Nové tisícročie neprinieslo ľudstvu mier a bezpečie. Skôr pozorujeme snahy o diktát druhým, pokusy vmiešavať sa do vnútorných záležitostí suverénnych štátov, používať silové metódy, ekonomický nátlak a informačné manipulácie.
Zbigniew Brezinský v roku 1995 uviedol, že na uspokojenie materiálnych potrieb celého ľudstva stačí 20 percent obyvateľstva. Tá vyprodukuje dosť jedla, šatstva, vody aj ubytovanie pre všetkých. Zvyšok 80 percent treba podľa neho zabávať, zamestnávať formou televízie, showbiznisu atď., aby nemysleli revolučne a nespôsobili nepokoje a problémy elitám.
Na tomto mieste pripomínam, že po prvýkrát mladá generácia nedosiahne základné istoty a ciele života ako ich rodičia. Doteraz, vďaka socializmu, platilo, že nová generácia sa vždy mala o niečo lepšie ako tá predošlá. Teraz to neplatí. Po prvýkrát prestalo byť pravidlom, že každý dosiahne základné potreby v živote, ako je založiť si rodinu, mať vlastný byt-dom, vychovať a pripraviť pre život svoje deti. Toto vedie k veľkej frustrácii celej spoločnosti stále viac. Po vyše tridsiatich rokoch od štátneho prevratu u nás sú ľudia každodenne konfrontovaní s informáciami o tom, že všetko podlieha podvodom a korupcii. Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa roztvárajú. To vedie k stále väčšej nespravodlivosti, čo vždy v dejinách končilo revolúciami a vojnami. Keď si to budú všetci myslieť, tak sa to stane.
Zabudli dnešní páni-mocní, že všeobecné blaho je dôležitejšie ako rast HDP. Je možné súhlasiť s názorom, že vládam treba vziať právomoc vyrábať dlh. Poučia sa naši pravičiari aj “ľavičiari”, že korupcia brzdí ekonomiku viac ako vysoké dane, alebo sú nepoučiteľní? Publicista Eugen Gindl už v roku 2012 upozorňoval, že pravica nemôže donekonečna tvrdohlavo opakovať nabifľované ekonomické mantry o voľnom trhu, keď je každému rozhľadenému človeku jasné, že súčasný svet už rieši dôsledky zlyhania tejto utópie.
„Dnešné kapitalistické spoločnosti, sú vlastne spoločnosti deštruktívne. Produkujú radosť z vojny, z násilia, z ničenie a krutosti. Vládne veľká miera rivality, prísna hierarchia a ľudia žijú vo vzájomnej nedôvere, sú voči sebe nepriateľskí, pociťujú napätie a strach a utiekajú sa k hrubosti a sadizmu.”
Do dnešnej hrozivej situácie nás priviedol ekonomický a politický egoizmus. Cez rast blahobytu ľudstva a väčšie sociálne istoty neubudlo psychických porúch a chorôb, dokonca nezostali ani na rovnakej úrovni, ale podstatne ich pribudlo. Pacienti v psychiatrických ústavoch predstavujú iba špičku ľadovca psychickej biedy, sú to len najťažšie prípady.
Spoločnosť založená na konkurencii a výkone sa musí zmeniť na spoločnosť tímovej spolupráce. Túžba ľudí po solidarite, rovnosti a rovnoprávnosti nemôže byť už potlačovaná. V západných priemyselných krajinách viac ako 50 percent obyvateľstva trpí poruchami pocitu vlastnej hodnoty a chcelo by svoju osobnosť rozvíjať slobodnejšie a sebavedomejšie. V takýchto spoločnostiach sa peniaze nájdu iba vtedy, keď ide o maximalizáciu zisku. Mnohé psychologické výskumy sa ovšem okamžite stretávajú s odmietavým stanoviskom priemyslu i štátu – univerzít akonáhle sociálnopsychologické skúmanie kritizuje terajší systém konkurencie a výkonov, akonáhle sú odhaľované mechanizmy útlaku a súčasný systém spoločenských vzťahov. Odhaľovanie tohto druhu problému nie je finančne podporované, ani výskum v tomto smere, pretože práve tu má byť duševná slepota zachovaná naďalej.”
Zaujímavé sú v tejto súvislosti myšlienky Alberta Einsteina “… Účelom socializmu je prekonať predátorskú fázu vývoja ľudstva. Ekonomická anarchia kapitalistickej spoločnosti je skutočným zdrojom všetkého zla. Kapitalisti ovládajú hlavné zdroje informácií… je preto neobyčajne obtiažne, a skutočne vo väčšine prípadov takmer nemožné, aby jednotlivý občan vyvodil objektívne závery a inteligentne využil svoje politické práva. Ohromná sila oligarchie súkromného kapitálu nemôže byť účinne kontrolovaná demokraticky organizovanou spoločnosťou. Nie som komunista, ale keby som ním bol, nehanbil by som sa za to. Neobmedzená konkurencia smeruje k ohromnému plytvaniu práce a k mrzačeniu spoločenského vedomia jednotlivcov. Triedne, sociálne rozdiely nepovažujem za oprávnené, a koniec koncov si myslím, že spočívajú na násilí. Menšina, vládnuca trieda prítomnosti má školy, tlač-médiá, obvykle tiež cirkev pod palcom. To jej umožňuje organizovať a ovplyvňovať city más a urobiť z nich svoj nástroj.”
Bokom neostal ani pápež František, ktorý sa tvrdo oprel do globálneho ekonomického systému, ktorý plodí nespravodlivosť. “Nechceme tento systém, ktorý prináša toľko utrpenia. V centre pozornosti musí byť človek, nie peniaze a zisk.” Pápež vyzval svet, aby sa prestal klaňať modle zvanej peniaze. “Tie rozkazujú, kazia vzťahy, ničia všetko dobré v tomto svete, pre mamon sa vedú vojny a celé národy uvrhujú do nešťastia.
Bude v tomto duchu hovoriť pápež aj počas jeho nadchádzajúcej návštevy Slovenska ? Upozorní vládu aj pani prezidentku, aby prestali konať v záujme cudzieho kapitálu ako ich marionety a lokaji? Skončí to iba pri slovách chvály na adresu bohabojného ľudu Slovenska, jeho pracovitosti a oddanosti učeniu cirkvi? Upozorní na konanie, ktoré viedlo a vedie k hlbokej polarizácii slovenskej spoločnosti? Na vytváranie ľudí druhej kategórie? Na protiprávnosť pri uplatňovaní kolektívnej viny, prezumpcie neviny, rovnosti pred zákonom a pošliapavaní občianskych práv? Pripomenie vedeniu SR a prezidentke čl.32 Ústavy SR? Odznie to všetko aj v našich korporátnych médiách? Uvidíme, necháme sa prekvapiť!
Veľkú výpovednú hodnotu majú práve tu slová pána Banáša, ktorý v rozhovore pre tlač povedal: “Keby sa dnes objavil Ježiš Kristus na zasadaní Konferencie biskupov Slovenska, tak ho vyženú. S jeho názormi, obhajobou chudoby a prostých ľudí v cirkvi, ktorá len zháňa a hanobí majetky, by mu na Slovensku nedovolili robiť ani kostolníka.”
Komunisti na Slovensku vnímajú tento proces diania v historickom kontexte a vieme, že prítomnosťou pápeža na Slovensku sa nič prevratného v živote ľudí nezmení. Notový materiál pre hlavných protagonistov je pripravený a pôjde sa presne podľa neho. Zákon spojených nádob medzi kapitálom a cirkvou nepustí.
Stavať na tom, že Ježiš Kristus bol vlastne prvým komunistom je pre našich korporátnych neodemokratov, fašistov a neoliberálov neprípustné. Oni v tom majú jasno priamo z notového materiálu odobreného na nemenovanej ambasáde v Bratislave! Takže pre ľudí na Slovensku opäť budú iba slová o láske, bratstve, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci, pokore a viere. Kapitálu zostane všetko ostatné – “nepodstatné”!
Spomeňme si však na slová majstra Jana Husa:
“Vrchnosť, či už svetská, alebo cirkevná, ktorá nekoná dobro, nehovorí pravdu a zotročuje ľud… sa nemá a nesmie poslúchať!“.
Autor: Jaroslav Kočiš
predseda Krajskej rady KSS Košického kraja
https://www.facebook.com/groups/538219839599648/permalink/4256312887790306/
Šírte a zdieľajte Iskru na sociálnych sieťach či medzi priateľmi.
Ďakujeme Vám
