý im zo zákona a v zmysle ústavných práv o rovnosti občanov patrí. Okrádajú ich preto, lebo z presvedčenia a verne pracovali a slúžili, lebo budovali a bránili Československú socialistickú republiku, svoju vlasť v presvedčení, že budujú podmienky pre lepší a dôstojnejší život nasledujúcich generácií, svojich detí, vnukov a všetkých občanov ich vtedajšej vlasti.
Okrádajú ich ľudia, ktorí pre vtedajšiu spoločnosť neurobili nič pozitívne z dôvodu, že nenávideli systém ľudovej demokracie a socializmu, ktorý tu existoval od roku 1948 do roku 1989, alebo tí, ktorí v tom období ešte ani nežili a teda nemôžu reálne z vlastných skúseností porovnávať ani hodnotiť. Okrádajú ich na základe pokryteckého a histórii nezodpovedajúceho vyhlásenia obdobia budovania socializmu v Československu za „nemorálne“ a „zločinné“ obdobie komunistickej diktatúry.
Počkali si vyše tridsať rokov na okamih, kedy budú môcť ľudí, ktorí sa nesklonili pred súčasným oligarchickým mafiánskym a fašistickým režimom ponížiť, ohovoriť a verejne dehonestovať bez následkov. Lebo postihnutými sú ľudia vysokého vekového priemeru, väčšinou už neschopní svoje práva obrániť z dôvodu fyzickej, alebo mentálnej vyčerpanosti vyplývajúcej z ich prirodzenej staroby.
Predkladatelia zákona – novodobí hrdinovia veria, že nimi postihnutí ľudia už nemajú dostatok síl na vlastnú obranu, že z toho dôvodu padnú pred nimi na kolená strácajúc svoju dôstojnosť a budú ich – novodobých zotročovateľov, oligarchov, mafiánov, úžerníkov a neoliberálnych fašistov prosiť o odpustenie. Nepochopili, že skutoční komunisti z princípu a presvedčenia sa k tomu nikdy neznížia, nepadnú na kolená, nebudú prosiť, Lebo tí, ktorých sa to týka vždy hrdo a vzpriamene stáli v prvých radoch práce i obrany vlasti. Lebo komunisti nie sú ako oni.
Návrh (podstatu) zákona prezentovala jeho predkladateľka, poslankyňa Andrejuvová v relácii RTVS Rádio Slovensko „K veci“ dňa 29. 04.2021. TU. (Archív Rádia Slovensko RTVS)
Profesné organizácie zastrešujúce bývalých policajtov, vojakov vo výslužbe, generálov a spravodajských dôstojníkov vydali spoločné vyhlásenie v ktorom sa okrem iného hovorí: „Upozorňujeme všetky štátne orgány a poslancov Národnej rady SR, že návrh predloženého zákona obchádza riadny legislatívny proces, vynecháva z tohto procesu konštruktívnu kritiku a diskusiu nielen odbornej ale aj ostatnej verejnosti a v prípade jeho schválenia sa Slovenská republika spochybní ako demokratický a právny štát.“
Úplné znenie vyhlásenia si prečítajte TU. Úplné znenie sprievodného spisu k spoločnému vyhláseniu TU.
K návrhu poslaneckého zákona „O odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu“ sa vyjadril na verejnej sieti Facebook Juraj Janošovský nasledovne:
Slovenská republika, jej vládnuce politické elity, vo svojej antikomunistickej politike, stále viac nadväzujú a opakujú postupy fašistických režimov .
V tomto prípade sa dvadsaťšesť poslancov NR SR rozhodlo navrhnúť, po tridsiatich rokoch buržoáznej vlády, ako potrestať dôchodcov, ktorí pôsobili v rokoch 1948 -1989 vo vládnych funkciách, v poslaneckých funkciách a v ústredných orgánoch KSČ a KSS. Hoci návrh aranžujú ako „odňatie benefitov“, je zámerom zákona siahnuť im na dôchodky, tak, že sa im nebudú vôbec počítať roky (a príjmy) v rokoch ich pôsobenia v najvyšších funkciách štátu resp. komunistickej strany…
Kolektívna vina
Je možné, že nejeden z funkcionárov chybil, zneužil svoje postavenie na svoj prospech (aj keď pri porovnaní s dnešnou korupciou a papalášstvom sú to drobné prehrešky…) . Spravodlivosť je úctyhodná, a nikto rozumný by nemal namietať proti jej uplatneniu. Ale kolektívna vina je neospravedlniteľnou nespravodlivosťou, plodiacou hnev a zášť. „Kolektívna vina“ je len priznanie neschopnosti dosiahnuť spravodlivosť a presadiť pravdu súdnou cestou. Teda zistiť konkrétne zavinenie konkrétneho človeka. A pred trestom, vypočuť obhajobu obvineného a rozhodnúť o miere viny a výške trestu nezávislým súdom.
Navrhovatelia idú ďalej fašistickými chodníčkami. Chcú dokonca zostavovať menné zoznamy tisícov osôb. Citujem: „ … Ústav pripraví zoznam funkcionárov s dĺžkou obdobia služby minimálne jeden deň … Zoznam funkcionárov bude obsahovať meno, priezvisko, prípadne rodné priezvisko funkcionára, jeho dátum narodenia… akýkoľvek jeho údaj nie je preskúmateľný správnym súdom podľa osobitného predpisu…“
Nepripomína vám to inú dobu temna?
Nedá mi nepripomenúť, aj z pohľadu antikomunistov sporné, individuálne potencionálne obete kolektívnej viny návrhu súčasnej koalície. Bufetárky, kuchárky a stenotypistky. Šoférov, údržbárov a upratovačky. Ale aj historické osobnosti: Jana Masaryka, generála L. Svobodu , umelcov napr. Mikuláša Hubu st., Milana Rúfusa, Vladimíra Mináča, či „hviezdy“ súčasného režimu Miroslava Kusého, Alexandra Dubčeka….
Navrhovatelia, ktorým dominujú Peter „pinochet“ Osuský, Ondrej „heydrich“ Dostál, Anna „torquenada“ Záborská, Ján „benito“ Šeliga spolu s ďalšími sa zaštiťujú „vládnym programom“. Teda za spolupáchateľov si berú svojich voličov!
Politická deklarácia v úvode návrhu cit. „ NR SR, …vedomá si nemorálnosti, protiprávnosti a zločinnosti komunistického režimu na území dnešnej Slovenskej republiky …“ chce politickým rozhodnutím preformátovať históriu. Režim nebol dokonalý, ale nebol ani nemorálny ani protiprávny. Obávajú sa diskusií o režime a spomienok na dobu, keď sa oficiálna politika štátu hlásila k sociálnej spravodlivosti, k vláde pracujúcich. Prevrat od snahy o verejné blaho k liberálnym podnikateľským záujmom (nie je dôležité urobiť, ale zarobiť!) je stále menej obhájiteľný. Rentiérske záujmy a záväzky zahraničným bankám, korporáciám zle konkurujú ideálom socializmu. Zákon má odstrašiť snahu viesť diskusiu o histórii a chráni buržoázny mýtus -propagandu- konca dejín.
Základný rozdiel medzi minulým a súčasným režimom je v tom, že, kto konal za socializmu nesprávne, porušoval zákony a princípy štátu. Dnes gauneri a podvodníci, politici a inkvizítori keď kradnú, hýria, podvádzajú, podnikajú “podľa zákonov“ a princípov režimu,
Revanšizmus je obluda, ktorá nie je nikdy sýta.
Možno, ešte väčších blbcov, v snahe zapáčiť sa svojim sponzorom, a predbehnúť v extrémizme súčasných navrhovateľov, napadne „potiahnuť“ prenasledovanie aj na úroveň okresných a miestnych funkcionárov, od príslušníkov ZNB na učiteľov, sudcov, riaditeľov socialistických podnikov. Túto špirálu je možné rozkrútiť až po 99% dospelých voličov, ktorí za socializmu volili „jednotnú kandidátku Národného frontu“… Takže zrušiť verejné zdravotníctvo a dôchodkový systém bude vlastne formou ich potrestania…
Možno sa nájdu aj fanatici, ktorí odmietnu chodiť do škôl postavených za socializmu, chodiť po mostoch z toho obdobia, liečiť sa v nemocniciach postavených za socializmu, či politici, ktorí presadia potrebu vysťahovať všetkých, ktorí bývajú v bytoch a domoch postavených pred rokom 1989.
(Len politici, používajúci tituly zo socialistických vysokých škôl, sa ich určite nevzdajú – veď si ich zaslúžili – museli úspešne zložiť najmenej štyri skúšky z marxizmu)
Obludná doktrína „zločinov režimu“ vedie Slovensko priamo do Absurdistanu, do bantustanu pod Tatrami ( tak prijatie slovenskej ústavy v roku 1992, ako parlamentný spravodajca MF v SNR, nazval Slovensko, v kuloároch, vtedy začínajúci, Václav Moravec)
Autor prehlasuje, že jeho dôchodok nie je návrhom zákona nijako dotknutý. Jeho rozhorčenie je inšpirované historickými skúsenosťami z iného fašistického obdobia.
Vyjadrené slovami jedného evanjelického farára vo fašistickom Nemecku: „..keď brali komunistov mlčal som, keď brali socdemákov mlčal som , a keď prišli po mňa, nemal sa kto ozvať“.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
