K zachovaniu diverzity a početnosti hmyzu môže takzvané mozaikovité kosenie. To spočíva v tom, že sa nekosí celý trávnik, ale jeho časť je vymedzená na prirodzený rast trávy. V ideálnom prípade by sa daná časť nemala kosiť celý rok. Plocha totiž predstavuje pre hmyz útočisko, kde nachádza dostatok potravy a priestor pre nerušený vývoj. Nekosená plocha je vhodným úkrytom aj pre drobné cicavce, akými sú hlodavce či ježkovia. Nekosené plochy by sa mali v dlhších časových intervaloch striedať, aby na nich nedochádzalo k rastu náletových drevín. Na sociálnej sieti o tom informuje Zelená linka envirorezortu.
Za ideálny trávnik je často považovaná plocha kosená rovnomerne na výšku niekoľkých milimetrov, čo však prináša negatívne efekty. Pri kosení totiž dochádza k bezprostrednému usmrteniu hmyzu. K ďalšej mortalite hmyzu dochádza pre obmedzenie dostupných potravových zdrojov. Hmyz je hlavným zdrojom potravy pre viaceré druhy vtákov, ktoré rovnako môžu pre nedostatok dostupnej potravy zaznamenať úbytok. „Vyššia tráva lepšie udržuje vlahu, ktorej je najmä v mestskom prostredí počas suchých letných mesiacov nedostatok. Lokálne zabraňuje prehrievaniu pôdy a zmierňuje prehrievanie ovzdušia,“ vysvetľuje Zelená linka.
V posledných desaťročiach dochádza k rapídnemu úbytku početnosti hmyzu, Jeho ochrana je preto v súčasnosti mimoriadne dôležitá. „Hmyz je štrukturálnym a funkčným základom svetových ekosystémov. Zabezpečuje množstvo ekosystémových služieb, od ktorých závisí existencia väčšiny druhov vrátane človeka. Ide napríklad o opeľovanie rastlín, reguláciu škodcov, či indikáciu stavu životného prostredia,“ uzatvára Zelená linka.
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU