Súčasné dianie v regióne Blízkeho východu naplno odhaľuje odvrátenú tvár západných liberálnych demokracií a globálneho kapitalizmu. Hlavným strojcom chaosu v regióne sú Spojené štáty americké, ktoré v ňom sledujú najmä dva strategické ciele. Prvým je ochrana židovského štátu Izrael pred externými hrozbami zo strany viacerých arabských štátov. Druhým je ochrana vybraných arabských monarchií na čele so Saudskou Arábiou, ktoré USA zabezpečujú lacný prísun energetických surovín, t. j. ropu.
Zahraničná politika USA sa riadi doktrínou zadržiavania (policy of containment). Jadro ich aktivít spočíva v obmedzovaní politickej sily a rastu konkurenčných štátov a vlád v regióne, ktoré by mohli ohroziť pro-americky orientované vlády Izraela, Saudskej Arábie a iných drobných monarchií.
Región Blízkeho východu a najmä Arabského polostrova predstavuje pre USA aj veľmi dôležitý trh pre obchod so zbraňami. Štokholmský inštitút SIPRI uvádza, že medzi desiatich najväčších importérov zbraní na svete v období rokov 2016 – 2020 patrili až tri krajiny Perzského zálivu: Saudská Arábia (1. miesto), Katar (8. miesto) a Spojené arabské emiráty (9. miesto):
Z celkového hľadiska sú najväčším vývozcom zbraní na svete USA, ktoré podľa exaktných a transparentných prepočtov inštitútu SIPRI za rok 2019 obsadili prvých 5 priečok celosvetového predaja zbraní a z 25 najväčších globálnych exportérov im patrí až 12 subjektov – teda približne polovica. Na porovnanie môžeme uviesť, že zvyšné subjekty tvoria západné európske zbrojárske firmy (6), čínske (4), ruské (2) a arabské (1).
Obrat piatich najväčších exportérov zbraní je nasledovný:
- Lockheed Martin Corp. (53,2 mld. $)
- Boeing (33,6 mld. $)
- Northrop Grumman (29, 2 mld. $)
- Raytheon (25,3 mld. $)
- General Dynamics corp. (24,5 mld. $)
So zreteľom na uvedené údaje nie je prekvapivé, že väčšina zbraňových systémov predávaných ropným monarchiám pochádza z USA. Ciele, na ktoré slúžia, sú viac než kontroverzné. USA totiž predávajú zbrane svojim spojencom, ktorí ich využívajú na vojny proti akýmkoľvek silám alebo subjektom ohrozujúcim rozloženie mocenských síl a pomerov v prospech USA a ich kľúčových spojencov (Izrael, Saudská Arábia).
V posledných rokoch môžeme sledovať tri ohniská, v ktorých dochádza k výraznej eskalácii napätia a otvoreným vojenským konfliktom – sú nimi územia štátov Sýrie, Jemenu a Iraku. Tieto ohniská majú spoločného menovateľa, ktorým je Irán. Iránska islamská republika predstavuje pre strategické záujmy USA v regióne nepriateľa číslo jeden, pretože sa usiluje o likvidáciu sionistického režimu v Izraeli (nie však o totálnu likvidáciu židovského štátu a jeho obyvateľstva, ako sa to často zvykne pod vplyvom izraelskej lobby uvádzať) a zjednocuje šiítsku vetvu veriacich moslimov, ktorá je v dlhodobom nepriateľskom vzťahu so saudskou sunnitskou dynastiou a ich wahhábistickou ideológiou. Politika Iránu je mimoriadne efektívna, pretože zjednocuje národnooslobodzovacie arabské hnutia naprieč celým regiónom, od Sýrie a Palestíny cez Irak až po Jemen. K Iránu sa hlásia rôzne lokálne brigády a jednotky, ktoré vedú svätú vojnu (džihád) proti „veľkému Satanovi“ (t. j. USA a Izraelu).
Je to najmä vojna v Jemene, ktorá je z hľadiska medzinárodného práva mimoriadne nepríjemnou záležitosťou pre geopolitické ciele USA. Vojna tu prebieha už od roku 2015, keď sa v krajine dostali k moci šiítski Hútiovia s úzkymi väzbami na Irán. Proti Jemenu začali vojnu Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, ktoré podporujú aj štáty Egypt, Maroko, Jordánsko, Sudán, Kuvajt, Katar a Bahrajn, samozrejme, s materiálnou podporou západných demokratických režimov USA, Francúzska a Británie.
Vojna v Jemene je mimoriadne krutá a nikto presne nevie, koľko v nej zahynulo civilistov vrátane žien a detí. OSN prestala koncom roka 2016 viesť štatistiky o celkovom počte úmrtí civilistov v Jemene, za ktoré sú zodpovedné Saudská Arábia a ich západní spojenci. Podľa dostupných štatistík zahynulo v Jemene na priame dôsledky vojny od roku 2015 len do konca roka 2016 viac než 10 000 obyvateľov vrátane žien a detí.
V roku 2019 zverejnili komisári Rady pre ľudské práva pri OSN v Ženeve devastačnú 274-stranovú správu, z ktorej vyplýva, že Francúzsko, Veľká Británia a USA sú spoločne so Saudskou Arábiou v súvislosti s vojnou v Jemene zodpovedné za vážne zločiny proti ľudskosti a humanitárnu katastrofu. Spojené štáty americké a ich spojenci sú v správe OSN obviňovaní z toho, že predávajú zbrane Saudskej Arábii a Spojeným arabským emirátom, ktoré ich následne vedome používajú na ničenie civilných cieľov vrátane nemocníc, škôl a obytných štvrtí.
Príčiny vojny v Jemene odhaľujú nielen pokrytectvo západných civilizovaných štátov, ktoré dbajú na dodržiavanie ľudských práv len prima facie, ale aj bytostný zápas USA s Iránom o hegemóniu v regióne. Napriek masívnej vojenskej podpore sa Saudskej Arábii a jej spojencom nielenže nepodarilo zlikvidovať odpor Hútiov v Jemene, ale, naopak, sa dostávajú do vážnych problémov, ktoré ohrozujú ich existenciu.
Dňa 2. februára 2022 prebehol útok dronovými raketami na metropolu Spojených arabských emirátov Abú Zabí. K útoku sa prihlásila iracká šiítska brigáda Al-Wa’ad Al-Haq, ktorá je súčasťou proiránskych politických frakcií. Hoci si útok podľa zverejnených správ nevyžiadal žiadne obete na životoch ani významnejšie škody na majetku, odborníci upozorňujú, že ide o dôležitý varovný signál pre nepriateľov Jemenu. Veliteľ jemenských ozbrojených síl, generál Mohammad Al-Ghamari potvrdil pre iránsku agentúru Tasnim, že ak Spojené arabské emiráty nevystúpia z aliancie Saudská Arábia – Izrael – USA, tak v blízkej budúcnosti budú svedkami omnoho ničivejších útokov na metropolu. Generál zároveň varoval aj Saudskú Arábiu, že cieľom dronových útokov bude aj ich metropola, Rijád: „agresorské štáty si musia byť vedomé toho, že mocenská rovnováha síl v regióne sa zmenila“.
Útok irackých milícií prichádza v čase, keď má dôjsť v Bagdade k diplomatickým rokovaniam medzi Saudskou Arábiou a Iránom v súvislosti s konsolidáciou ich medzinárodných vzťahov. Niektorí odborníci poukazujú aj na tú možnosť, že Irán si týmto útokom chcel vylepšiť východiskovú pozíciu v rokovaniach. Irán týmto útokom potvrdil, že má mimoriadne silný vplyv v regióne – útok prebehol prostredníctvom irackej brigády na ciele v Spojených arabských emirátoch a potvrdilo ho jemenské vojenské spravodajstvo.
O rastúcom vplyve Iránu svedčí aj obnovenie diplomatických rokovaní o jeho jadrovom programe (JCPOA) vo Viedni. Za Iránom stoja nielen tradiční nepriatelia USA – Ruská federácia a Čínska ľudová republika, ale napríklad aj blízky spojenec USA Japonsko a niektoré európske štáty. Japonský minister zahraničných vecí Yoshimasa Hayashi sa dokonca otvorene vyjadril aj za zrušenie ekonomických sankcií proti Iránu. Vývoj aktuálnych udalostí svedčí o výraznom oslabovaní strategickej pozície USA a ich spojencov v regióne. S rastom Iránu sa oslabuje pozícia tak Saudskej Arábie, ako aj Izraela. Ak bude vývoj udalostí postupovať v rovnakej trajektórii, bude to mať pravdepodobne devastačný vplyv aj na hospodárstvo USA, pretože môžu prísť o lacný zdroj energetických surovín z regiónu.
Vývoj aktuálnych udalostí na Blízkom východe je však potrebné interpretovať v širších súvislostiach. Prakticky v každej sfére vplyvu sme svedkami postupného upadania vplyvu USA. V Latinskej Amerike USA nevedia zlomiť centrá odporu na Kube, Venezuele a vo viacerých ďalších štátoch sa dostávajú k moci socialistické ľavicové vlády, ktoré sú antagonisticky zamerané proti vykorisťovateľskej politike USA v regióne. V Afrike USA strácajú ekonomickú prevahu na úkor Čínskej ľudovej republiky a rovnaký scenár prebieha aj v regióne východnej Ázie. V Európe sú pozície USA dokonca natoľko oslabené, že musia rastúci vplyv Ruska vyvažovať nie ekonomickými a kultúrnymi aktivitami, ale priamou vojenskou prítomnosťou a inštaláciou nových vojenských základní. Z tohto hľadiska trend vývoja udalostí na Blízkom východe a rastúci vplyv Iránu potvrdzujú úpadok hegemónie USA, ktoré dnes nemajú dostatočne veľkú silu, aby mohli zvrátiť nepriaznivý trend vývoja. V momente, ako americká administratíva zatlačí na konkurentov v jednom regióne, oslabuje sa ich pozícia v inom regióne.
Imperiálna politika USA sa javí v hlbokej systémovej kríze. Jedinou možnosťou, ako si naďalej môžu udržať svoj vplyv, je demonštrácia hrubej vojenskej sily a vyvolanie otvoreného vojenského konfliktu globálnych rozmerov. Na to však USA dnes nemajú dostatočne veľkú silu ani podporu u svojich spojencov. Tí sa totiž vo všeobecnosti snažia hľadať diplomatické riešenie konfliktov, ktoré USA umelo vyvolávajú a snažia sa o bilaterálny alebo multilaterálny prístup, zdôrazňujúci dialóg a porozumenie medzi národmi. V konečnom dôsledku možno konštatovať, že okrem USA a ich zbrojárskych koncernov nemá záujem rozpútať vojnu žiadny štát. Zdá sa, že globálna križiacka výprava USA vedená v mene „demokratizácie“ a „liberalizácie“ sa pomaly blíži k svojmu koncu.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
