Idey, city, myšlienky skrývať
Ešte viac drviť krídla zlomené
Ja nechcem nosiť k mohylám kvety
Pod rúškom noci – v strachu, potajme
Ešte viac drviť, zabiť to ľudské
Oheň, čo srdci musí človek mať
Po lúke suchej bez duše kráčať
Bodliakmi otroctva kochať si zrak
Nebudem nosiť k mohylám kvety
Aby ich nebozkal slnečný lúč
Nebudem city, myšlienky skrývať
Väzniť ich perute reťazou pút
Otcov a matiek nášho národa
Tam leží pokrvných posvätný prach
Srdcia, čo dobili, hoc chceli žiť
No iné do vienka nadelil vrah
Po hroboch šliapať, ničiť a rúcať
Nenávisť chorobná ubiť chce zem
Semena tohto dávneho vraha
Len aby v otroctve zabudol v svet
K Vám, ktorí ležia v mohylách stlení
Hoc chorá nenávisť ubíja zem
Nebočte zrakom od dcér a synov
Vypudiť zo srdca takých síl niet!
SVS, december 2020
