Juraj Draxler: V propagande Rusko prehráva na celej čiare

Napriek všetkým tým príbehom o údajne úžasne výkonných ruských „trollovacích farmách“, ktoré dokážu ovplyvniť voľby v USA, sú dnes Rusi komunikačne úplne prevalcovaní. Naplno prehrávajú aj na úrovni médií, aj na sociálnych sieťach, ktoré sú plné rôznych hoaxov, ktoré ale ľudia zúrivo zdieľajú:

– Väčšina z nás už počula príbeh o tom, ako hrdinskí ukrajinskí pohraničníci „niekam“ poslali ruskú loď, ktorá ich potom bombardovaním zabila. Zelenskyj dramaticky oznámil, ako všetci posmrtne dostanú vyznamenanie, ukrajinský veľvyslanec vo francúzskom senáte poprosil o minútu ticha za padlých hrdinov. Rusi síce protestovali, že príbeh nie je pravdivý, ale nebolo im to nič platné. Až po dvoch dňoch potom ukrajinská strana oficiálne uznala, že tí trinásti sú podľa všetkého živí. Ale koho zaujímajú korekcie? Väčšina ľudí si zapamätá originálny príbeh.

– Veľa ľudí a médií tiež zdieľalo video „ruského tanku, ktorý naschvál prešiel auto ukrajinského dôchodcu“. Pritom v prvej sekunde vidíte, že nejde o tank, ale raketový komplex (Strela 10), a to, žeby si to ten osamelo, bez ochrany, šinul ulicami nepriateľského mesta, je dosť málo pravdepodobné. (Nie je vylúčené, že sa to stalo, ale oveľa pravdepodobnejšie je, že ukrajinský vodič šinúci sa zaujať bojové postavenie na kraji mesta cestou takto nezvládol riadenie.)

– Hoaxovými videami, ktoré ľudia zdieľajú ako pravdivé, je úplne zaplavený Twitter. V diskusii priložím link na článok vo francúzskej tlači, ktorý rozoberá celý rad takýchto videí. To, čo sa vydáva za prelet ruskej stíhačky nad Kyjevom, je v skutočnosti záber z Moskvy dva roky dozadu, to, čo má byť zásah paneláku v Kyjeve, je výbuch plynu v nejakom čínskom meste, ďalšie virálne video v skutočnosti ani nie je z reálu, ale z počítačovej hry War Thunder. Atď. Video ukazujúce ako ukrajinská stíhačka údajne trafila ruský stroj Su-35 je vytvorené z leteckého simulátora DCS – tento hoax zdieľal dokonca Twitter účet samotného ukrajinského ministerstva obrany.

Niektoré z tých hoaxov sú na prvý pohľad viac, niektoré menej dôveryhodné. Ale ľudia ich všetky zdieľajú s obrovskou intenzitou.

Navyše, Rusi sú čoraz viac natvrdo vypnutí. Web ruského Prvého kanála (hlavná TV stanica krajiny) je už dva dni vyblokovaný. Veľké problémy má aj web agentúry ITAR TASS. Prekvapivo vcelku hladko zatiaľ ide web RT.com. Na druhej strane ich kanál postupne vyraďujú zo svojej ponuky provideri aj káblovky, chystá sa európske blokovanie.

A tak si síce môžete pozerať davy znepokojených ľudí v kyjevskom metre, ale už sa k vám nedostanú obrázky davov ľudí čakajúcich na vodu v Donecku (veľká časť mesta je bez vody). Dozvedáte sa aj o útokoch, ktoré nikdy neprebehli (napr. až po mnohých hodinách dementované údajné vylodenie Rusov v Odese), ale nič o tom, čo robí ukrajinská armáda a poloarmádne batalióny na východe.

Samozrejme, videá a články sú len materiál, podstatná je psychológia. A tá je taká, že veľa ľudí pravda nijako nezaujíma. Aj vojna je pre nich niečo ako futbalový zápas alebo reality šou, potrebujú si vybrať stranu a tej za každých okolností fandiť.

A tak vás pokojne niekto presviedča o tom, že ruské televízie klamú a tvrdia, že operácie prebiehajú len na Donbase, hoci každý si na RT.com môže za dve minúty nájsť príspevky z minulého týždňa, ktoré hovoria o obsadzovaní letiska pri Kyjeve, výbuchoch na predmestí a podobne. (V tomto sú ruská a západná propaganda zrkadlovým obrazom, Západ manipulujúco takmer nič nehovorí o bojoch na Donbase, maximálne niečo z vedľajšieho Charkova, Rusi sa viac zameriavajú na ne. Ale netvrdia, že sa nič nedeje v Kyjeve či pri Kryme.)

Ešte raz: máte ľudí, ktorí si neoveria úplne jednoduchú informáciu a sú ochotní vám tvrdiť, čo hovorí ruská televízia, ktorú ani nepozerajú.

Medzitým si zdieľajú úplne bizarné „historické“ memečká o tom, koho Rusi v minulosti údajne napadli, ktoré sú z 90 percent čistá hlúposť.

Prečo? Z rovnakých dôvodov, ako sa niekto dá k jehovistom, ďalší ku skinheadom, tretí k hnutiu Hare Krišna. Ľudia majú v živote prázdno, chcú niekam patriť, pre niečo sa oduševniť. A tu aj ukázať, že „konajú dobro“. V tomto prípade tak fyzicky a psychicky náročnou činnosťou, ako je kliknutie na tlačítko zdieľať a napísať 2-3 vety – je to porovnateľné so životom partizána alebo interbrigadistu z 30. rokov.

A to konanie dobra je niekedy neuveriteľne cholerické, agresívne – skúste niekomu, kto nezmysly zdieľa, jemne vytknúť, že nad niektorými „faktami“, „dôkazmi“ a inými príspevkami je dobré sa z času na čas zamyslieť.

(A asi nie je ťažké všimnúť si, že zvlášť pre intelektuálne sa tváriace skupinky je nenávisť k Rusom prijateľný ekvivalent rasizmu. Tu vôbec nie je problém nálepkovať ich ako nemysliacich násilníkov, potomkov Mongolov, a podobne.)

Aj to vedie k tomu, že spoločnosť je totálne rozhádaná, dezorientovaná a nemohúcna. Pretože na orientáciu potrebujete rešpektovať nejaké pravidlá, potrebujete mať schopnosť racionálne vnímať. My ju ako spoločnosť nemáme, hýbe tu tým hocijaká emócia.

A to práve teraz, keď ideme všeobecne do zlých časov a potrebujeme práve schopnosť dohodnúť sa, a organizovať sa.