A bude z toho naozajstný boj o štát:
Vo Francúzsku vyvolal paniku posledný prieskum agentúry Ipsos, podľa ktorého sa Le Penová na Macrona silne dotiahla. Druhé kolo by nad ňou vyhral pomerne tesne Netreba to brať ako písmo sväté, pretože aj v iných voľbách sa stalo, že centristickí voliči sa v poslednom okamihu zmobilizovali tak silne, že ich kandidát relatívne s prehľadom vyhral.
Ale ten príklon ku konzervatívnej kandidátke kritizujúcej establišment je v tejto chvíli silný. A určite poučný aj pre nás. Vôbec sa totiž nepotvrdili úplne bizarne naivné predpovede, že Le Penová ťažko stratí na tom, že sa kedysi stretla s Putinom a finančne jej pred časom pomohla ruská banka.
Toto totiž voličov (ktorí sú inak aj vo Francúzsku z vojny šokovaní) zaujíma menej, ako ich vlastné ekonomické a kultúrne problémy. Le Penová sľubuje prísnejšie regulovať rôzne poplatky a zákaz na verejných miestach nosiť muslimskú šatku. A Francúzi boli proste unavení z ekonomických problémov aj imigrácie, ktorá sa v ich prípade jednoducho naozaj vymkla spod kontroly, už pred pandémiou a pred vojnou. Teraz nechuť k „tým hore“ aj strach z budúcnosti len narastá.
To je podľa mňa ešte nič oproti tomu, čo príde v nasledujúce mesiace, najmä z hľadiska ekonomických tém. Aj u nás. Vstúpili sme do zóny dlhodobo vysokej inflácie. A ak bude pokračovať konflikt, tak budeme aj v zóne vysokej nezamestnanosti a ďalšieho prílevu utečencov z Blízkeho východu (odkiaľ ich budú vytláčať vysoké ceny potravín, až nedostatok). Tých, čo si mysleli, že sa ponesú na vlne reštrikcií akože z bezpečnostných dôvodov a vlne nechute z vojny to zmätie ešte prudšie, ako zmietol Orbán svoju opozíciu cez víkend.
Ten odpor nebude ľavicový. Ľavica je v Európe v zásade mŕtva, nadlho. Po prvé, tradičná sociálnodemokratická politika (vyrovnávať pôsobenie trhu rôznymi formami verejných výdavkov a zdaňovania) sa vyčerpala tým, ako sa vlastne plne etablovala. Po druhé, tradičná, robotnícka ľavica sa do značnej miery stratila s deindustrializáciou a globalizáciou. Po tretie, na radikálnejšie riešenie nie je odvaha, lebo verejnosti sa to vie vždy podať ako niečo sovietske.
No a nakoniec, ľavicovosť dorazila moderná mestská „ľavica“, čo sú ľudia, ktorí hlavne chcú tak nejak neurčito, „aby dobre bolo“. V mnohom sa stala spojencom veľkokapitálu, aj keď si to sama vôbec neuvedomuje. Typickým príkladom je téma migrácie. Motorom migrácie sú požiadavky zamestnávateľov, ktorí potrebujú lacnú a odborovo neorganizovanú pracovnú silu. Tým, že si ochranu migrantov ako jednu zo svojich dominantných tém zobrala mestská ľavica, vytvorila tým kapitálu perfektnú fasádu a alibi.
Rovnaké je to s príklonom ku kultúrnym vojnám, kde pocit, že sedemstopäťdesiatym emailom či FB postom o gender a transgender issues vážne prispievam k lepšiemu svetu zabezpečil, aby časť verejnosti o akúkoľvek politiku stratila záujem. (Nič na tom nemení ani fakt, že „ľavicovosť“ či „sociálnosť“ ostáva užitočnou marketingovou nálepkou pre projekty v skutočnosti podporované čisto finančnými záujmami.)
Verejnosť, ktorá je nahnevaná na establišment, pričom ten dnešný, globalizovaný je v mnohom menej uchopiteľný ako tradiční továrnici predvojnovej republiky alebo viktoriánska či belle époque buržoázia, sa medzitým vrhla na konzumáciu „konšpirácií“.
Pretože inak už doslova nič nemá. Ako psychickú obranu, ako nejaké ako-tak uchopiteľné vysvetlenie sveta. A s tým vôbec nič neurobia naivné boje o „osvetu“. Ak niekto verí, že všetko riadi Rotschild, ktorý ovláda Gatesa a spolu idú kontrolovať populáciu prostredníctvom deepstate, tak s tým v zásade nič neurobíte, rovnako, ako len máločo urobíte s niekým, kto za polovicou politických problémov modernej spoločnosti ochotne vidí Putina a „hybridné hrozby“.
Pretože inak je naokolo len kognitívna priepasť a je lepšie byť na jej kraji ako padať dolu. Vyrieši sa to len presne tak, ako sa vyrieši, alebo nevyrieši, štát. Ak ho zachváti sila, ktorá zabezpečí nejaké „normálnejšie“ fungovanie a nastolí opäť výhľad pokroku, meraného pravidelným zlepšením situácie väčšiny občanov, materiálnym či iným, zmení sa aj komunikácia vnútri spoločnosti. Ak nie, problémy budú len ďalej narastať.
Myslím si, že o pár rokov v pohode môžeme aj u nás vidieť pouličné nepokoje. V tomto síce načas výrazne zmenil situáciu internet (možnosť protestovať vulgarizmami na FB vytesnila schopnosť ľudí ísť do ulíc), ale pri určitej úrovni materiálnych problémov sa to zase zhupne smerom k ulici.
A bude to nepríjemné ako pre politický „establišment“, tak pre biznismenov či dnešnú strednú triedu, zvyknutú, že ona už má to svoje isté, relatívne dobré zárobky, s pravidelnými nákupmi cool cyklistického oblečenia, kabeliek či značkových hodiniek , občasnými výletmi do exotiky a zaplatením mnohých krúžkov pre deti, ak sú.
V zásade to bude boj o štát. Aj u nás. Buď ho niekto pevne uchopí, alebo si zopakujeme naivné pokusy o „lepšiu“ politiku, ktoré rýchlo zmätie spoločenská realitu.
Ešte raz: Boj. O štát.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
