Aj cez vzdialenosť niekoľkých generácií sú nám boje a zápasy revolučných autorov veľmi blízke. Oni pripravovali cestu, po ktorej ideme, resp. mali by sme ísť v našej etape histórie. Pravidelne budeme pridávať revolučné básne v sekcii VLASTENECTVO. Tieto básne boli napísané ako odkaz pre budúce generácie a sú naším najcennejším kultúrnym dedičstvom. Boli by sme veľmi radi, ak by sme mohli o myšlienkach diskutovať, porovnávať, analyzovať a hľadať paralely a východiská. Národné povedomie sa upevňuje cez kultúru revolučných autorov. Veríme, že na stránkach Iskry budeme ako kolektív diskutovať o tomto boji. Pozývame vás všetkých, priatelia.
MY CHCEME VŠETKO, ČO NÁRODA HODNO !
Planý to bol čas, ba podlo-ničomný,
Keď sa Slováci sami opúšťali,
A keď jednoho z nich vrazi daromní
Trýznili, oni jim v tom pomáhali.
Nikdo sa svetu rozrehotanému
Nad nami — nechcel oproti postaviť,
A Slovákovi povysmievanému
Toky sľz žialných odvážne pristaviť.
Mnohý skryl hlavu, jak pštros, do kepeňa
A rád bol že sa svet jemu nesmeje;
Tak časov hrúza porád nezmenená
Ležala na nás sťa sňahov záveje.
,,Viera, sloboda, bratstvo a blahobyt,
Právo národa, vzdelanosť, osveta“
To malo všetko, vše uvedenô byt
Do krajín, ríši, do celého sveta!
Do všeho sveta, iba nie do krajny,
Kde Slovák, Rusín zem dedičnú zrába,
Len Slovák, Rusín mal byť neprestajný
Príklad obrazu zbiedeného raba !
Len on nemal byť slobodným národom,
Len on nemal mat školy, súdy, snemy,
Len Slovák, Rusín slobody nehodným
Mal sa stať preto, že nechcel byť nemý!
Že nechcel svoju materskú reč sladkú
Opustiť, právo národa zahodiť,
Že nechcel sluhom byť za chválu hladkú,
Že nechcel pre chlieb zrádne sa odrodiť.
Ale minuly časy tejto biedy,
Slobodou zarval zo všad duch slovanský;
Smejte sa! a nech kypia vaše jedy,
Že hor vylieta i orol tatránsky!
Nemožno, nelze, večne neslobodno
Zase sa v jarmo slepoty zapriahať ;
My všetko chceme, čo národa hodno,
Chceme.na časnost, na večnost právo mať.
Nuž a Ty Brat náš, Rusinov ozdoba,
Ty orol smelý, Ty rytier zbiedených,
Nesostrašil ŤA smiech, nesohla zloba,
Nepomýlila chabost zavedených!
Ty SI Rusínov naučil smelosti,
S odvahou štepiac lásku ku národu,
Smial SI sa smiechu a sverepej zlosti,
Metals do očí právo na slobodu.
Čim že ŤA lepšie sláviť môže lud náš,
Ako ŤA slávil keď ŤA vysmievali?
Keď sa na TEBÄ rozškläbil satanáš,
My sme TI v Tatrách slávu vyzváňali.
A moje tiché pieseňky sa klonia
V pokore skrovnej TVOJMU charakteru,
Ač aj nie búrne, ač len ticho zvonia,
Chvála národnosť a hania neveru!
Vpusti ich v dom svoj a pochvál jak môžeš —
Dietočky mojich tichých chvíľ ŤA znajú,
Veriť jim iste celým srdcom môžeš!
Celým TI srdcom ony sa klaňajú.
20 máj 1861.
