Pocovidová doba je rozbúrená ruskou vojenskou operáciou na východe Ukrajiny. Z vojenského incidentu lokálneho významu sa rýchlo stala Ukrajina frontovou líniou tretej svetovej vojny. Malá nástupnická krajina (po rozdelení Československa), s prevažne slovanským obyvateľstvom, sa zťažka orientuje v medzinárodnopolitických siločiarach amerického diktátu. Emotívne reagovala na skúsenosť z prerušenej Pražskej jari (1968) stelesňovanej slovenským politikom A.Dubčekom a následnej normalizácie, organizovanej štátnikom európskeho významu G. Husákom (tiež rodeným Slovákom). A doteraz celkom neporozumela rozpadu sovietskeho bloku v roku 1989. Insitný gensek Gorbačov a Jeľcin, tancujúci podľa amerických nôt, zanechali pachuť straty zdravého rozumu. Preto sa Putin stal, pre časť skeptickej slovenskej verejnosti, rozumným a akceptovateľným symbolom „staronového“ Ruska.
Europeizácia bývalých krajín sovietskeho bloku sa snaží uniesť transformačnú záťaž ekonomických, politických a sociálnych zmien. Na malom Slovensku zohráva pri normalizácií (štandardizácii) pomerov, veľkú rolu správanie politickej elity. Nomenklatúra predprevratovej „komunistickej“ strany, z veľkej časti, rýchlo prešla na „staronové“ politické pozície. Víťazný disent (manažovaný zo Západu) nemal dostatočnú kapacitu na prevzatie riadenia štátu a bol donútený ponúknuť priestor „postkomunistickej“ nomenklatúre. Tá zobchodovala všetky hodnoty v rozkradnutí národného majetku a pri výpredaji kľúčových hospodárskych aktív (bánk, prirodzených monopolov, kľúčových výrobných podnikov a pôdy). Epizódou bol pokus národne orientovanej nomenklatúry dubčekovskej éry (reprezentovanej V. Mečiarom) priekupníčiť, pri výpredaji štátneho majetku. USA (angažovala sa najmä česká rodáčka M.Allbrightová-Korbelová) dosadili Šorošovým tretím sektorom odchovaných sprostredkovateľov (duo Miklóš-Dzurinda). Sprostredkovatelia (s korupciou a službami v percentách z celkovej hodnoty) jasne vyautovali priekupníkov (žiadajúcich desiatky percent, väčšinový podiel z majetku socialistického štátu).
Tento úvod do genealogickej štruktúry slovenských elít je nevyhnutný pre pochopenie situácie…Národná elita na Slovensku neexistuje. Sú iba pohrobkovia neúspešnej nomenklatúry, ktorá zneuctila oba systémy: aj pred- aj po-novembrový. Verejnosť je osirelá, bezprízorná a zmätená.
Vládnuce elity (a aj tie „opozičné“) udržuje pohromade iba korupčný záujem manažovať verejné zdroje a európske pôžičky. Nemajú politický program, a politika je redukovaná na spôsob, ako vyhovieť USA a európskym elitám. Ako si zabezpečiť „užitkovú politickú hodnotu“/ nárok na vládu. Pitoresknou ilustráciou situácie je, že vládnuce politické strany reprezentujú ľudia nízkej intelektuálnej úrovne. A opozíciu, ponúkajúcu zahraničiu stabilitu „sociálneho zmieru“, reprezentujú prostituujúci politici, s korupčnou, lokajskou minulosťou.
Severoatlantickí kolonisti sa sústredili na mladú generáciu. A dosiahli (na Ukrajine za osem rokov založili novú ukrofašistickú spoločnosť) aj na Slovensku propagandistický úspech. Mediálne manipulácie s faktami generujú virtuálne „hoaxové“ hodnoty. S prirodzeným generačným napätím. Toto napätie sa snažia fyziologicky eliminovať. Sociálna a hospodárska kríza je vhodným prostredím na demografický útok na staršiu strednú a na starú generáciu. Spor prežitého s indoktrínovaným sa rieši elimináciou pamätníkov. Dôkazom je štátom organizovaná redukcia sociálnej a zdravotnej starostlivosti.
Odkaz druhej svetovej vojny a vnímanie súčasnej proxy vojny medzi Západom a Ruskom je na Slovensku iba jednou stránkou tohto západného úsilia o kolonializáciu a demografické „vyčistenie“ inak atraktívneho priestoru medzi Dunajom a Tatrami. Obavy o budúcnosť Slovenska, nie sú na mieste.
Lebo tieto obavy nemá miestna populácia, ktorá sa už vzdala svojej kultúrnej identity, prijala „otrocké“ postavenie, zredukovala svoj život na „osobný úspech“…
napísané pre ruské noviny, Bratislava, máj 2022
Nič sa nezmení, kým sa nezmeníme!
„Nežijeme preto, aby sme jedli a pili, ale jeme a pijeme preto, aby sme žili.“ Sokrates
Ak to mal byť analytický a kritický článok o „zmene zmeny“, tak to nevyšlo. Niet tu ani slova o tom, čo sa malo zmeniť a čo sa má zmeniť teraz a v budúcnosti. Ešte aj foto ilustrácie naznačuje, že malo ísť o liberálov a pravicu, ale o tom nie je v úvahe NIČ.
Zostal typický Jurajov vývod škrípajúcich zubov a pocitov nihilizmu, ktorý nič, ale skutočne NIČ nerieši. Je to iba názor autora a ešte to zabil poznámkou „písané pre ruské noviny“. Už 33 rokov v zžierajúcej irónii a skepsy bez sebareflexie.
Pretože všetko mohlo byť inak. Ale nezapričinili sa o to, ba ani ten, kto tak zžieravo kritizuje. Zmena zmeny sa nekoná, pretože každý návrh zmeny bol zmietnutý zo stola, lebo „nejde o proletársku revolúciu“. Nuž ale o tú už nemôže ísť. Proletári sú mŕtva historická kategória, takisto ako feudáli zo stredoveku. Spoločenské rozdelenie je tu iné.
Zmenu napríklad zažíva ROJAVA, čo je časť kurdského územia na severovýchode Sýrie: Kolektívny majetok, družstvá, družstevné odbytové systémy, ženy-bojovníčky s protileteckými strelami, ktoré bránia kolektívne poľnohospodárstvo pred náletmi tureckej „asiNATO“ armády. Zmenu zažíva Donbas a Lugansk. Takisto Krym a v tejto chvíli za horúca i Chersonská oblasť. Zmenu u nás predovšetkým nemá KTO…a cez tieto úvahy ani nevieme AKO.
S úctou, Juraj, rád som si prečítal opäť dobrú intímnu úvahu.
Veľmi dobre a aj môjmu osobnému „nihilizmu“ milo napísané ..
Tu niet čo vytknúť. Taká je pravda ..
A nič s tým neurobí ani kŕmenie Chiméry , ktorá by azda chrlením družstevného ohňa ( samozrejme demokraticky , ba čo! liberálne demokraticky !! (..,alebo snáď národno-sociálne ? )) porazila kapitalizmus.
Zúfať však netreba.
Aj o štát sa dá prísť .. a nebolo by to v našich dejinách prvýkrát ..
Či už však človeka nazveme otrokom, proletárom či občanom , pod bičom donekonečna nevydrží.
A cukor dochádza ..