Julius Fučík nám ukazuje cestu. Proto ho nesmíme potkávat na ulicích, v parcích, v učebnicích a knihovnách. Mohl by nás totiž inspirovat k hlasitější obhajobě našich práv a prosazování našich požadavků. A to se nehodilo kapitalismu tenkrát, nehodí se mu to ani dnes. Proto v něm musí Fučík umírat dnes a denně v zapomnění. A proto my ho musíme dnes a denně připomínat, číst a sdílet.
Díky, že jsem si mohla spolu s britským historikem prof. Johnem Callow připomenout odkaz tohoto stále aktuálního novináře a národního hrdiny. Je s podivem, že zahraniční historikové jej studují a váží si ho víc než ti čeští.
(Video: facebook.com/konecna.k)
Budujte s nami!
Podporte Iskru dobrovoľnou systematickou alebo jednorazovou finančnou
pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží. Podporte nás TU
Odpoveď na otázku K.Konečnej „Proč ne?“: No lebo na Slovensku sa začína podľa „nových dejín“ história až vraždou Kuciaka a Kušnírovej a všetko ostatné sa vymazalo z hláv – aj na internete. A mali sme tu i Gábora Steinera počas Slovenského štátu napríklad. I umučeného Mirka Nešpora.
A v Čechách sa história začína už upálením Palacha z 1968 ba najnovšie sa mladí pýtajú že „to ho komunisti skutočne poliali benzínom a zapálili?“ ( to je idea, čo?).
Pýtať sa mladých, kto bol Julka Fučík? Ešte aj tí vzdelanejší vám povedia, že to bol asi nejaký komunistický potentát, keď bol po ňom pomenovaný v Prahe Park kultúry a oddychu Juliusa Fučíka… až tam to dospelo.
Julius Fučík
Lidé, měl jsem vás rád. Bděte!
Kapitalista
Lidé, mám se rád. Bděte!